Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Chinínovník lekársky - Cinchona officinalis L.

slovensky: chinínovník lekársky
latinsky: Cinchona officinalis L.
česky: chinovník lékařský Хи́нное дерево, цинхона
nemecky: Chinarindenbäume
anglicky: Cinchona
rusky: Хинное дерево, цинхона
maďarsky: Kínafa
francúzky: Cinchona
španielsky: Cinchona
taliansky: Cinchona
poľsky: Chinowiec, drzewo chinowe
čeľaď:  Rubiaceae

 

Opis: Chinínovník je drevina  z  rodu dvojklíčnolistových rastlín,  sú to  štíhle, aj j rozložité stromy alebo kríky s dlhostopkatými, vždyzelenými listami. Majú  koncové alebo pazušné metliny s päťpočetnými voňavými kvetmi. Chlpatá kvetná koruna je ružová. Plod je podlhovastá uzatvorená tobolka. Domovinou chinínovníka sú Andy, horské oblasti tropickej Ameriky. Dobre znášajú podmienky až do výšky 3500 m n. m. Začal sa umelo pestovať v tropických oblastiach, najviac v  Mexiku, Guatemale, Bolívii, v Indii, Indonézii, hlavne na Jáve; tiež na niektorých miestach Afriky. Chinínovníku vyhovujú aj miernejšie klimatické podmienky, úrodná, najlepšie sopečná pôda s dostatočnou teplotou (18 - 20 ˚C) a primeranou vlhkosťou. Príbuzných chinínovníka  je okolo 40 druhov. Selekciou sa získali odrody s vysokým obsahom chinínu

Pre liečivé vlastnosti chinínovníka sa umelo pestoval v Španielsku už v 17. Storočí. Traduje sa, že chinínovníkom bola vyliečená grófka  Chinchon, manželka miestodržiteľa v  Peru a rozšírila kôru ako liečivo .  Podľa nej chinínovník pomenoval botanik K. Linné.

Najväčším producentom chinínovníkovej kôry bola do polovice 19. storočia Bolívia a Peru. Peru úzkostlivo chránilo vývoz aj šírenie chinínovníkov z  krajiny. Holanďanom sa však podarilo vyviezť semená a sadenice chinínovníka, úspešne ich rozšírili na Jáve a  Sumatre. Angličania  priniesli tajne chinínovník z  Bolívie a vysádzali ich na Cejlóne a južných svahoch Himalájí. Japonci v  roku 1942 založili plantáže chinínovníka  na Taiwane. Vytvorili rozsiahle kultivované oblasti aj v južnej Ázii a v subtropických oblastiach bývalých sovietskych republík.

Jezuiti zaviedli kôru medzi liečivá v Ríme a Španielsku. Už v  roku 1655 sa predávala droga v Londýne  ako tzv. jezuitský prášok – Pulvis Jesuitorum.

Zber: kôra zo 6 - 7 ročných rastlín, tiež kôra z konárov, výhonkov  a  koreňov

Obsahové látky a účinky:  Drogu  predstavuje chinínovníková kôra – Cinchonae cortex   (syn. Chinae cortex, Cinchonarum  cortex. Účinné látky možno získať aj s ďalších rovnocenných druhov.

Do mierneho pásma v Európe  sa ročne dostane až 15.000 chorých. Úmrtnosť je do 5 %. Týka sa to aj  turistov a  prisťahovalcov  Slovenska a  Čiech. Druhy komárov, ktoré prenášajú maláriu, sa už objavili aj na našom území, zatiaľ však riziko nákazy podľa odborníkov nehrozí.

Francúzski chemici Pelletier a Caventou izolovali v roku 1820  z  chinín kôrychnínovníka. Zistili, že práve  tento alkaloid má protimalarické účinky. V roku 1944 sa podarila jeho syntéza, avšk pre vysokú náročnosť výroby sa naďalej získava z  rastlinných zdrojov

Obsahuje až 17% chinolinových alkaloidov, kyselinu chinovej a jej glykozidy, chinín, cinchonín, cinchonidin a chinidín, katechínové triesloviny, horčiny. Používa sa pri liečbe malárie, vysokých teplotách sprevádzaných potením, srdcovej arytmii, tachykardii, gastritíde a iných žalúdočných ťažkostiach, tiež  ako lokálne anestetikum tlmiace bolesť, podporuje trávenie a posilňuje organizmus. Chinín je protoplasmatický jed, tlmiaci rôzne enzymatické procesy, zastavuje rast mikrooragnizmov a zabíja baktérie.

Recepty:

Práškovaná droga: užívať  v priemerných dávkach 0,1 - 1 g.

Odvar:  0,5 g drogy.

Vodný výťažok chinínovníkovej kôry: na jednotlivú dávku 0,5 g .

Liehový extrakt :  obsah 0,9 -1,1 % chinínových alkaloidov sa dávkuje po 15 - 40 kvapkách  v poháriku s vodou  2-3-krát  denne. Najčastejšie sa užíva pred jedením.

Chininium chloratum /alebo Chininium hydrochloricum: pri malárii sa podáva  3 hodiny  pred očakávaným atakom horúčky  v dávke (pro dosi)  0,2 g, alebo deň pred atakom 0,5 g každých 6 hodín.

Nežiaduce účinky: 1 g chinínu vyvoláva tzv. chinínovú opilosť, už dávka 2 g drogy môže skončiť letálne, dávka  5 g chinínu vyvolá otravu.

Toxicita: smrteľná dávka je 10 g, toxické príznaky sa prejavia zhoršením sluchu, hučaním v ušiach, závratom, vracaním, bolesťoui hlavy, búšením srdca, malátnosťou, halucináciami, delíriom, zrakovými poruchami až slepotou, spomalenou srdcovou akciou. Príčinou smrti je ochrnutie dýchacieho centra,   zadusenie a zástava srdcovej činnosti.   

Toxické účinky chinidínu majú rovnakú symptomatológiu  ako chinínové, sú však trochu slabšie. Na srdcový sval však účinkuje chinidín výraznejšie.

Upozornenie: pre povzbudzujúci účinok a chuťové dráždenie jazykových receptorov horkosti sa chinín využíva pri príprave osviežujúcich nápojov – toník. Nesmú ich však  piť deti, gravidné ženy  a všetci chorí, ktorí majú  kontraindikáciu s chinínom.

Terapeutická skupina: antimalarikum, antipyretikum, analgetikum, antiparazitikum, amarum, stomachikum, roborans, tonikum.

Recepty:

Práškovaná droga: užívať  v priemerných dávkach 0,1 - 1 g.

Odvar:  0,5 g drogy.

Vodný výťažok chinínovníkovej kôry: na jednotlivú dávku 0,5 g .

Liehový extrakt :  obsah 0,9 -1,1 % chinínových alkaloidov sa dávkuje po 15 - 40 kvapkách  v poháriku s vodou  2-3-krát  denne. Najčastejšie sa užíva pred jedením.

Chininium chloratum /alebo Chininium hydrochloricum: pri malárii sa podáva  3 hodiny  pred očakávaným atakom horúčky  v dávke (pro dosi)  0,2 g, alebo deň pred atakom 0,5 g každých 6 hodín.

Home Seriály Liečivých rastlín Herbár Chinínovník lekársky - Cinchona officinalis L.