Slovensky: Benedikt lekársky
Latinsky: Cnicus benedictus
Česky: Benedikt lékařský, čubert
Anglicky: Holy Thistle, Blessed-Thistle
Nemecky: Echtes Benediktenkraut
Rusky: Буквица лекарственная
Francúzsky: Chardon bénit
Španielsky: Cardo bendito
Taliansky: Cardo santo
Poľsky: Drapacz lekarski
Maďarsky: Aldottbárcs, Benedekfü

Čeľaď: Apiaceae  – mrkvovité, miříkovité

Opis: betonika lekárska trváca bylina s uzlovito zhrubnutým podzemkom, ktorý má adventívne korene. Stonka je priama alebo vystúpavá, štvorhranná, jednoduchá, chlpatá až lysá, riedko listnatá; 0,2 – 0,6 (0,9) m vysoká. Dolné (bazálne) listy sú usporiadané v nedokonalej prízemnej ružici, dlho stopkaté. Horné (byľové) listy sú sediace, vajcovito podlhovasté až elipsovité; 30 – 120 x 15 – 150 mm veľké. Čepeľ listu je na báze srdcovitá, na okrajoch hlboko vrúbkovaná až pílkovitá, na líci holá a na rube chlpatá. Listene sú kopijovito úzke, drobné. Paprasleny sú 16 – 20-kveté, nakopené do terminálnych valcovitých paklasov. Kalich je zvončekovitý, 5 – 7 mm dlhý, do 1/3 až 1/2 delený na krátke kopijovité zuby. Koruna je karmínovočervená alebo ružová, 12 – 18 mm dlhá, horný pysk koruny je celistvý, riedko chlpatý. Dolný pysk dlhší, trojlaločný, s veľkým, vrúbkovaným stredným cípom. Tyčinky sú rovné, peľnice tmavofialové. Kvety sú cudzoopelivé hmyzom s možnosťou samoopelenia. Plody sú vajcovité, 2 – 2,5 mm dlhé, svetlohnedé, lesklé tvrdky.   Na Slovensku je rozšírený od nížin do stredných polôh,  najmä na okrajoch lesov a lesných čistinkách – polovýslnný druh, na bázických horninách, na kamenitých, humóznych i piesočnatých pôdach.

Kvitne: betonika lekárska kvitne od júla do septembra

Zber: betoniková vňať - Herba betonicae sa odreže aj s prízemnými listami (jún až august). Materiál sa suší prirodzeným teplom (do 35 °C), v tenkých vrstvách na vzdušnom mieste, netreba obracať. Suché kvety pichajú!

Pomer zosušenia:  asi 5 : 1 
Vňaťovú drogu skladujeme na suchých miestach, má osobitný, nepríjemný pach, chutí horko.

Droga: usušená vrchná časť kvitnúcej stonky betoniky spolu s prízemnými listami – Betonicea herba (syn. Betonicae officinalis herba). Pomer zosušenia je 5 : 1.

V ľudovom liečiteľstve sa miestne používa semeno betoniky.

Obsahové látky a účinky: betonika obsahuje triesloviny (10 – 15 %),  betaíny (betonicín, stachydrín, turicín), cholín, horčiny, silica.   

Triesloviny pôsobia sťahujúco (adstringens) na zapálené sliznice tráviaceho systému; vytvárajú tiež na poranených miestach ochrannú vrstvu, ktorá zabraňuje prenikaniu bakteriálnych toxínov do krvného obehu (antiseptikum). Stachydrín pôsobí pozitívne na zrážanlivosť krvi (antihemoragikum).  Komplex obsahových látok drogy účinkuje na infekcie kože a urýchľuje regeneráciu pokožky (dermatikum, antiseptikum). Novšie štúdie o pôsobení drogy poukazujú na protiastmatickú účinnosť, mierne zníženie tlaku krvi a ukľudňujúcom pôsobení pri nervovej vyčerpanosti (sedatívum).  

Použitie: droga sa odporúča pri ochoreniach žalúdka (dyspepsie, poruchy trávenia) a čriev (hnačky); tiež pri ochoreniach dýchacích ciest (bronchitída, astma), bolestiach hlavy, nespavosti a nervovej vyčerpanosti  vo forme záparu, odvaru a inhalácie. Zvonka sa používa vo forme obkladov, kúpeľov a zábalov pri ochoreniach kože plesňového i bakteriálneho pôvodu, bercových vredoch, nadmernom potení a i. V homeopatii sa uplatňuje čerstvá kvitnúca vňať betoniky.

Rastlina je obľúbená v ľudovom liečiteľstve, ktoré ju pokladá za tzv. všeliek na mnohé ochorenia. Napr. na povzbudenie nervovej činnosti, pri chorobách sprevádzaných zvýšenou teplotou, pri reumatických ochoreniach, ako močopudný prostriedok, celkove ako prostriedok ovplyvňujúci látkovú premenu a i. Benedikt lekársky sa osvedčil pri pásovom opare  - používa sa  čerstvá šťava, zápar alebo odvar. Užíva sa zároveň zvonka aj vnútorne. Z čerstvej rastliny sa získava žlté farbivo a používa sa na zosvetlenie vlasov.

Terapeutická skupina: adstringens, antiseptikum, antihemoragikum, dermatikum, sedatívum

Toxicita: pri dodržaní terapeutickej dávky a vnútornom užití odvaru z vňate sa nezistili  vedľajšie účinky, ani kontraindikácie. Čerstvý koreň betoniky je prudko toxický, nepríjemne páchne, má odpornú chuť a v prípade vnútorného užitia vyvoláva dávenie a hnačky.

Recepty:

Proti kašlu a zápalu nosohltanu sa pripravuje odvar z 1 polievkovej lyžice drogy v 0,125 l vody (1/8), pri popísanom postupe. Odvar sa osladí medom a užíva sa tiež 1 až 2 krát denne jedna dávka. 
Proti kašlu a zápalu nosohltanu sa pripravuje odvar z 1 polievkovej lyžice drogy v 0,125 l vody (1/8), pri popísanom postupe. Odvar sa osladí medom a užíva sa tiež 1 až 2 krát denne jedna dávka.

Na rany: z čerstvej betoniky lekárskej obklad, alebo umývať suchou vňaťou varenou vo víne. Na obklad treba 1/2 l vody, 3 polievkové lyžice betoniky lekárskej.

Obklady: Pri vonkajšom použití na oplachovanie alebo obklady sa ordinuje 100 g drogy na 1000 ml vody v podobe odvaru. Na hnisavé kožné afekty a prípravu kataplaziem sa kombinuje s ďalšími drogami: Radix symphyti, Flos calendulae, Herba millefolii a pod.