Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Betonika lekárska

Betonika lekárska Slovensky: Betonika lekárska
Latinsky: Betonica officinalis
Česky: Bukvice lékařská
Anglicky:
Nemecky:
Rusky: буквица лекарственная
Francúzsky:
Španielsky:
Taliansky:
Poľsky:
Maďarsky:

 

 

 

 

 

Opis: betonika lekárska trváca bylina s uzlovito zhrubnutým podzemkom, ktorý má adventívne korene. Stonka je priama alebo vystúpavá, štvorhranná, jednoduchá, chlpatá až lysá, riedko listnatá; 0,2 – 0,6 (0,9) m vysoká. Dolné (bazálne) listy sú usporiadané v nedokonalej prízemnej ružici, dlho stopkaté. Horné (byľové) listy sú sediace, vajcovito podlhovasté až elipsovité; 30 – 120 x 15 – 150 mm veľké. Čepeľ listu je na báze srdcovitá, na okrajoch hlboko vrúbkovaná až pílkovitá, na líci holá a na rube chlpatá. Listene sú kopijovito úzke, drobné. Paprasleny sú 16 – 20-kveté, nakopené do terminálnych valcovitých paklasov. Kalich je zvončekovitý, 5 – 7 mm dlhý, do 1/3 až 1/2 delený na krátke kopijovité zuby. Koruna je karmínovočervená alebo ružová, 12 – 18 mm dlhá, horný pysk koruny je celistvý, riedko chlpatý. Dolný pysk dlhší, trojlaločný, s veľkým, vrúbkovaným stredným cípom. Tyčinky sú rovné, peľnice tmavofialové. Kvety sú cudzoopelivé hmyzom s možnosťou samoopelenia. Plody sú vajcovité, 2 – 2,5 mm dlhé, svetlohnedé, lesklé tvrdky.   Na Slovensku je rozšírený od nížin do stredných polôh,  najmä na okrajoch lesov a lesných čistinkách – polovýslnný druh, na bázických horninách, na kamenitých, humóznych i piesočnatých pôdach. Môže sa pestovať  – je to krásna, liečivá, nenáročná a odolná rastlina. Dá sa pestovať aj zo semienok, jednoduchšie je  presadiť si časť pakoreňa priamo z prírody.

Kvitne: betonika lekárska kvitne od júla do septembra

Zber: betoniková vňať - Herba betonicae sa odreže aj s prízemnými listami (jún až august). Materiál sa suší prirodzeným teplom (do 35 °C), v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, netreba obracať. Suché kvety pichajú!

Pomer zosušenia:  asi 5 : 1 
Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach, má osobitný, nepríjemný pach, chutí horko. 
Droga: usušená vrchná časť kvitnúcej stonky betoniky spolu s prízemnými listami – Betonicea herba (syn. Betonicae officinalis herba).

V ľudovom liečiteľstve sa miestne používa semeno betoniky.   Čaj je vhodný aj pri zápaloch obličiek a močového mechúra. Zvyšuje kvalitu aj kvantitu tráviacich štiav.

Obsahové látky a účinky: betonika obsahuje triesloviny (10 – 15 %),  betaíny (betonicín, stachydrín, turicín), cholín, horčiny, silica.   

Triesloviny pôsobia sťahujúco (adstringens) na zapálené sliznice tráviaceho systému; vytvárajú tiež na poranených miestach ochrannú vrstvu, ktorá zabraňuje prenikaniu bakteriálnych toxínov do krvného obehu (antiseptikum). Stachydrín pôsobí pozitívne na zrážanlivosť krvi (antihemoragikum).  Komplex obsahových látok drogy účinkuje na infekcie kože a urýchľuje regeneráciu pokožky (dermatikum, antiseptikum). Novšie štúdie o pôsobení drogy poukazujú na protiastmatickú účinnosť, mierne zníženie tlaku krvi a upokojujúcom pôsobení pri nervovej vyčerpanosti (sedatívum).  

Použitie: droga betoniky sa odporúča pri ochoreniach žalúdka (dyspepsie, poruchy trávenia) a čriev (hnačky); tiež pri ochoreniach dýchacích ciest (bronchitída, astma), bolestiach hlavy, nespavosti a nervovej vyčerpanosti  vo forme záparu, odvaru a inhalácie. Zvonka sa používa vo forme obkladov, kúpeľov a zábalov pri ochoreniach kože plesňového i bakteriálneho pôvodu, bercových vredoch, nadmernom potení a i.

V homeopatii sa uplatňuje čerstvá kvitnúca vňať betoniky.

Rastlina je obľúbená v ľudovom liečiteľstve, ktoré ju pokladá za tzv. všeliek na mnohé ochorenia. Z čerstvej rastliny sa získava žlté farbivo a používa sa na zosvetlenie vlasov.

Kombinácie s inými drogami:

Pri zvýšenej krvácavosti zo slizníc tráviacich ústrojov sa osvedčila kombinácia s vňaťou pastierskej kapsičky, fialky trojfarebnej a komonice. 
Pri ochoreniach kĺbov sa kombinuje s vňaťou čiernohlávku, rebríčka, nátržníka husieho a s plodmi bazy čiernej

Pri hnačke: s listom žihľavy, orecha, skorocelu, vňaťou rebríčka a i.

Recepty:

Proti kašlu a zápalu nosohltanu sa pripravuje odvar z 1 polievkovej lyžice drogy v 0,125 l vody (1/8), pri popísanom postupe. Odvar sa osladí medom a užíva sa tiež 1 až 2 krát denne jedna dávka.

Na rany: z čerstvej betoniky lekárskej obklad, alebo umývať suchou vňaťou varenou vo víne. Na obklad treba 1/2 l vody, 3 polievkové lyžice betoniky lekárskej

Obklady: Pri vonkajšom použití na oplachovanie alebo obklady sa ordinuje 100 g drogy na 1000 ml vody v podobe odvaru. Na hnisavé kožné afekty a prípravu kataplaziem sa kombinuje s ďalšími drogami: Radix symphyti, Flos calendulae, Herba millefolii a pod.

Terapeutická skupina: adstringens, antiseptikum, antihemoragikum, dermatikum, sedatívum

Toxicita: pri dodržaní terapeutickej dávky a vnútornom užití odvaru z vňate sa nezistili  vedľajšie účinky, ani kontraindikácie. Čerstvý koreň betoniky je prudko toxický, nepríjemne páchne, má odpornú chuť a v prípade vnútorného užitia vyvoláva dávenie a hnačky.