Veronika lekárska
(Veronica officinalis L.);
česky: rozrazil lékařský;
anglicky: Common Speedwell;
nemecky: Wald-Ehrenpreis;
rusky: Вероника лекарственная

Opis: trváca bylina, vysoká 0,1 – 0,6 m, s plazivým podzemkom. Byľ je poliehavá až plazivá, vystúpavá, zakoreňujúca. Listy sú protistojné, obráteno vajcovité až široko kopijovité, celistvookrajové, na báze klinovité. Kvety sú usporiadané v hustých žľaznatých súkvetiach – vzpriamených strapcoch, vyrastajúcich z pazúch listov. Kvety sú obojpohlavné, súmerné; kvitnú v júni až auguste, sú hmyzoopelivé. Kalich je štvordielny, žliazkovitý, s podlhovasto kopijovitými dielmi. Koruna je svetlomodrá až modrofialová, zvončekovito tanierovitého tvaru, v priemere 5 – 8 mm veľká. Plod je obráteno srdcovitá až trojuholníkovitá tobolka. Semená sú žlté, ploské, oválne, do 1 mm dlhé. Flóra Slovenska zahŕňa 34 druhov veroník (Peniašteková, 1997). Krížence medzi druhmi sa tvoria len príležitostne. Na obrázku je veronika obyčajná (Teucrium chamaedrys L.)

Rozšírenie a výskyt: chamefyt, rozšírený v mediteránnej až oceánicko-boreálnej oblasti Európy. Na Slovensku rastie na suchších stanovištiach, chodobnejších na živiny, najčastejšie na lúkach, pri cestách, v lesoch, na mierne kyslých až neutrálnych, málo humózných pôdach, na silikátových pôdotvorných substrátoch, od nížin do subalpínskeho stupňa.

Možnosti získania: zberom z prírody.

Droga: usušená  kvitnúca vňať – Veronicae herba. Pomer zosušenia je 3,5 – 4 : 1.

Obsahové látky: triesloviny, horčiny, glykozidy aukubín a veronicín, saponíny, silica (stopové množstvo) a živica, vosk, kyselina askorbová.

Liečivé vlastnosti a účinnosť: aukubín spolu so živicovitou substanciou zmierňuje zápalové reakcie (antiflogistikum). Triesloviny pôsobia mierne sťahujúco (adstringens). Horčiny podporujú vylučovanie žalúdočných kyselín a enzymatickú činnosť, za spolupôsobenia saponínov (sekretolytikum). Horčiny so silicou zlepšujú chuť do jedenia (stomachikum). Saponíny zvyšujú vylučovanie moču – diurézu a sú účinné ako diuretikum.

Použitie: vňate, najmä pri ochoreniach dýchacích ciest na uľahčenie vykašľávania a urýchlenie odhlieňovania (expektorans); na podporenie celkovej látkovej premeny u starších ľudí. Zvonka sa používa vo forme záparu pri rôznych kožných ochoreniach (ekzémy, vyrážky). Vnútorne sa používa pri zvýšenej hladine cholesterolu v krvi, reumatizme, arterioskleróze a zhoršenom metabolizme (metabolikum). Droga býva súčasťou viacerých čajovinových zmesí  a prípravkov, ktoré sa používajú na zlepšenie trávenia, podporenie pamäti. V homeopatii sa používa čerstvá kvitnúca rastlina.

Toxicita: pri dodržaní dennej terapeutickej dávky (4 g drogy) sa nezistili škodlivé vedľajšie účinky.

Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.