Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Komonica lekárska

KOMONICE LÉKAŘSKÁ

Melilotus officinalis (L.) Pall.(Fabaceae)

Do 200 cm vysoká, dvojročná rastlina so štvorhrannou byľou má striedavé trojpočetné stopkaté, vajcoviré  nepravidelne zúbkaté listy. Dlhé pazušné strapce majú až do 70 súmerných stopkatých kvetov s päťzubými kalichmi a rovnako  početnou žltou korunou s jednozväzkovými tyčinkami a vrchným semeníkom. Malé vajcovité struky chránia semená.

Druh sa vyskytuje na úhoroch  medziach, rumoviskách , navážkach a iných nekultivovaných priestoroch. Znesie aj slanšie podklady nížinných lúk, odkiaľ ho možno registrovať až do podhorských oblastí.

Z príbuzných komoníc je najmä  zubatá (Melilotus dentatus (Waldst. et Kit.) Pers., ktorú vídať na slaniskách. Má nearomatické svetložlté kvety. Na liečivé účely je vhodná komonica najvyššia (Melilotus altissimus Thuill.) s jasnožltými kvetmi s rovnako dlhými lupienkami, ktoré  sú na redšie rozkonárených, štíhlejších  stonkách. Vyskytuje sa aj biely druh (Melilotus albus  Med.), ktorý obľubuje podobné stanovištia a zvykne sa aj pestovať pre voňavejši kvety ako majú ostatné sorty. Viac  druhov je známych aj v zahraničí; u nás sa môžu objaviť iba pri importovaní semien (napr. Melilotus petitpierranus Koch.).

Odborný názov rastliny je odvodený z gréckeho „meli“ čo znamená med a „lotos“ čo označuje kvet; v prenesenom zmysle vyjadruje sladkú, medovú rastlinu.

Už antickí lekári využívali komonice, ale tiež rastliny s podobnými vlastnosťami, vo svojej medicínskej praxi. Písomné záznamy o týchto druhoch sa zachovali aj od Theofrasta.

Liečivú drogu predstavujú kvetné vrcholky (Meliloti summitates),  prípadne vňať (Meliloti herba), alebo tiež vňate z viacerých vybraných druhov (Melilotorum herba).

Pre zachovanie prchavých substancií vyžaduje konzervovanie osobitnú starostlivosť. Zber sa robí v čase kvitnutia rastliny; u nás   v júni až auguste. Suší sa na tienistých miestach, v tenkej vrstve, s dostatočným prúdením vzduchu. Špeciálne iba kvet (Meliloti flos) sa získa zdrhnutím z vrcholkov, po začiatočnom zvädnutí a následnom dosušení. Uskladnenie obzvlášť vyžaduje  suché uzavreté balenie bez prístupu svetla.

Drogy, najmä kvet, sú silne aromatické po kumaríne. Chuť je horkasto slaná.

Z obsahových látok sú hlavnou terapeutickou zložkou  kumarínové glykozidy, a to predovšetkým kumarín /asi 0,9 %/, ktorý sa nachádza v čerstvej rastline ako nearomatický kumarigén melilotozid. Z ďalších je laktón kyseliny melilotovej – melitonín  /asi 0,2 %/ a ester kyseliny melilotovej s kumarínom, dikumarol /asi 0,02 %/, kyselina kumarová a melilotová.  Z ďalších substancií sú purínové látky /alantoín, kyselina alantoínová a močová/ flavonoidy, sliz, trieslovina a cholín.

Terapeutické vlastnosti ktoré sa najviac využívajú sú najmä proti zrážaniu krve a proti tvorbe trombóz (antikoagulans). Účinné je močopudné pôsobenie (diuretikum). Oceňuje sa aj posilňujúci efekt na krvné aj lymfatické cievy (angiotonikum a lymfotonikum). Známe je protizápalové  účinkovanie (antiflogistikum). Osvečuje sa  pri liečbe nehojacich sa kožných defektov (advulnans). Výťažky komoníc sa odporúčali pri chorobách dýchacích ciest na lepšie vykašliavanie (expektorans), ale aj  pri úprave nepravielnej menštruácie (emenagóga). Drogy sa dajú využiť aj na zlepšenie organoleptických vlastností niektorých čajovín ako vôňové korigens.

