Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Galénos - Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie

GALÉNOS vyštudoval filozofiu a medicínu. Po skončení štúdia začal ako lekár gladiátorov v rodnom meste Pergamos. Neskôr pracoval na Cypre, v Sýrii, Palestíne a v Taliansku. V roku 168 sa stal osobným lekárom cisára Marca Aurélia. Aby mohol kvalifikovane vykonávať túto funkciu, zriadil si na povestnej Via sacra (Svätá cesta) dielňu (lekáreň). V nej po vyšetrení a stanovení diagnózy pripravoval pre svojich pacientov liečivá a lieky. Tie mali minerálny, rastlinný alebo živočíšny pôvod.

Z poznatkov, ktoré získal vo svojej medicínskej praxi a v lekárni, napísal celkom 131 diel, z ktorých sa zachovalo len 83.

Z analýzy jeho zachovanej časti diela vyplýva, že študoval a opísal prípravu, miešanie a účinky jednoduchých a zložených liekov, prípravu liekov podľa miesta pôsobenia (v tele) a druhu. Zahrnul sem aj potraviny ako liečivá a protijedy. Obľuboval a propagoval teriak. Známe je jeho konštatovanie: herbis non verbis curantur (rastlinami, nie slovami liečime). V praxi využíval okolo 500 rastlín. Medzi jeho najobľúbenejšie drogy a rastliny patrili makovice, aloe, čemerica, zeler, čierne korenie, petržlen, z potravín šošovica, kapusta, slivky, hrozno, med, olivy a gaštany.

Keďže aj v čase jeho pôsobenia bolo veľa tých, ktorí sa na liečení priživovali a nemali požadovanú kvalifikáciu, Galénos vehementne razil učenie, že ak má byť liečenie úspešné, musí lekár – farmaceut poznať liečivá (ktoré predpisuje a používa) z vlastnej skúsenosti. Žiadal, aby títo odborníci poznali a ovládali podstatu liečiva a vedeli i o tom ako a za čo sa dá prípadne zameniť. V deontológii našich odborov išiel tak ďaleko, že žiadal, aby si lekári a farmaceuti sami zberali liečivé rastliny alebo aby ich prípadne zberali len rizotómovia (zberatelia liečivých rastlín so skúsenosťami).

Ďalej požadoval, aby sa lieky dôsledne pripravovali podľa receptu, čím sa snažil zabezpečiť ich štandartné zloženie. Jednotlivé komponenty lieku presne vážil.

Bol prvý, ktorý vypracoval oficiálny zoznam náhradných liečiv, ktoré nazval „quid pro quos“  alebo „antibalonea“ a „succedanea“. Tento je aktuálny svojim obsahom dodnes.

Doslova revolučné zásahy zaviedol do technológie prípravy liekov. Do praxe zaviedol prípravy viacerých nových práškov, extraktov, prípravkov na báze vína, medu, octu, odvarov, pastiliek, piluliek, elektuárii, destilátov, žuvacích gúm, mastí, plastov, pleťových masiek, vôd, zubných pást a viacerých pomocných látok, exipiencií.

V medicíne sa stal známym tým, že patril medzi priekopníkov pokusov na zvieratách, rád uskutočňoval pitvy a vivisekcie zvierat.

Dejiny označujú Galéna (130 – 200) ako najslávnejšieho gréckeho lekára rímskej cisárskej doby a odborníka a tiež počas jeho pôsobenia kulminovala éra klasického liečiteľstva.

Zo svojej praxe nesmierne zbohatol, stal sa terčom mnohých útokov a jeho lekáreň zhorela pri požiari.

Na základe jeho rozsiahleho diela mu história prisúdila miesto a prívlastok: Medicorum omnium post Hippocratem princeps, systematisque in medicinali scientia conditor.

Vedný odbor zaoberajúci sa štúdiom prípravy liekov dostal po ňom a na jeho počesť názov galenická farmácia.

Farmaceutická fakulta UK v Bratislave pomenovala podľa Galéna medailu, ktorá sa udeľuje významným predstaviteľom farmaceutických vied.

Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2010 2/2010 Galénos - Významné osobnosti farmácie, botaniky a fytoterapie