Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Kapusta hlávková

KAPUSTA HLÁVKOVÁ /BIELA; VARIETA DRUHU KAPUSTA OBYČAJNÁ/
Brassica oleracea L. /Brassicaceae/

Známa dvojročná rastlina. Pestuje sa vo viacerých odlišných sortách. Stonka je na vrchole rozkonárená. Dolné veľké  stopkaté celistvo okrajové alebo zúbkaté listy sú perovito strihané s nedeleným koncovým segmentom; majú lýrovitú konfiguráciu. Stredné a horné sediace, podlhovasté až kopijovité, sú tak isto celistvo okrajové alebo zúbkaté.  Krátko stopkaté pravidelné obojpohlavné kvety majú uzavreté kališné lístky.  Štvorpočetné koruny majú široké sírovo žlté lupienky. Štvormocných tyčiniek je 6. Dvojplodolistý piestik má širokú bliznu. Po opelení sa vyvinie na oblé šešule s kúželovitým zobáčikom. Pestuje sa jednotlivo ale aj na veľkoplošných kultúrach. Zvyčajne sa spontánne, bez pričinenia človeka, v prírode nešíri.

Druh je vyšľachtený z pôvodnej materskej rastliny /B. oleracea var. silvestris/ ktorá rastie divo v pobrežných oblastiach západného Stredomoria a pri Atlantiku severozápadnej Európy.

Odborný názov je pravdepodobne z keltského bresic alebo z gréckeho braksein čo znamená variť. Označenie druhu má základ v latinskom olus - zelenina. Už v staroveku bola kapusta prototypom základnej ľudskej výživy.

Zaznamenaná história druhu je tisícročia stará. V antike si rôzne sorty kapusty cenili nielen ako dôležité  potraviny ale aj ako  účinné liečivo. Svedčia o tom aj výroky vzdelancov tej doby. Cato st. ktorý pôsobil koncom tretieho a začiatkom druhého st. pred Kristom to vyjadroval bonmotom, že každý si zriaďuje súkromnú lekáreň ak si v záhrade pestuje kapustu.

Už v prvom storočí rímsky odborník  na kultúrne plodiny  Columella popisuje nad dvadsať kultúrnych sort tejto plodiny.

V južnejších oblastiach ju väčšinou konzumovali v čerstvom stave, najmä však v rôznej tepelnej kulinárskej úprave. V týchto zemepisných oblastiach vystačili s krátkodobým skladovaním bez konzervovania. Kvasenie objavili vo svojich pôvodných územiach Slovania a priniesli si techniku nakladania do oblastí, kde sa neskôr usídľovali. V záujme pravdy je treba dodať, že prví začali s touto vynikajúcou konzerváciou kapusty pravdepodobne Číňania a naši predkovia, nezávisle od obyvateľov východnej Ázie objavili ten istý spôsob dlhodobého uchovávania vybranej zeleninovej  potravy. Ubikvitná baktéria Streptococcus brassicae a rovnako prítomné kvasinky vyvolávajú mliečne kvasenie. Premieňajú prítomný cukor sčasti na alkohol /ktorého je však v hotovom produkte neškodne málo/. Tento proces organolepticky zlepšuje výslednú ľahšie konzumovateľnú potravinu chuťou aj čuchovým vnemom. Fermentačným procesom dôjde aj k významnému biologickému obohateniu, predovšetkým vitamínmi skupiny B. Preto je v kyslej kapuste, na rozdiel od sviežej prítomný cyanokobalamín /vit. B12/. Popri tom je tu v dostatočných množstvách pyridoxín /vit.B6/, niacín,  kyselina pantoténová a ďalšie dôležité zložky ako v čerstvých listoch.

Na kvasné konzervovanie sú  potrebné základné podmienky: Dostatočne nahusto natlačené pokrájané listy a primeraná /izbová/ teplota. Fermentáciu pri  nižšej teplote sprostredkujú neželané mikroorganizmy rozkladajúce tuky a iné substancie.  Výsledný produkt dostáva horkú aj celkove nepríjemnú chuť.

Pri kysnutí kapusty unikajú  nepríjemne zapáchajúce plyny. Preto priestory treba pravidelne vetrať.

Pri domácom nakladaní kapusty je dôležité nevylievať vytlačenú tekutinu ale uskladniť ju vo zvláštnych neosvetlených a zakrytých nádobách, kde rovnako spolu s pridanými narezanými listami prebehne fermentácia.  Postupne, podľa potreby,  sa šťava vracia späť do naloženej kapusty. Vo vylisovanej bunkovej šťave je  veľké množstvo živín, vitamínov a minerálií o ktoré by bolo nehospodárne a nerozumné sa ochudobniť.

Nutrične aj liečebne hodnotná je aj fialová odroda – kapusta červená /f. rubra/, kel hlávkový /B. o.  var. sabauda L./, kel ružičkový /B. o. var. gemnifera DC./ a kel kučeravý /B. o. var. acephala DC. var. laciniata f. crispa/.

