Asparágus lekárskyAsparágus lekársky (špargľa)
Latinsky: Asparagus officinalis
česky: chřest lékařský                                        
Nemecky: Gemüsespargel
Anglicky: Asparagus
Rusky: Спаржа лекарственная

asparágovité - Asparagaceae

Opis: trváca rastlina dorastajúca do výšky až 150 cm, s rozkonárenými stonkami, úzkymi listovitými útvarmi.kvitne v lete, plody sú okrúhle červené bobule. Rastie na nížinách, pahorkatinách, stráňach, lúkach, aj úbočiach, húštinách.

Miestami sa pestuje ako lahôdková zelenina a konzumuje sa mladý jarný výhonok, nazývaný špargľa. Pestovali ho už starí Egypťania a Gréci ho priviezli do južného Talianska a Francúzska.

Na jednom stanovisku sa môže pestovať až 15 rokov. Vysádzame jedno- až dvojročné sadenice a ďalšie 2 roky ho len pestujeme. V treťom roku môže dať menšiu úrodu a vytvorí mohutný systém dužinatých koreňov. Špargľa sa zberá na jar od polovice apríla, keď začínajú vyrastať prvé výhonky. Takto sa zberá denne až do polovice júna. Z jednej dospelej rastliny môžeme za toto obdobie až 45 dkg výhonkov.  Po tomto období úrody sa nechá rastlina vyrásť, aby nabrala a uložila živiny do koreňov. Od toho potom závisí kvalita budúcoročnej úrody.

Na trhu je dostupná špargľa biela a zelená. Zelená špargľa si zachováva výraznú zeleninovú chuť a podiel vitamínu C je podstatne vyšší ako pri špargli bielej, ktorá je jemnejšia. Bielu

špargľu treba škrabkou na zemiaky opatrne olúpať od hlavičky smerom dole, suchšie konce odrezať. Jemnú zelenú špargľu lúpať netreba. Odrezky sa dajú použiť na polievku. Aby sa pri varení výhonky nepolámali, môžu sa pred vložením do vriacej vody zviazať silnejšou niťou do zväzku. Vhodné je na varenie použiť aj hrniec s košíkom.

Kvitne: V lete kvitne drobnými žltozelenými kvetmi.

Zber: liečebne sa pripravujú mladé výhonky (Asparagi turiones recentes). Menej sa uplatňuje podzemok s koreňmi - Aspragi  radix (et Rhizoma).

Obsahové látky a účinky: z obsahových látok sú podstatné aminokyseliny, najmä asparagín (amid kyseliny jantárovej) a arginín. Prítomné sú aj saponíny, cukry a slizy.

Triesloviny reprezentuje najmä kyselina galová a tanín. Zistil sa aj glykozid koniferín a tanín. Z minerálnych látok je to vápnik, fosfor, horčík, železo, okrem nich vyvolávajú fyziologický účinok predovšetkým soli draslíka.

Nachádzajú sa tu vitamíny B1, B2, C, E, kyselina nikotínová, provitamín A, kyselina listová. V hojnej miere sú zastúpené puríny.

Nejedlé červené bobuľky obsahujú karoteinoidné farbivo fyzalín. Semená obsahujú horčinu spargín  a farbivo sparguarín. Sírnaté zlúčeniny po metabolizovaní asparágových výhonkov spôsobujú nepríjemný zápach moču.

Účinok všetkých zložiek spôsobuje zvýšenú diurézu, ale najmä pôsobenie draselných solí a saponínov. Má tiež mierny laxatívny účinok.

Farmaceuticky sa spracúva koreň do čajovín a iných výrobkov.

Konzumácia špargle ako pochúťkovej zeleniny je dostatočným zdrojom kyseliny listovej a vitamínov. Obsahuje veľa vlákniny (priaznivý vplyv na črevá), vody, bielkovín, málo kalórií, sacharidov a lipidov, ľahko sa pripravuje. Nemala by však zastupovať hlavné jedlo, iba hodnotný doplnok stravy.

 

Použitie a recepty: Výhonky aj koreň sa liečebne ordinuje na zvýšenie diurézy ako 3% odvar, užívajú sa 2 - 3 šálky denne.

Zelenina: sa môže konzumovať v primeranom množstve, nesmú ju konzumovať ľudia s ochorením  na močové cesty a  kĺbový  reumatizmus, ale môže sa konzumovať pri chronickom reumatizme.

Ľudové liečiteľstvo: špargľu využívalo ľudové liečiteľstvo na podporu činnosti srdca a obličiek, na zníženie krvného tlaku, pri únave.

Zápar alebo odvar:  použite na 1 liter vody 1/2 hrste až hrsť čerstvého koreňa, pijú sa 2 šálky denne.

Kúpele rúk a nôh: pri slabej činnosti pečene a búšení srdca - pridáme do 1 litra vody hrsť koreňov a niekoľko štipiek rozdrvenej vňate.

 

Recepty: Na prípravu hlavného jedla pre jednu osobu potrebujeme cca 500 g špargle (asi 12 kusov), na šalát cca 250 g špargle (6 kusov). 500 g špargle varíme v 1 litri vody, pridáme 1/2 polievkovej lyžice soli a kocku cukru (prípadne aj 1/2 polievkovej lyžice masla).

