Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Mäta - miniatlas

MÄTA (Mentha L..)
hluchavkovité (Lamiaceae)
česky: máta
anglicky: mint
nemecky: minze
rusky: Мята

Rod mäta je zastúpený trvácimi, aromatickými bylinami s plazivými alebo podzemnými výbežkami. Pre zástupcov rodu je typické čiastočné alebo celé pokrytie trichómami – chlpmi a silicovými, tzv. labiátovými žliazkami. Stonka môže byť rozkonárená, priama alebo na báze vystúpavá, pravidelne olistená. Listy sú sediace alebo stopkaté. Listová čepeľ je celistvá, kopijovitá až vajcovitá, niekedy kučeravá. Listene majú tvar a veľkosť byľových listov, prípadne menšie, neprekrývajúce sa. Súkvetie je usporiadané v paklasoch, ktoré sú predĺžené alebo skrátené, v hornej časti stonky z papraslenov. Kvety sú drobné. Kalich je zvyčajne pravidelný, päťzubý s 10 až 13-žilovou rúrkou. Zuby kalicha sú rovnaké, trojuholníkovité až úzko trojuholníkovité. Koruna je takmer pravidelná, štvordielna, ? alová alebo ružová. Plodom sú tvrdky vajcovité až elipsoidné, hladké alebo so sieťovanou skulptúrou. 

Druhy rodu mäta sú veľmi variabilné. Premenlivosť je, okrem iného, podmienená vegetatívnym rozmnožovaním, krížením a šírením kultivovaných typov (chemotypov). Z pohľadu pestovateľského je významné intrašpeci? cké hodnotenie, v rámci kultivaru alebo notovariety. Farmaceutický význam má mäta pieporná, mäta klasnatá pravá, mäta klasnatá kučeravá. Zo vzácnejšie pestovaných druhov, najmä v záhradkách,  sa v ľudovom liečiteľstve používa mäta okrúhlolistá,  mäta huňatá a mäta jemná.

Prehlad hlavných druhov rodu mata