Aj moderná medicína tretieho tisícročia počíta s kapustou ako liečivou rastlinou. Čestvé listy bielej kapusty -  Brassicae oleraceae folium recens a šťava - Brassicae oleraceae succus majú svoje opodstatnenie v prevencii aj terapii.

Kapusta obsahuje dostatok látok, ktoré sú významné vo výžive ale aj v prevencii a terapii viacerých chorôb. Z biologicky aktívnych substancií je v nezanedbateľnom množstve zastúpený provitamín A, vitamíny /B1, B2, C a  tzv. U/  ale tiež kyselina listová. Z aminokyselín je dôležitý tryptofán, metionín a tyrozín. Prítomné sú soli kyseliny fosforečnej; z enzýmov je  dôležitý aj superoxid dismutáza, známy je aj myrozín, glykozidy /indolový derivát glukobrasicín, glukorapiferín – progoitrín/, soli draslíka, horčíka, vápnika, fosfor, železo, zinok, kobalt, selén. Hojné sú flavonoidy. Nachádza sa aj sliz.

Vlastnosťami je list považovaný za vitaminiferum /donátor vitamínov/, protiparazitový prostriedok /antiparazitikum/, zlepšuje vykašliavanie /expektorans/, pôsobí proti žalúdkovým a dvanástnikovým vredom /antiulcerózum/, zabraňuje artérioskleróze  /antisklerotikum/,  zlepšuje  vylučovanie moču /diuretikum/, zlepšuje látkovú premenu /metabolikum/ a pomáha liečiť cukrovku /antidiabetikum/.

Čerstvé listy /prípadne šťava/ boli oddávna známe ako antiskorbutikum /pri nedostatku vitamínu C/.  Konzumenti kapusty netrpeli natoľko na črevné parazity ako tí čo  sa jej vyhýbali. Odvar pôsobil ako expektorans. Zistil sa veľmi dobrý účinok rastliny v prevencii a liečbe žalúdočných i dvanástnikových vredov. Má aj protektívny vplyv na sliznicu. Antiulkusový faktor, tzv. vitamín U,  tvoria určité aminokyseliny. Kapusta reguluje trávenie, normalizuje črevnú flóru a celkove posilňuje organizmus. Superoxid dismutáza pôsobí ako antioxydant. Regeneruje bunky, chráni cytoplazmu pred  voľnými radikálmi – teplom sa znehodnocuje, preto je účinné konzumovanie surových listov. Na prísun vitamínov je veľmi vhodná aj kvasená kapusta, ktorá je ešte bohatšia na vitamíny skupiny B. Aminokyselina tryptofán je dôležitá pri syntéze serotonínu, ktorý hrá dôležitú úlohu v metabolizme mozgových buniek. Stimuluje psychomotorickú aktivitu, koncentračnú schopnosť. Zásadne vplýva na zlepšenie nálady. Druhotne sa podieľa na tvorbe melatonínu v epifýze, ktorý podmieňuje spánok.

Pri  črevných parazitoch sa užíva denne 20-50 g šťavy, respektíve primerané množstvo čerstvých listov. Desaťpercentný odvar z listov, alebo 2-3 šálky odvaru denne, účinne pôsobia ako vitaminiferum / týka sa vitamínu B, vitamín C je varom redukovaný/ i expektorans. Na doplnenie vitamínov aj fermentových zložiek je dostatočných 50 ml vylisovanej tekutiny. Vhodná je aj šťava z kvasenej kapusty, ale pri obmedzenom príjme sodíka treba brať zreteľ na prítomnú kuchynskú soľ. Na liečbu a prevenciu žalúdočných a dvanástnikových vredov sa odporúča 3-krát denne 10-15 g šťavy, pol hodiny pred jedením.

Preventívne je vhodné, najmä u starších ľudí, na zlepšuje metabolizmu a  celkovú roboranciu  užiť ráno 1 likérový pohárik /20 ml/ až ? pohárika /50 ml/ surovej kapustnice pred raňajkami. Prijatú soľ treba započítať do celodenného príjmu.

