Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Valeriána lekárska

Valeriána lekárska; (Valeriana officinalis L.);

česky: kozlík lékařský; anglicky: Valerian; nemecky: Echter Baldrian; rusky: Валериана лекарственная

Opis: Trváca, 1,0 – 105 m vysoká bylina. Z krátkeho, hnedého, charakteristicky páchnucého podzemku vyrastá v prvom roku vegetácie ružica prízemných listov a po prezimovaní priama, žliabkovito ryhovaná, v dolnej časti chĺpkatá stonka. Listy sú protistojné, nepárno perovito strihané, 6 – 12 jarmové. Spodné listy sú dlhostopkaté, kopijovité s nepravidelne zúbkovaným okrajom; vrchné listy sú prísediace k stonke. Kvety sú bieloružové, usporiadané vo vidlicovitých vrcholíkoch do trojramenných metlín. Kvitnú v júni až septembri, sú hmyzoopelivé a aromatické. Vôňa láka a dráždi mačky (katofília). Plod je jednosemenná, hnedožltá, 2,5 – 4,0 mm dlhá nažka s chocholcom. Hmotnosť tisíc semien je 0,30 – 0,95 g.

Rozšírenie a výskyt: boreálno-subkontinentálno-euroázijský hemikryptofyt. Rastie na vlhkých, humózných, piesočnato-hlinitých, vápenatých pôdach s pH 7,0 – 7,5. Veľmi hojný druh svetlých vlhkých listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch. Vyskytuje sa pri lesných cestách, na mokrých lúkach, slatinách a pobrežných nivách.

Možnosti získania: zberom z prírody a pestovateľských plôch v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti. Pestujú sa rôzne odrody (´Širokolistá krajová´, ´Úzkolistá krajová´, ´Trazalyt´).

Droga: valeriánový koreň – Valerianae radix (podľa SL 1), sensu lato – súborný druh a droga môže pochádzať z viacerých druhov, zberaných z prírody  alebo z pestovaných odrôd. Pomer zosušenia je  3 – 4 : 1. Z druhu Valeriana angustifolia, rastúceho v Japonsku sa destiláciou získava valeriánová silica – Valerianae aetheroleum.

Obsahové látky: silica (0,4 – 0,6 %), obsahujúca najmä estery borneolu (kyselina mravčia, octová izovalérová) a seskviterpény (kyselina valerénová, kyselina acetoxyvalerénová, valerenal). Šetrne sušená droga obsahuje terapeuticky významné valepotriáty (0,5 – 2,0 %) s účinnou zložkou valtrát (80 – 90 %), didrovaltrát, acetvaltrát, valerozidát. Sprievodné obsahové látky sú flavonoidy, sliz a kyselina chlorogénová.

Liečivé vlastnosti a účinnosť: komplex účinných látok v  koreni pôsobí ako mierny trankvilizér a upokojujúci prostriedok (ataraktikum). Valepotriáty účinkujú ako prostriedky proti úzkosti (anxyolitiká).  Droga a prípravky z nej znižujú aj bolesti hlavy, priaznivo ovplyvňujú neurózu srdca, tlmia žalúdočné kŕče (spazmolytikum), účinkujú protidávivo (antiemetikum). Novšie štúdie poukazujú na pôsobenie seskviterpénových zložiek silice ako tlmičov rozkladu kyseliny ? –aminobutánovej (GABA) v CNS, ktorá má význam pri prenose vzruchov.

Použitie: izolované a štandardizované valepotriáty sa užívajú pri stavoch strachu, napätia a celkového nepokoja v jednorázovej dávke 50 mg. Pri nervovom podráždení, kŕčoch v zažívacom trakte sa užíva zápar (200 – 250 ml) pripravený z 3 – 5 g drogy. Fytofatmaceutiká a homeopatiká z valeriánového koreňa sa predpisujú pri nespavosti, bolestiach hlavy a pri klimaktérických ťažkostiach. V ľudovom liečiteľstve patrí valeriánový koreň k najviac používaným drogám proti stresu, pri duševných ochoreniach, pričom stabilizuje nervovú sústavu – predráždenú tlmí a pasívnu, letargickú povzbudzuje.

Toxicita: Tlmivý účinok po užití prípravkov z drogy nezhoršuje schopnosť koordinácie centrálnej nervovej sústavy ani fyziologické reakcie na vonkajšie podnety. Pri dodržaní terapeutickej dávky sa nezistili vedľajšie účinky.

Text a foto: Ing. Miroslav Habán, PhD.