Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – biozáhrada prináša plody

Pokročilá jar a začiatok leta charakterizuje ukončenie prudkého predlžujúceho rastu a kvitnutia väčšiny úžitkových rastlín. Je to však aj začiatok plodnosti, najmä drobného ovocia a skorých čerešní. Za našu starostlivosť a námahu sa nám dostáva sladkej a chutnej odmeny plnej vitamínov a zdravia. Využime to naplno vo výžive v živej, nezdevastovanej podobe pre naše ozdravenie, detoxikáciu i chuťovú rozkoš.

V tomto období je, okrem zberu úrody a klasického ošetrovania rastlín dôležitá aj ochrana našich výpestkov pred chorobami a škodcami. Mali by sme v biozáhrade jednoznačne uprednostňovať mechanické a biologické postupy. V chémiou nezaťaženej záhrade nám potom prídu na pomoc mnohí živočíšni pomocníci, ktorých inak chémia odpudzuje. A tak sa ochranu postará sama príroda. Významnými pomocníkmi sú najmä vtáci, netopiere, žaby, ježkovia, jašterice, ale aj predátorský hmyz. Dôležitou pestovateľskou prevenciou je tiež neprehustená, vzdušná, preslnená záhrada bez burín, ktoré sú často hostiteľmi mnohých chorôb i škodcov. Pri mechanickej ochrane zrežeme a pálime chorobami, prípadne  škodcami napadnuté časti rastlín (múčnatka, roztoče na čiernych ríbezliach, nenásytka ríbezľová, ...). Len v krajnom prípade použijeme chemické, ale nejedovaté napodobeniny prírodných látok. Vhodné je však využiť na ochranu pred škodcami predátorov, ako lienky, parazitujúce osičky a roztoče, ale i bakteriálne látky. Pri pestovaní zeleniny je dôležitou prevenciou striedanie kultúr na danom pozemku.

Prvé, fialovomodré plody ešte pred jahodami nám ponúka krík kamčatskej čučoriedky (Lonicera kamtschatica), ktoré sa vyznačujú vysokým obsahom vitamínu C. Najchutnejšie a najzdravšie sú, keď sa jedia priamo z kríka. Krík dorastá do výšky 1,5 m a je typickou biozáhradkárskou plodinou, ktorá je odolná voči mrazu i chorobám. Môžeme ju pestovať dokonca i na balkóne.

Jahody zberáme pravidelne a súčasne odstraňujeme i poškodené a nahnité plody, aby sme zabránili šíreniu nebezpečnej plesne. Tu sa ukážu naplno výhody nastielania čiernou fóliou alebo slamou. Aby sme i v čase sucha udržali ich plnú plodnosť, v čom nám pomáha i nastielanie udržujúce vlhkosť, musíme ich aj zavlažovať, ale len podmokom a ráno, aby rastliny čo najrýchlejšie obschli . V prehustenej výsadbe sa pleseň veľmi rýchlo šíri a dokáže zničiť veľkú časť sľubnej úrody.

Najskôr rodiace čerešne, májovky, obyčajne nestačia sčervivieť. Neskoršie odrody však treba chrániť pred vŕtavkou čerešňovou spôsobujúcou červivosť, napríklad mechanicky, tak že ničíme ich prezimujúce kukly v pôde pod čerešňami. Hneď zjari pôdu posypeme vápnom alebo tam pustíme sliepky. V čase keď čerešne žltnú lapáme lietajúci hmyz kladúci vajíčka na žlté lapače natreté špeciálnym lepidlom a zavesené pod korunami stromov, zaťažené tak, aby ich vietor neprilepil na konáre. Koncom mája môžeme tiež pôdu pod stromami prekryť netkanou tkaninou, a tým znemožniť párenie v pôde sa liahnucich vŕtaviek. V období kladenia vajíčok (pri teplote nad 16 ?C) môžeme stromy postriekať odvarom z paliny alebo cesnaku, čo by malo hmyz odpudiť. Dobrou prevenciou je obrať všetky čerešne zo stromu, aby sa červíky nemali kde vyvíjať a opadané plody ihneď likvidovať. Aj tu pomôžu sliepky. Tieto opatrenia by mali urobiť všetci susedia a nemali by sa v blízkosti záhrady vyskytovať hostiteľské rastliny, ako čremcha, drieň, mahalebka, imelovník biely. Dobrými srdcovkami, unikajúcimi červivosti sú odrody Burlat a Karešova zrejúce začiatkom júna. Vhodné je tiež pestovať čerešne v nízkych tvaroch na slabo rastúcich podpníkoch. Čerešne sa vyplatí pestovať nielen pre ich výbornú chuť, ale aj pre ich výrazný zdravotný efekt.

