Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Ibiš lekársky

Ibiš lekársky Slovensky: Ibiš lekársky
Latinsky: Althaea officinalis
Česky: Proskurník lékařský
Anglicky: Marsh Mallow
Nemecky: Echter Eibisch
Rusky:Алтей лекарственный

Francúzsky: Guimauve officinal

Španielsky: Altea común
Taliansky: Altea
Poľsky: Prawoślaz lekarski
Maďarsky: Orvosi (mahola) ziliz

 čeľaď: Slezovité (slézovité) – Malvaceae

 


 

Opis: ibiš je trváca bylina s priamou jednoduchou stonkou, listy sú trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité, končisté s vrúbkovane pílkovitým okrajom. V pazuchách listov na vrchole stonky vyrastajú biele alebo bledoružové päťpočetné kvety s purpurovými tyčinkami. Koreň má dlhý, mierne sa zužujúci s bielou vláknitou dužinou, plody rozpadavé, sploštené, so semenami diskovitého tvaru, svetlohnedé.

Rastie na vlhkých alebo občas zaplavovaných lúkach, výživných, zásaditých, pevných, často zasolených, hlinito-piesočnatých pôdach teplejších oblastí celého štátu roztrúsene, pôvodne sa často pestovala v záhradách, splanieva. Včelám poskytuje peľ.

Pomenovanie má ibiš odvodené od gréckeho altho – liečiť. Zmieňuje sa o ňom už Pytagoras, Platón i Vergílius. Bylinkári ho používali najmä pre mierne laxatívny účinok. Používal sa  v cukrárstve, prášok z koreňa ibiša hustne vo vode a z s cukrom za tepla upokojujúcu sladkú pastu  (predchodca žuvačky).

Kvitne: v júli až septembri

Zber: celá rastlina: kvet, list, vňať i semená a koreň (zber koreňa z voľne rastúcich rastlín je u nás zakázaný)

Obsahové látky a účinky: Hlavnou farmakologicky účinnou látkou je sliz: v koreni až do 15 %, v listoch aj kvetoch sa nachádza aj silica (0,2 %), v koreni škrob (37 %), cukry, pektín a minerálne látky.

Použitie: liečebne sa uplatňuje list, vňať a koreň. Rastlinné časti spoločne pôsobia protidráždivo, antitusicky, tíšia zápaly a bolesť, aplikujú sa preto pri kašli (aj čiernom kašli), kataroch dýchacích a močových ciest, pri bolestiach obličiek (najmä u detí) Zvonka sa používa do očných a ústnych vôd, do kloktadiel pri zápale mandlí, v ústnej dutine a pod. Jednotlivá dávka pre list a vňať na odvar je 1,5 g, koreň na macerát (30 min za častého miešania), 0,5 g až 3 g (čajová lyžička). Semená konzumujeme čerstvé alebo pridávame do šalátov, kvety a mladé čerstvé listy pridávame do šalátov, bylinkových olejov alebo octu, varené podávame ako zeleninu. Z koreňov ibiša sa pripravuje sirup.

Ľudové liečiteľstvo: využíva celú rastlinu a  za najúčinnejší pokladá koreň. Všetky časti pokladá za účinný liek proti kašľu, čiernemu kašľu, na liečenie priedušiek a celého dýchacieho ústrojenstva, pričom sa používa hlavne u detí a väčšinou v kombinácii s podobne účinnými rastlinami. Uplatňuje sa aj v čajovinách proti vredom žalúdka a dvanástnika. Výťažok je vhodné robiť vo forme vlažného macerátu, nikdy sa nevarí alebo sa pripravuje zápar s horúcou vodou. Vo väčšej koncentrácii sa používa ako kloktadlo a na výplachy ústnej dutiny pri rôznych zápaloch,  vriedkoch a pod.

Interakcie – nevhodné spolupôsobenie sa prejavuje pri súčasnej  aplikácii inzulínu, nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy.

Toxikológia: Nie sú známe žiadne nežiaduce účinky pri dodržaní bežných terapeutických dávok.

 Recepty:

Odvar: Jednotlivá dávka pre list a vňať  je 1,5 g, koreň ibiša v množstve 0,5 g až 3 g (čajová lyžička)na macerát sa varí 30 min. za častého miešania.

Zmes na žalúdočné vredy: zmes z 10 g rumančeka, 10 g fenikla, 10 g ibiša, 10 g koreňa pýru, 10 g sladovky hladkoplodej. 1 lyžička zmesi sa zaleje pohárom vriacej vody,1  pohár precedeného výluhu sa pije pred spaním.