Inula helenium

čeľaď Asteraceae

CH: Trváca bylina s priamou ryhovanou, v hornej časti rozkonárenou stonkou, zakončenou výraznými žltými kvetmi. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, sediace, široko kopijovité, na rube plstnaté. Plody sú nažky.

DG: (Inulae radix) Drogu tvorí usušený podzemok s koreňmi. Podzemok je valcovitý, žltohnedý, v čerstvom stave silne aromatický. Droga má aromatický pach a korenisto-horkú chuť.

OL: Hlavné obsahové látky sú horčiny so seskviterpénovými laktónmi (alantolaktón, izoalantolaktón, kostunolid, germakrén-D-laktón). Ďalej obsahuje až 44 % polysacharidu inulínu, silicu, triterpény a steroly.

KI: Tehotenstvo, dojčenie.

D: Na prípravu záparu: štvrť čajovej lyžičky práškovaného koreňa na 1 šálku (200 ml), 0,5 g (pol kávovej lyžičky) sušeného koreňa na šálku (200 ml); pije sa 3-krát denne po lyžiciach pred jedlom. Tekutý extrakt: 1,5 – 4 ml (1 : 1 v 25% etanole), 3-krát denne. Tinktúra: 20 – 40 kvapiek denne.

P: Koreň omana pravého podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy a peristaltiku. Indikuje sa pri chronických dyspepsiách s meteorizmom a kolikami. Pôsobí aj mierne cholereticky, diureticky a antisepticky. Liehové výťažky, ktoré obsahujú viac silice ako zápar, pôsobia sekretolyticky. Alantolaktón má silné antelmintické účinky. Pôsobí aj protizápalovo, imunostimulačne a hypotenzívne. Droga sa ďalej využíva na izoláciu inulínu. Izolovaný polysacharid sa používa vo výžive diabetikov, na výrobu fruktózy alebo na prípravu živných pôd v bakteriológii.

IT: Alantolaktón pôsobí hypotenzívne, preto sa nedoporúča užívať fytofarmaká s jeho obsahom spolu s liekmi na úpravu krvného tlaku.

NU: V bežných terapeutických dávkach nie sú známe žiadne nežiaduce účinky. Pri prekročení odporučeného dávkovania sa vyskytuje hnačka, kŕče, vracanie. Seskviterpénové laktóny, špecificky alantolaktón, sú potenciálne alergény a pôsobia dráždivo. Aj pri manipulácii s drogou môže nastať podráždenie slizníc.

Oman pravý