Častým problémom je výskyt rôznych druhov vošiek na mnohých rastlinách, ktoré sa neraz až explozívne rozmnožujú a silne poškodzujú mladé rastliny a saním výživných látok oslabujú aj plodné rastliny. Nebezpečné sú aj tým, že prenášajú virózy. Niektoré majú za rok až 20 generácií. Kým sa poškodzované listy nestočia je vhodný postrek prudkým prúdom vody alebo postrek roztokom draselného mydla či preparátov na báze repkového oleja. Často sa s úspechom používajú slabé roztoky kuchynských saponátov, ale aj tie môžu negatívne ovplyvniť vlastnosti pôdy a koreňov. Roztoky však musia vošky vždy zasiahnuť priamo.

Proti ovocným obaľovačom spôsobujúcich červivosť, najmä veľkého ovocia nám veľmi pomáhajú netopiere lebo motýliky obaľovačov, lietajú najmä večer a v noci. V zime sú to najmä sýkorky, ničia prezimujúce húsenice, a preto je vhodné pripraviť im búdky a prikrmovať ich. Jablčný obaľovač má dve generácie za rok. Nebezpečnejšia je najmä druhá generácia. Preventívne preto ničíme kukliace sa húsenice prvej generácie tak, že v júni obtáčame okolo stromových kmeňov 20 cm široké pásy z vlnitej lepenky a každé 2 týždne ich spálime a dáme nové.

Feromónové lapače kombinované s insekticídom (5 ks na každý strom) rozvešané po stromoch tiež sčasti pomôžu, ale slúžia veľmi dobre najmä na sledovanie času výletu motýlikov obaľovača ,aby sme mohli zasiahnuť v pravý čas, napríklad biologickým preparátom granulovírusom určeným jedine proti obaľovačovi jablčnému. Prvý postrek sa robí tri týždne po výlete motýlikov alebo hneď po zistení, že sa liahnu húsenice na jabĺčkach. Postrek sa opakuje v 7 – 10-dňových intervaloch až do skončenia výletu motýlikov.

Sčasti pomôžu proti obaľovačom, ale najmä proti osám, sršňom, muchám v ovocnom sade i vinohrade na stromoch rozvešané lapacie fľaše so zriedeným pivom, seknutýmm vínom alebo zriedenou ovocnou šťavou s trochou octu, aby sme nezlákali a neutopili aj včely. Uchránime tak veľkú časť zrejúcich plodov marhúľ, broskýň, ringlot i hrozna .

Teplomilnú zeleninu sadíme podľa klimatických podmienok záhrady buď na volné hriadky, alebo v chladnejších oblastiach do fóliovníka či skleníka. Pri rajčinách vyššieho vzrastu môžeme použiť i tzv. individuálny minifólnik.

Teplota v krytom priestore by nemala prekročiť 35?C a v noci by mala byť o 5 – 7 stupňov nižšia. Spoločné pestovanie rajčín a uhoriek v jednom skleníku je trochu problematické, lebo rajčinám vyhovuje vysoká slnečná intenzita, optimálna teplota 18 – 22 stupňov a vlhkosť 50 – 60 %, zatiaľčo skleníkové uhorky majú radšej nižšiu intenzitu slnečného žiarenia a teplotu 25 – 32 stupňov a vlhkosť 78 – 95 %. Teplotu regulujeme vetraním a vlhkosť zvyšujeme umiestnením suda s polievacou vodou v skleníku. Polievame len teplou vodou. Ak máme jeden skleník, môžeme ho zavesenou fóliou rozdeliť na dve časti. V jednej, menej vetranej pestujeme uhorky a v druhej, intenzívnejšie vetranej zasa rajčiny, ale aj papriku a baklažány , ktoré majú podobné nároky.

Dostatok vody je podmienkou dobrej úrody našich rastlín. Najmä plytšie koreniace zeleniny sú na jej primeraný a pravidelný dostatok, ale aj teplotu veľmi citlivé. Ideálne by bolo zavlažovať večer, aby cez noc rastliny vodu nasali a mali jej tak dostatok na denné fotosyntetické premeny živných látok. Avšak rastliny citlivejšie na hubové choroby, ako sú teplomilné zeleniny: uhorky , rajčiny, papriky, ale aj zemiaky, cibuľa – zavlažujeme radšej ráno a zásadne podmokom, keď sú chladnejšie a rýchlejšie obschnú ako večer. Takto urobíme menšiu škodu, aj keď nemáme iné možnosti a musíme zavlažovať studenou vodou priamo zo studne alebo vodovodu. Toto je však krajný prípad, lebo rastliny sú chladom šokované a pozastavia rast a vývoj. Aj tu si však môžeme pomôcť tak, že vodu najprv rozstrekujeme na strechu domu alebo chaty a zbierame ohriatu a okysličenú vodu zbavenú chlóru stekajúcu z odkvapov. Zavlažujeme pôdu až do hĺbky koreňov pestovaných rastlín. Jedna 10-litrová krhla vody vyliata na 1 m? ťažkej pôdy prenikne do hĺbky 10 cm, v piesočnej pôde do 20 cm hĺbky. V letných horúčavách zavlažujeme jednorazovo 1 m štvorcový pôdy 2 – 3 krhlami vody. Suchá pôda horšie prijíma vodu, a preto najprv pôdu len zamokríme a až potom zavlažíme. Preschnutú pôdu najprv skypríme. Nezavlažujeme každý deň ,aby sme rastliny neutopili, lebo ich korene potrebujú dýchať a premokrením pôdy by sme vytlačili všetok vzduch a korene tak pridusili. Najmä teplomilná zelenina potrebuje rovnomernú vlhkosť pôdy. Baklažány pri častej a silnej zálievke spomalia svoj rast a spolu s paprikou neznášajú ani nadmernú vlhkosť pôdy.

