Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Odpovedáme čitateľom - Ríbezľa čierna

Odpovedáme čitateľom

Ríbezľa čierna

Naša čitateľka sa pýta na obsahové látky vo víne z čiernych ríbezlí, ktoré jej manželovi pomáhajú pri problémoch so žalúdkom a pri pálení záhy. V odpovedi sa zameriame na ríbezľu čiernu ako liečivú rastlinu všeobecne a na rastlinné drogy, ktoré poskytuje.

Farebné bobuľové plody, napr. čučoriedky, ríbezle, maliny, ostružiny sú nielen chutným sezónnym ovocím, ale čoraz častejšie sa spomína ich význam pri prevencii civilizačných ochorení. Hojne sa používajú aj v samoliečbe viacerých ochorení. Ríbezľa čierna – rybíz černý (Ribes nigrum L., Grossulariaceae) je rastlina výnimočná aj tým, že predmetom výskumu, tradičného použitia aj modernej fytoterapie sú až tri jej rastlinné časti – plody, listy a semená. V ľudovej medicíne sa používajú predovšetkým vo forme záparov, odvarov a sirupov. Na slovenskom vidieku je pri dobrej úrode obľúbené aj ríbezľové víno. Rôzne druhy vína sú popri svojom použití ako alkoholické nápoje známe aj z histórie medicíny. V lekárňach sa kedysi pomerne často pripravovali a pri liečbe používali tzv. liečivé vína. Dlho bolo liekopisné napr. tokajské víno. Väčšinou sa však hroznové víno nepoužívalo samotné, ale slúžili ako vehikulum (rozpúšťadlo), do ktorého sa pridávali liečivá, alebo sa v ňom lúhovali liečivé rastliny, napr. na prekrytie ich horkej chuti alebo kvôli lepšej stabilite a vlastnostiam takéhoto alkoholového roztoku. Často sa využíval aj slabý dezinfekčný účinok takéhoto prípravku (napr. liečba malárie alebo črevných ochorení).

Za farmaceuticky najhodnotnejšiu surovinu získavanú z ríbezle čiernej sa považujú plody (Ribis nigri fructus). Sú veľmi bohaté na vitamíny, polyfenoly a kyseliny. Počas dozrievania plodov je obsah redukujúcich sacharidov v sušine až 13 %. Obsah vitamínu C je 200 – 300 mg/100 g (tisícin percenta). Na porovnanie: šípky obsahujú 1000 mg/100 g, jablká 2 – 10 mg/100g, citrón 50 mg/100g, banány 10 – 30 mg/100g. V ríbezliach je obsah vitamínu C veľmi stabilný (chýba enzým zodpovedný za jeho rozklad), aj v horúcich nápojoch, čajoch – na rozdiel od šípok. Charakteristickú tmavú farbu plodov, extraktov, čajov, či vína spôsobujú červenomodré prírodné farbivá antokyány. Ich množstvo v zrelom čerstvom plode je 250 mg/100 g, vo vysušenom plode až 2230 – 2790 mg/100g. Na porovnávanie: čučoriedky (Vaccinium myrtillus L.) obsahujú 2298 – 3090 mg/100g, brusnice (Vaccinium vitis-idaea L.) 230 – 340 mg/100g, maliny (Rubus idaeus L.) 172 – 298. Pre červené víno (z viniča) je typické, že antokyány tvoria kondenzačné produkty s epigalokatechínom a galokatechínom (trieslovinami). Tieto kondenzačné produkty pozitívne ovplyvňujú nielen farbu, ale aj stabilitu vína a sirupov. Antokyány majú veľký význam aj pri prevencii civilizačných a nádorových ochorení, dokázal sa ich ochranný účinok na žalúdočnú sliznicu. Významné je aj množstvo fenolových kyselín v plodoch ríbezlí, napr. kyseliny protokatechovej, p-kumárovej, kávovej, ferulovej (23 mg/100g v čerstvom plode). Podľa odporúčania WHO prináša strava bohatá na ovocie a zeleninu značný benefit pri prevencii nádorových ochorení. Bobuľové plody, predovšetkým farebné – modročierne, fialové, červené – tvoria pritom samostatnú, významnú skupinu. Za ich prospešné účinky na zdravie sú zodpovedné najmä antokyány, polyfenoly, ako aj niektoré polysacharidy.

V ľudovej medicíne sa používajú aj mladé listy ríbezlí (Ribis nigri folium), pripisuje sa im napr. močopudný (diuretický) účinok, tradične sa vyskytujú aj v čajovinách používaných pri liečbe diabetu (cukrovky) a hypertenzie (zvýšeného tlaku krvi). Účinnými obsahovými látkami listov ríbezle sú najmä triesloviny a flavonoidy, vitamín C a zatiaľ nepreskúmané prchavé látky. Ďalšou indikáciou listov je adjuvantná (pomocná) terapia reumatických ochorení, droga sa vyskytuje v protireumatických čajových zmesiach.

V pokusoch na zvieratách sa dokázal protizápalový účinok listov (vodno-etanolový extrakt), pričom extrakt bol účinnejší než jednotlivé známe izolované obsahové látky. Listy, semená, ale aj plody majú vazorelaxačný účinok, ktorý sa môže prejaviť napr. znížením krvného tlaku. Potvrdil sa aj priaznivý účinok antokyánov (najmä z modročiernych plodov) na zrak, zvyšujú tvorbu rodopsínu, a majú aj vazoprotektívny, ochranný účinok na cievy. Tieto obsahové látky sa kumulujú v oku, čo predstavuje výhodu, zraková ostrosť sa zvyšuje. Nevýhodou je ich rýchle vylučovanie z organizmu, preto musí byť ich príjem vysoký a najmä dlhodobý, ak očakávame pozitívne zmeny v oblasti zrakovej ostrosti a regeneráciu únavy očí.

Pomerne moderné je použitie tretej rastlinnej drogy, semien ríbezle (Ribis nigri semen). Možno ich považovať za zdroj nenasýtených mastných kyselín, napr. kyseliny g?linolénovej, linolovej, olejovej. Tieto mastné kyseliny majú značnú protizápalovú aktivitu, pomáhajú aj pri liečbe zápalových ochorení pohybového aparátu. Pri ich pravidelnom príjme sa znižuje koncentrácia LDL cholesterolu v krvi, a zároveň sa zvyšuje podiel HDL/LDL. Hladinu cholesterolu sa pri užívaní oleja zo semien ríbezle znížila v klinickom pokuse porovnateľne ako pri užívaní rybieho tuku. Semená obsahujú aj kondenzačné produkty flavonoidov a antokyánov s kyselinami, ktoré sú stabilizátormi ovocných štiav, sirupov a vín. V ostatnom období sa skúmajú polysacharidy získané zo semien ríbezle, keďže sa zistilo, že majú inhibičný účinok pri infekcii Helicobacter pylori, čo by mohlo potvrdiť ich priaznivý účinok aj pri liečbe vredovej choroby žalúdka a dvanástnika.

 

PharmDr. Szilvia Czigle, PhD.; Mgr. Jaroslav Tóth, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2010 2/2010 Odpovedáme čitateľom - Ríbezľa čierna