Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – príprava na jar

Či je zima, či je mráz
Slniečko už vyšlo zas
a náhli sa ku letu.
Záhradkári, zobuďte sa, vyhrňte si rukávy
a priložte ruky k dielu
by našim deťom sčervenali líčka
z chutných plodov, z bozkov slnka.

Slnečný svit, ktorého je zo dňa na deň viac a viac je pre každého nekonečne optimistickým lákadlom i pohladením. Napĺňa srdce novým rozletom, telo, dušu prebúdza do nového života plného nádejí a očakávaní. Záhradkári,  keďže sú bytostne naviazaní na zem, rastliny, prírodu to preciťujú najintenzívnejšie. Ich krv akoby sa vlievala do stromov , rastlín a miazga týchto zasa do ich žíl. A tak v tejto súhre a harmónii začína nová etapa, nový vegetačný rok, rok plný kypiaceho života, plný vzájomného dávania sa. Príroda nám a my svojou pozornosťou a ochranou zasa prírode splácame jej nekonečné dary.

Najdôležitejšími predjarnými prácami v našej záhrade sú rez drevín, úprava pôdy a hnojenie, príprava na výsadbu nových stromčekov a kríkov, ale i rozumná prevencia a ochrana pred škodlivými činiteľmi.

Cieľom rezu ovocných drevín je zaistiť si skorú, rovnomernú a dlhodobú rodivosť. Realizácia rezu je prispôsobená vývojovému štádiu drevín, rastovej intenzite a vlastnostiam podpníka i odrody, ale aj spôsobu „vedenia“, teda či dávame prednosť voľno rastúcim tvarom alebo ovocným stenám. Pred voľbou spôsobu a hĺbky rezu vždy prihliadneme na minuloročnú dĺžku prírastkov. Ak sú veľké a bujné

tak urobíme rez menej hlboký, uprednostňujeme otváranie a presvetlenie koruny stromu. Platí to najmä u mladých už dobre zakorenených výsadieb, kde by sme hlbokým rezom podporili len bujný rast, zahusťovanie koruny a odďalovanie rodivosti  hlavne u bujnejších podpníkov a odrôd. U starších rodiacich stromov, kde naopak chceme podporiť rast nových výhonov robíme rez hlbší. Takýto hlboký rez robíme tiež u stromčekov vysadených či na jeseň, či zjari, a tým podporíme ich dobré zakorenenie.

Keďže chceme získať skorú úrodu z novej výsadby vyberáme si stromčeky naštepené na menej bujných podpníkoch podporujúcich rodivosť  a po zakorenení ich menej režeme, ale radšej konáre vyväzujeme do menej šikmých až vodorovných polôh na nosnej drôtenke. Tým zbrzdíme rast výhonov do dĺžky a podporíme tvorbu krátkeho plodonosného obrastu. Takýto postup je aj fyziologickejší, lebo našim zámerom nie je dopestovať veľa dreva , ale dobrú a kvalitnú úrodu.“Divým“ rezom strom vybíja svoj potenciál na tvorbu dreva na úkor úrody a jej skorého nástupu. Aj z hľadiska zdravotnej prevencie , najmä hubových chorôb i zabezpečenia kvalitnej úrody ješ veľmi dôležité vytvarovať koruny tak, aby boli vzdušné a dobre presvetlené. Dobrou prevenciou proti prvotnej infekcii múčnatky na menej odolných odrodách je odrezat končeky najmä napadnutých výhonov a tieto spáliť. Väčšie rezné rany zatierame štepárskym voskom čo urýchli a skvalitní ich hojenie.  Popísaný rez v tomto ešte bezmiazgovom období robíme hlavne u jadrovín.

Kôstkoviny, najmä mandle, broskyne a marhule v žiadnom prípade v bezmiazgovom období nerežeme. Cez otvorené rany by sa tieto dreviny infikovali hubovými chorobami, lebo bez miazgy sa nevedia brániť, a vznikli  by u nich následne glejotok a tzv.mŕtvice, ktoré by urýchlili ich odumretie. Preto kôstkoviny režeme až na začiatku vegetácie, keď sa už púčiky „pohli“ a rezné rany zatierame voskom. Odrezané vetvičky môžeme vo váze nechať rozkvitnúť  ako prvých poslov jari.

Rez hrozna je osobitá, zložitá problematika. Dôležité však je hrozno rezať naopak vtedy, keď ešte miazga neprúdi aby zbytočne „neslzilo“, pretože tým stráca mnoho cenných živín a často aj „vymáča“ pod ranou stojace puky. Preto rez robíme kúsok nad posledným pukom a šikmo ,tak aby prípadne vytekajúca miazga netiekla na puky. U hrozna sa rezné rany nezatierajú voskom.

Dôležitý je aj predjarný rez drobného ovocia.  Rodiace ríbezľové kríky presvetľujeme tak, že staré odrodené a choré konáre už behom zimy odrežeme úplne pri  zemi . Odrežeme aj konáriky s púčkami neprirodzene zväčšenými, najmä u čiernyc h ríbezlí, v ktorých prezimujú nebezpečné roztočce a tieto spálime. Odrodené a choré malinové a černicové výhony odrežeme taktiež úplne pri zemi. U dvakrát rodiacich malín odrežeme len vrchnú odrodenú časť výhonov. Dobrou reznou prevenciou chúlostivých egrešov proti americkej múčnatke je napadnuté konce výhonov odrezať a spáliť. Egreše takisto jarným rezom presvetlíme a zbavíme odrodených a chorých výhonov.