Pôdnu vlahu chránime mulčovaním – prekrytím pôdy tmavou fóliou, ktorá pôdu v lete aj prehrieva, čo urýchľuje aj dozrievanie teplomilných rastlín a potlača rast burín. Na mulčovanie môžeme použiť aj biologický materiál, teda pokosenú trávu, jednoročné buriny nezrelé bez semien, humus ,slamu, ktoré potom zapravíme do pôdy na zvýšenie humusu v nej. Proti nadmernému odparovaniu vody z pôdy slúži aj plytké skyprenie, ktoré pôdu súčasne aj prevzdušní, a tým sa zintenzívnia rozkladné procesy v pôde uvoľňujúce živiny pre naše rastliny. Takto podporíme aj žiaduce funkcie koreňovej sústavy pestovaných rastlín. Teda kyprenie pôdy a zavlažovanie má rovnakú dôležitosť ako hnojenie. Suchú pôdu nehnojíme, popálili by sme po zavlažení korene. Pred hnojením aj kvasnými roztokmi najprv pôdu zavlažíme.

Vyššie rajčiny vysádzame na južnú stranu oporných kolíkov. Zálistky každý týždeň vytrhávame trhnutím do boku, nestriháme. V skleníku opeľujeme rajčiny potriasaním rastlín najlepšie napoludnie, vonku to robí za nás vietor. Na voľných hriadkach môžeme rajčiny čiastočne chrániť pred chladom, a tak urýchliť zber úrody, napríklad aj tým ,že na kolík a rastlinu natiahneme asi meter dlhý odstrihnutý „rukáv“ priesvitnej fólie , ktorý v pôde okolo rastliny zahrnieme a navrchu uzavretý uviažeme o kolík. Po dorastení rastliny vrch otvoríme.

V skleníku sa neraz rozmnožia molice, vošky alebo skočky. Veľmi oslabujú rastliny. Likvidujeme ich tak, že večer priestor uzavrieme a zapálime tabak Taras Buľba najlepšie vo včelárskom dýmáku. Ráno priestor vyvetráme. Dobre sa osvedčili aj žlté doštičky natreté lepidlom, prípadne postrek z roztoku draselného mydla. Proti chrobákom skočiek, ktoré požerom silne poškodzujú rastliny, sú okrem chémie ekologické metódy málo účinné. Pomáha, keď už pri výsadbe rastliny prekryjeme jemnou tkaninou na okrajoch zahrnutou pôdou. Tkanina chráni rastliny aj proti húseniciam muchám a pred molicami.

Proti škodlivým činiteľom však môžeme použiť aj novodobú, čisto biologickú ochranu. Proti voškám parazitickú osičku Aphidius colemani, proti moliciam osičku Encarsia formosa, proti strapkám dravého roztoča Amblyseius cucumeris. Proti larvám pásavky zemiakovej je zasa účinný bakteriálny prípravok Novodor FC obsahujúci Bacillus thuringiensis subsp.tenebrionis. Proti roztočom na uhorkách používame bioprípravok Biool. Dobrou prevenciou proti nebezpečnej uhorkovej pliesni je riedka výsadba a vyväzovanie, či šplhanie rastliny po zvislom alebo šikmom pletive. Do teplejších polôh sú vhodnejšie uhorky nakladačky s hustou a jemnou bradavičnatou šupkou, do menej priaznivých polôh zasa uhorky hrubo a riedko bradavičnaté.

Slimákov a sliziakov nám pomáhajú ničiť drozdy, škorce, bažanty, jarabice, sliepky, krkavce, ale i krty, ježkovia ,obojživelníci a chrobáky bystrušky, drobčíky. My ich lapáme na návnady pomocou šalátových listov, na plátky nakrájaných surových zemiakov alebo na pivné nástrahy. Ak by sa nám však podarilo objaviť slimáčie hniezda s vajíčkami, nemuseli by sme ich ničiť, ale radšej zjesť ako tzv. slimačí kaviár, pre ktorý sa v niektorých krajinách aj chovajú.

Rastliny prihnojujeme zriedeným rastlinným zákvasom obohateným výluhom z drevného popola.

Leto je v plnom prúde, tak si ho vychutnajme spolu s plodmi, ktoré sme si sami dopestovali.

Home Archív Všetky čísla 2010 3/2010 V harmónii s prírodou – biozáhrada prináša plody