Slovensky: Bedrovník anízový
Latinsky: Pimpinella anisum
Česky: Anýz vonný
Anglicky: Anise
Nemecky: Anis
Rusky: Бедренец анис
Francúzsky: Boucage anis
Španielsky: Anis comun
Taliansky: Anice verde
Poľsky: Biedrzeniec anyz
Maďarsky: Illatos ánizs

Opis: jednoročná, prenikavo páchnuca bylina. Prízemné listy s dl­hými stopkami sú okrúhlo obličkovité, výrazne pílkovité, stredné sú okrúhlo vajcovité, pílkovité, dvakrát perovito strihané. Horné listy sú klinovito perovito strihané. Stonka je hladká; 0,3 - 0,5 m vysoká, rozkonárená. Päťpočetné drobné biele alebo ružovkastobiele kve­ty vyrastajú v bohato kvitnúcich okolíkoch.

Plody sú visiace, páperisté, hnedosivé, opačne hruškovité dvojnažky. Nažka je rebrovitá, vajcovitého tvaru, dlhá 2 - 3 mm, široká 1- 1,5 mm a 1 mm hrubá. Hmotnosť tisíc semien je 2,1 - 3,5 g. Klíčivosť je  70 -  80 %, trvá 2 až 3 roky.

Bedrovník - aníz patrí medzi najstaršie liečivé rastliny na svete. Obsahuje aromatické silice a používa sa ako protijed a omladzovací prostriedok. 

Bedrovník anízový je teplomilný druh, pochádzajúci zo Stredomoria, Egypta a juhozápadnej Ázie; hornatých oblastí Iránu, rozšírený je tiež v južnej Európe.

Kvitne: v júli až auguste.

Pestovanie: U nás sa pestuje a občas  prechodne splanieva.  Pestovanie je rozšírené v Španielsku, Taliansku, Českej republike, Turecku, Indii, Severnej Afrike, v Rusku, Číne a Mexiku.

Zber: Bedrovník sa získava zberom z pestovateľ­ských plôch. Plody sa zberajú postupne, keď sú  sivozelené, teda pred dozretím, pretože ľahko odpadávajú. Nechajú sa 4 až 5 dní dozrieť a opatrne sa sušia v tieni alebo umelým teplom max do 40 °C. Odporúča sa skladovať v dobre uzatvoriteľných tmavých nádobách.

Obsahové látky: droga: pre farmaceutické účely je usušený zrelý anízový plod - Anisi vulgaris fructus. Pomer zosušenia je 2:1.1 plodov sa získa­va anízová silica - Anisi aetheroleum. Obsahové látky: silica (1,5 - 3,0 %) s hlavnou zložkou trans-anetol (70 - 90 %), metylchavikol (do 2 %), anízový aldehyd. Plody obsahujú olej, bielkoviny, sacharidy, organické kyseliny (k. kávová, k. chlorogénová a i).

Liečivé vlastnosti a účinnosť: droga má odhlieňovacie a odkašliavacie účinky, zvyšuje sekréciu hlienov v dýchacích cestách (expektorans, sekretolytikum), pôsobí vetropudne (karminatívum), podporuje uvoľňovanie kŕčov, hlavne pri črevných a žalúdočných kolikách (spazmolytikum). Silica sa terapeuticky využíva pri choro­bách dýchacích ciest, bronchitídach - pôsobí antiseptický. Zložky silice podporujú tvorbu žalúdočných štiav a tráviacich enzýmov (stomachikum), preto sa používa pri liečbe dyspepsie. Účinné látky pôsobia ako emenagogá (na úpravu nepravidelnej menštruácie) a na podporu tvorby mlieka dojčiacich matiek (laktagogum).

Terapeutická skupina: expektorans, sekretolytikum, karminatívum, spazmolytikum, stomachikum, emenagogum, laktagogum

Použitie: aníz býva zložkou viacerých bylinných, prevažne det­ských čajovinových zmesí; silica sa pridáva do expektoračných sirupov, kvapiek, pastiliek, mastí a olejov. Zvyšuje tvorbu žlče a urýchľuje trávenie. V kozmetike je silica vonnou a dezinfekčnou súčasťou zubných pást a ústnych vôd. Žuvanie semien slúži ako prostriedok proti zápachu z úst. Je dôležitou súčasťou perníkového korenia. Podporuje tvorbu mlieka, preto sa odporúča aj matkám so slabou laktáciou. Silica prechádza do mlieka a tým pôsobí aj na dojča. Je však vhodné pre deti od dvoch týždňov veku.

Zvonka sa používa ako prostriedok dráždiaci kožu, mazadlo a repelent. V súčasnosti má uplatnenie ako aromatická prísada do jedla, cukríkov a ďalších potravinárskych výrobkov ako chuťové korigens. Používa sa na vý­robu likérov, tzv. anízoviek, najmä v Sýrii, Grécku, Francúzsku a i. V domácnosti sa používajú mladé čerstvé listy a plody, ktoré dodávajú príjemnú chuť cvikle, červenej kapuste i ovocným zavá­raninám.

Toxicita: užívanie v terapeutických dávkach (1 - 2 g jedno­razovo) nie je nebezpečné. Prekročenie dávok čistej silice pôsobí toxicky a môže sa prejaviť hypotóniou svalstva, eufóriou, neskôr ospalosťou (somnolencia) až opuchom mozgu a pľúc.

V ľudovom veterinárstve sa aníz požíva pri zápaloch horných dýchacích ciest, na zvýšenie sekrécie žliaz tráviacej sústavy, koňom pri zápaloch pľúc.

Vo vererinárnej praxi sa aníz používa pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest, na podporu trávenia, ako dezinfekčný prostriedok a spazmolytikum pri meteorizme čriev, na potlačenie kvasiacich procesov v črevách. Podáva sa vo forme odvaru, prášku, mixtúry samostatne alebo spoločne s ďalšími drogami niekoľkokrát denne.

http://www.liecive.herba.sk/index.php/rok-2004/75-4-2004/632-bedrovnik-aniz-bedrnik-anyz-v-zverolekarstve.html