Mladé odrezky najmä čiernych ríbezlí môžeme narezať na dĺžku 10 až 15 cm a napichať ich do skyprenej pôdy až po vrchný púčik v spone asi 5 krát 25 cm a takto si dopestovať nové kríky.

Pri reze odpadajúce konáre môžeme spracovať viacerým spôsobom. Z dobrých, kvalitných, zdravých a rodiacich stromov  odrezané letorasty narežeme na asi 25 cm vrúble a založíme do jamy alebo priamo ponúkneme známym na štepenie. Mladé odrezané výhony  z nestriekaných stromov môžeme využiť aj na kŕmenie králikov alebo iných domácich zvierat ako kvalitné vitaminózne krmivo. Zostatok drevnej hmoty použijeme buď na vytvorenie samozáhrevnej biohriadky , alebo ju nadrobno nasekáme , či strojne naštiepkujeme a pridáme do kompostu bohatého na dusíkaté látky (maštalný hnoj) urýchľujúce rozklad drevnej hmoty. Takto sa  biozáhradkárenie stane vlastne bezodpadovou technológiou, teda takou akou je samotná príroda.

Aj keď v biopestovaní sme zásadne proti najmä nerozumnému používaniu chémie, predsa občas, tak ako vo veľkopestovateľskom biopestovaní aj my musíme , ak vôbec u niektorých druhov chceme získať úrodu ovocia, v niečom, ale rozumne ustúpiť.  Ak je to naozaj len absolútne nevyhnutné, tak striekame ale čo najmenej jedovatými chemickými prípravkami, a to len v predjarí, ďaleko od zberovej sezóny. To platí najmä u broskýň pri ochrane pred kučeravosťou lebo je len málo odrôd odolnejších voči tejto chorobe. Keď kučeravosť  na začiatku vegetácie prepukne žiaden postrek ju už nezastaví a my prídeme o úrodu a stromy výrazne zoslabnú. Preto broskyne striekame meďnatými prípravkami ešte pred začiatkom pučania a postrek opakujeme po pohnutí sa púčkov za bezmrazého počasia sírnymi prípravkami. Meďnatými prípravkami môžeme dezinfikovať aj drevo jadrovín, najmä vysoko chuťove kvalitných hrušiek ktoré v horších podmienkach trpia chrastavitosťou, a to v predvegetačnom období. Je to veľmi dobrá i keď nie úplne 100 % prevencia.

U hrozna s bioochranou najmä proti chorobám v našich klimatických podmienkach je to veľmi problematické. Tuná biopestovanie môžeme z časti realizovať len tak, že si vysadíme tzv. hybridné odrody ktoré sú odolnejšie a tým menej náročné na ochranu. Nie sú to však pravé vinárske odrody, ale rodia dobré stolové hrozno vhodné aj na prípravu štiav a muštov.

Od novej záhradnej výsadby je prirodzené požadovať aj čo najskoršiu úrodu. Tú nám jednoznačne zaistia už v roku výsadby tzv. frigosadenice jahôd  (mrazené sadenice predávané na jar) ktoré už v lete zarodia, ale aj drobnejšie a voňavé mesačné , ale i stálerodiace jahody. V druhom roku od výsadby nám ukážkovú úrodu ponúknu ríbezle, maliny, egreše a černice. V treťom roku po výsadbe zasa broskyne a jadroviny na typových slaborastúcich podpníkoch, najmä vtedy ak ich konáre sú vyviazané na drôtenke  do vodorovných alebo mierne šikmých polôh.

Za oblokom si do hrantíkov môžeme už vysiať zeleninové semená najmä póru, zeleru, papriky, rajčín, baklažánu, šalátu na rýchlenie, ale aj kvetov. Tieto vlastnoručne dopestované priesady zelenín nám nielenže podstatne zlacnia  pestovanie zeleniny, ale nám zaistia aj odrodovú istotu a dobrý zdravotný stav, čo pri nákupe priesad na trhu nie je vždy isté.

Ak to počasie a stav pôdy dovolí, tak najmä pod zeleninové hriadky rozhodíme zrelý kompost obohatený o stopové prvky, alebo kompostovaný hnoj (pod na dusík náročné kapustoviny a zemiaky )a pôdu prekopeme ,ak sme tak neurobili už na jeseň. Do pripravenej a trochu uľahnutej pôdy môžeme už vysiať najmä mak, mrkvu, petržlen a skúsiť i skorý hrach. Kúpime si aj skoré odrody zemiakov a necháme si ich doma predklíčiť, čím si po skorej výsadbe(až keď teplota pôdy dosiahne asi 10 stupňov C) zaistíme aj skorý zber tejto veľmi chutnej zeleniny.

Keďže slniečko i záhrada už volá dajme sa s chuťou do jarného „maznania“ sa s našimi záhradnými priateľmi i do rozkošného kúpania sa v už  hrejivých lúčoch slnka v náručí matky Prírody.

Home Archív Všetky čísla 2010 1/2010 V harmónii s prírodou – príprava na jar