Predjedlo zo špargle zapečenej so šunkou a syrom: 500 g uvarenej bielej špargle, 50 g masla, 125 g šunky, 150 g tvrdého syra.

Každú špargľu zvlášť zavineme do plátku šunky, poukladáme do pekáča maslom vymasteného a posypeme nastrúhaným syrom. Krátko zapečieme v predhriatej rúre (kým sa syr rozpustí ). Podávame teplé so zeleninovým šalátom.

Predjedlo zo špargle na milánsky spôsob: 1,5 kg uvarenej špargle, 80 g masla, 100 g nivy. Špargľu uložíme na tanier potretý maslom, hlavičky špargle posypeme nastrúhaným syrom, špargľu  pokvapkáme rozpusteným maslom a ihneď podávame.

Jemná špargľová polievka: 400 g špargle, 1/2 litra vývaru zo špargle, 1/8 litra mlieka, 1/8 litra smotany na šľahanie, soľ, 1 žĺtok, muškátový oriešok.
Špargľu ošúpeme, pokrájame na malé kúsky a asi 15 - 20 minút varíme v 1/2 litri vody. Uvarenú špargľu scedíme, do vývaru pridáme mlieko a necháme prejsť varom. Do šľahačky primiešame žĺtok a vzniknutú zmes pridáme do odstaveného vývaru. Napokon do polievky pridáme uvarenú špargľu a dochutíme soľou, prípadne strúhaným muškátovým orieškom.

Krémová špargľová polievka: 800 g špargle, 1 l vody, soľ cukor, 1 l kuracieho vývaru, 80  g hladkej múky, 80 g masla, 2 žĺtky, 6 lyžíc kyslej smotany, muškátový oriešok.

Očistenú špargľu uvaríme vo vode,  vyberieme a  nakrájame na 2 - 3 cm kúsky. Pripravíme svetlú zápražku z masla a múky, zalejeme vývarom zo  špargle a kuracím vývarom a povaríme. . Žĺtok rozhabarkujeme so smotanou a opatrne vmiešame do polievky. Nevaríme, do polievky vložíme uvarenú špargľu a dochutíme soľou a strúhaným muškátovým orieškom.

Kuracie rezace so špargľou: 500 g bielej špargle, 4  kuracie prsia, 1/8 bieleho vína, soľ, 1/2 lyžičky ďumbiera, 2 lyžice maizeny, 1/2 l vody, 1 cibuľa, olej.

Mäso nakrájame na rezance, marinujeme aspoň 12 hodín v pripravenej zmesi z vína, maizeny, ďumbiera, vody, nadrobno nakrájanej cibule, soli.
Špargľu ošúpeme a pokrájame na jemné asi 3 cm  rezance. V hlbokej panvici rozpálime olej, pridáme pokrájanú špargľu, posolíme a za stáleho miešania orestujeme asi 3 minúty. Špargľu potom vyberieme, pridáme olej, vložíme mäso a niekoľko minút prudko opekáme. K mäsu pridáme potom špargľu, premiešame a ešte asi 2 minúty opekáme. Zmes podávame teplú s ryžou a zeleninovou oblohou.

Špargľa s holandskou omáčkou: 500 g špargle, 1 lyžička soli, 1 kocka cukru, 1 l vody,  25 dkg  masla, 3 žĺtky, soľ, mleté biele korenie, 1 malá cibuľa, 1 lyžica vínneho octu, trocha mletej feferónky, pár kvapiek citrónovej šťavy.

Špargľu umyjeme, ošúpeme a uvaríme v posolenej a osladenej vode. Maslo na panvici roztopíme a odstavíme. Do plytkej nádoby dáme žĺtky, mletého bieleho korenia, trochu soli. Nádobu vložíme do hrnca s horúcou (nie vriacou) vodou a šľaháme v parnom kúpeli do zhustnutia. Odstavíme a za stáleho miešania pridáme rozpustené maslo a nadrobno nakrájanú cibuľu. Ochutíme vínnym octom, feferónkou a citrónovou šťavou. Spolu s uvarenou špargľou dáme na tanier a podávame.

Špargľovo-syrový závin: 500 g špargle, 1 balenie lístkového cesta, 200 g tvrdého syra (eidam), 2 ks mäkkého syra (napr. Bambino), soľ, hladká múka, vajce, vegeta
Špargľu ošúpame a varíme vo vegetou ochutenej vode. Po 15 - 20 minútach scedíme. Eidam postrúhame; lístkové cesto rozvaľkáme do štvorca a potrieme ho mäkkým syrom, potom poukladáme špargľu a všetko posypeme strúhaným syrom, časť odložíme. Z cesta vytvoríme závin. Zvrchu potrieme rozšľahaným vajíčkom, posypeme vegetou a zvyškom strúhaného syra. V dobre vyhriatej rúre upečieme do zlatista.

Nežiaduce účinky: Pre vyšší obsah purínov  spôsobujúcich zvýšenie hladiny kyseliny močovej v krvi a tiež pre nadbytok minerálnych solí  sa neodporúča malým deťom, pacientom s reumatickým ochorením a dnou (konzumácia môže vyvolať nové záchvaty), pri ochoreniach žlčníka, cukrovke. Pacientov s ochorením obličiek (porušená alebo nedostatočná činnosť) by mohlo zaťažiť aj zvýšené množstvo dusíka.