Aj keď je kapusta našim národným jedlom, jej nadmerné a dlhodobé konzumovanie môže byť určitým zdravotným rizikom. Nadužívanie kapusty môže zabrzdiť tvorbu metabolicky aktívnych hormónov štítnej žľazy. Pri enzymatickej hydrolýze glykozidu glukorapiferínu /progoitrínu/ na goitrín /5-vinyl-2-tiooxazolidon/ vznikajú rodanidové zlúčeniny tzv. brasikové faktory, ktoré zabraňujú ukladaniu jódu v štítnej žľaze, a tým brzdia tvorbu hormónov; tiooxazolidíny znižujú oxidáciu na jód. Tieto látky sa nachádzajú aj v iných druhoch kapustovitých rastlín, napr. v keli /tu na 100 g listov pripadá 30 mg rodanidov/. Nebezpečenstvo pre organizmus vzniká pri dlhodobom príjme presahujúcom 300 g rodanidov denne. Nebezpečenstvo preto hrozí výnimočne.  Pri normálnom stravovaní ho možno vylúčiť. Aj pri mnohých iných potencionálne nebezpečných látkach v potravinách a liečivách, ktorých príjem nie je určený  iba biochemickou skladbou  otáznej zložky, ale jej prijatým množstvom, nie je problém je v kvalite,  ale  v kvantite. Pri rešpektovaní základnej skutočnosti, že patríme medzi všežravce, treba prijať aj fakt, že sme skonštruovaní, aby sme mali čo najpestrejšiu stravu  a aby sme dodržiavali správne proporcie medzi jednotlivými živinami. Každá jednostrannosť v stravovaní je potencionálne zdraviu škodlivá. Povedané k rastline jednou vetou: Treba jesť aj kapustu, nie iba kapustu.

Šťava sa spracúva farmaceuticky na liečivé účely. /Účinný pomocný liek pri terapii žalúdočného vredu aj regurgitačného syndrómu/;  hojne sú rozšírené výrobky kapusty v potravinárskom a  konzervárenskom priemysle.

Kapusta a jej variety kvitnú druhý rok. Vtedy poskytujú hojnosť svetložltého medu a svietivo žltého peľu. Celé byle, ale najmä listy, sú výdatným pokrmom bylinožravcov ale aj viacerých hlodavcov a hmyzu. V čase kvitnutia, tvoria kapustovité druhy v poľnohospodárskych oblastiach estetický krajinotvorný prvok.

Kapusta je reprezentant okolo 3000  kapustovitých rastlín aj drevnatých krov.   Predstavuje jednu zo základných výživových rastlín euroázijskej flóry s početnými druhmi zeleninových a olejnatých druhov.

Niektoré šľachtené variety majú dekoračné kvetinové formy; pestujú sa v ozdobných záhradkách, parkoch a tvoria  dominantné  prvky pri viazaní kvetov.

V našej kultúre predstavuje kapusta veľmi dôležitú  rastlinu. Naši prapôvodní predkovia sa ňou zaoberali denne a vošla aj do porekadiel. Aj tu sa dozvedáme, že pokrm z tejto rastliny bol bežný aj u najbohatších. „Kapustu mastia na hrade, nie v hrnci.“ Aj keď základný pokrm bol ten istý, ingrediencie sa pridávali podľa materiálnych možností. Že mali z tohto jedla aj potešenie vyjadruje bohemizujúci výrok „Bez zelia niet veselia“.  Táto zelenina sa jedla  s chuťou. Podtrhuje to aj porekadlo „Kapusta má veľké ústa“. Podľa tradovaného dokumentu vieme, že ju nepripravovali  každý deň čerstvú, ale navarili naraz aj na celý týždeň. „Kapusta sedem ráz prihrievaná je najlepšia“. My by sme dnes mohli namietať, že najlepšia možno, ale najzdravšia je predsa len čerstvá. Naši prastarí otcovia, pri konfrontácii s týmto  frekventované jedlom vedeli spoluobčanov  aj prekádrovať „Kto nerád kapustu, to je mrcha gazda“. Vôňa tejto chutnej stravy pôsobila v príbytku útulne a emotívne ladila tých čo ju pri  návšteve vnímali. „Táto chyža nie je pustá, tu sa varí kapusta“. Dávni Slováci boli isto aj labužníci keď hodnotili šťavu z kyslej kapusty. „Kapustnica ako víno“.

Iba významným potravinám sa dostalo cti mať vlastné pomenovanie. U nás sa odjakživa kvasená kapusta ale aj šťava z nej nazývala kapustnica. Koláč z kvaseného cesta so sladkou kapustou sa menoval kapustník.

Je len samozrejmé, že na najkrajšie kresťanské  sviatky narodenia Božieho Syna každý očakáva všetky pozitívne superlatíva. Vtedy  chce aj chudobnejšia gazdinka prestrieť to najlepšie. Preto  najslávnostnejšie štedrovečerné menu  vo väčšine našich rodín uvádza  voňavá kapustnica, pri ktorej sa stolujúcim vopred zbiehajú slinky.

Aby sa aspoň torzo krásnych vianočných okamihov zhmotnilo v každodennom pustom živote, mnohé charitatívne  ale aj iné organizácie symbolizujú najväčší Boží dar – príchod Spasiteľa obdarovaním  blížnych, odkázaných na pomoc. Tradične sa pri hromadnej akcii pripraví   aspoň horúca kapustnica. Pri nej si mnohí chudobní ale najmä tí čo nemajú nikoho,   na chvíľu pripomenú že je tu Niekto, kto ich má rád.