Hlavné liečivé zložky predstavujú kumarínové látky. Dikumarol brzdí v pečeni tvorbu protrombínu, a tým znižuje zrážanlivosť krvi. Tento liečivý efekt sa využíva pri  trombózach, ale predovšetkým v prevencii tromboembolických príhod a trombotizácie v koronárnom riečišti. Dikumarol a jeho deriváty pôsobia opačne ako vitamíbn K. V terapeutickej praxi sa pre kolísavý obsah účinných látok v droge podávajú prevažne štandardizované, ale aj oveľa účinnejšie novšie antikoagulačné prípravky.

Výskumy v ostatných rokoch potvrdili, že kumarínové látky zlepšujú nielen cirkuláciu v krvnom riečišti, ale aj v lymfatických cestách. Zmenšujú priepustnosť vlásočníc, oslabujú zápalové reakcie a zlepšujú činnosť hladkého svalstva stien krvných i lymfatických ciev. Preto sa droga používa ako pomocný liek jednak pri poruchách cirkulácie krvi /najmä v periférnej oblasti/, jednak pri lymfatických opuchoch. Majú povzbudivý vplyv na tvorbu leukocytov /najmä granulocytov, v menšej miere aj lymfocytov/ čo sa dáva do súvislosti s protizápalovými účinkami. Tieto vlastnosti spolu s expektoračným pôsobením kumarínových a purínových látok sa využívajú aj pri liečbe zápalov dýchacích ciest. Protizápalový efekt je výhodný aj pri  lokálnej aplikácii na zapálené sliznice, spojovky a kožné afekty /predovšetkým na hnisavé vredy predkolenia/.

Vnútorne treba drogu ordinovať opatrne, pretože vyššie dávky kumarínových látok pôsobia centrálne narkoticky. Dlhodobejšie užívanie nadmerných dávok môže zapríčiniť  zvýšenú krvácavosť, alebo vnútorné krvácanie.

Na prípravu macerátu sa odporúča jednotlivá dávka 1,5 g /denná dávka 3 g/, alebo častejšie 1 kávová lyžička drogy na šálku vody; denne sa užívajú najviac 2 šálky. /Pre premenlivý obsah kumarínu nemožno pri perorálnom podávaní očakávať štandardné výsledky/.

Na vonkajšie používanie možno, okrem vodných výťažkov aplikovať aj masti, linimentá a kataplazmy. Vhodné je pripraviťdrogy aj ako balneoterapeutikum.

Pri očných zápaloch sa ordinuje Melliloti herbae infusum /3-5 g drogy na 1 pohár vody/ na iné vonkajšie použitie sa robí zápar z 2 lyžíc drogy na 500 ml vody. Na potenciovanie účinkov na externú aplikáciu sa obyčajne pridávajú: Chamomillae flos, Calendulae flos, Symphyti radix a i.

Vyššie dávky majú tlmivý účinok na centrálny nervový systém. Otrava sa prejavuje bolesťami hlavy, závratmi, vracaním a ospalosťou.

Kumarín predlžuje protrombínový čas, brzdí tvorbu protrombínu, VII, IX, X faktora, a tým predlžuje krvácavosť. Dlhodobejšie užívanie rastliny môže vyvolať vnútorné krvácanie.

Droga tvorí súčasť mnohých  hromadne pripravovaných čajovín. Deriváty kumarínu sú v rôznych farmaceutických prípravkoch na vnútorné aj vonkajšie použitie. Galenicky sa robia aj tinktúry.

Drogy sa využívajú aj vo veterinárnej medicíne s podobnými indikáciami aj kontraindikáciami akio v humánnej praxi.

Komonice majú tiež nezanedbateľný hospodárky význam. Rastliny prinášajú dostatok nektáru aj peľu. Niekde sa racionálne zužítkúvajú na obsiatie komonicami aj železničné násypy. Nekontaminované drogy sa získavajú najmä v nevyužitých priestoroch popri elektrifikovanej železničnej doprave kde sa v rastlinách nekumulujú spalné ropné splodiny z naftových alebo benzínových rušňov.

Kumarín z komoníc sa uplatňuje aj ako korigencium vône v likérnictve a parfumérii. Niekde slúži aj ako korenina.

Na kŕmne účely účely sa  komonice využívali  najmä pre kone.

Druhy sa využívali ako repelens proti moľom a inému hmyzu.

Porasty komoníc vhodne prispievajú k estetike prírodných scenérií.