Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Filozofické aspekty biologických systémov

Od prvopočiatkov získavania liečiteľských,aj všeobecne  medicínskych, poznatkov spravidla nechýbalo filozofické  zdôvodnenie či podopretie prijatých informácií. V  novodobých dejinách vyžadoval pokrok v rozvíjajúcich sa  prírodovedných disciplínach začlenenie skúmaných  zákonitostí do sústavy známej reality. Pretože človekovi  na normálnej intelektuálnej úrovni nestačí iba odpoveď na  otázku čo je to, ale chce vedieť aj načo alebo prečo.  Intenzívne sa snaží pochopiť teleológiu a zmysel poznaných  skutočností. Preto bádateľ ale aj každý kto aplikoval  skúmané poznatky do praxe skôr-neskôr dopel k osobne  akceptovanému svetonázoru.

Štyridsiať rokov minulého režimu nebol prípustný  slobodný náhľad na obklopujúce javy v biologickej oblasti,  ani v spoločenských vzťahoch. Bolo striktne nariadené iba  ateistické vysvetľovanie prírodných aj sociálnych  súvislostí. Vyznávanie, alebo aspoň konformné  proklamovanie materialistického svetonázoru pri vstupných  pohovoroch na vysokoškolské štúdium bolo podmienkou  prijatia. Skutočný alebo formálny súhlas so štátnou  ideológiou mal existenčnú prioritu pred intelektulánymi a  etickými hodnotami adepta. Pedagogické a ďalšie vybrané  profesie podliehali previerkam a ideologickým čistkám aj  priebežne počas zamestnania. Získanie akademických titulov

bolo podmienené skúškou z marxistickej ideológie a,  pochopiteľne, aspoň s verbálnym súhlasom s ňou.  Nekompromisne boli z niektorých profesií vylučovaní tí,  ktorí neboli ochotní prijať všemocnú náhodu ako silu  zodpovednú za vznik a fungovanie vesmíru a Zeme so  všetkými fyzikálnymi a biologickými dannosťami. Bol  diskriminovaný každý, kto neuznával vznik prírodných  zákonov bez Zákonodarcu.

Výsmechom bola terminologická zlátanina s označením  vedecký ateizmus. Aj priemerne vzdelaný stredoškolák vie,  že viera alebo nevera v Boha patrí medzi filozofické  kategórie a preto ju iba v nich možno hodnotiť. Vedecky  dokazovať že niečo alebo niekto neexistuje a zriadiť k  tomu dobre honorovaný rozvetvený propagandistický aparát  by bol za normálnych okolností prípad pre psychiatra. V  slobodnom svete bolo preto pripodobnenie zbytočného a  nezmyselného výskumu ku komunistickému "vedeckému ateizmu"  opodstatnene považované za dehonestáciu a urážku.

Niektoré deformácie neslávnej totality by nás dnes už  nemuseli zaujímať, keby tento neslávny minulý čas  nezanechal na mnohých hlboké stigmy, ktoré pretrvávajú  dodnes. Hraničí s obsedanciou ak sa niekomu pri slove  ateizmus vybaví dodatok vedecký. Zabúdajú že takáto  asociácia je iba hanebný relikt mocensky vnucovaného  materializmu.

Na rozdiel od slobodných a morálne nedeterminovaných  bádateľov, u nás niektorí iba s nemiestnym ostychom  pripustia svoje nematerialistické presvedčenie, akoby bol  dôvod ku komplexom z odklonenia od predtým nariadených  dogiem. Generácia vychovávaná bez nadirigovanej  svetonázorovej orientácie ale aj všetci ktorí uvažujú  v súhlase s logikou a etikou vlastného svedomia môžu  slobodne interpretovať svoj postoj k skúmaným objavom. Aj  najvýznamnejší svetoví bádatelia v rôznych odboroch  skromne akceptovali hranice vedeckého poznania za ktorými  je nevyhnutná viera - viera v inteligentné riadenie  vesmíru alebo v chaos nepredvídanej, neplánovanej náhody.

Vyjadrenie filozofického náhľadu v odborných  prírodovedných aj špeciálne v lekárskych publikáciách je  preto vo svete bežné a prirodzené.


 

V živej aj neživej prírode neodškriepiteľbe vládne  dôsledná teleológia, účelovosť smerujúca k stanovenému  cieľu. Je zreteľná pri fyzikálnych, biochemických aj  fyziologických dejoch. Jasne ju možno pozorovať pri  autonómnej regulácii jedincov celej fauny aj flóry. Je  dokonalá v medzidruhových vzťahoch a súhre biologických  systémov, ale aj pri globálnej ekologickej regulácii živej  aj neživej prírody. Cieľavedomé a zmysluplné prírodné  zákony smerujú k zachovaniu a rozvoju života jedinca,  druhov aj súhry biologických systémov. Domnievať sa že  takáto dokonalá harmónia účelných a cieľavedomých zákonov  podľa ktorých sa všetko vo vesmíre spravuje mohla vzniknúť  a môže existovať bez Stvoriteľa je naivná a v rozpore s  elementárnou logikou.  Dané prírodné zákony sú dokonalé. Nemožno ich vylepšiť  ani meniť. Ich nerešpektovanie vedie k poruchám, alebo  zániku. Všetky účinné preventívne aj kuratívne postupy sa  aplikujú v súhlase s biologickými a fyziologickými  zákonitosťami. Medicína zaznamenáva najväčšie úspechy keď  sa zameria na udržanie a obnovu pôvodnej, štandardnej  fyziologickej súhry organizmu.

Množstvo špekulatívne vytvorených dietetických ale aj  všeobecne liečebných predpisov, ktoré nerešpektujú  normálne požiadavky a funkciu ľudského organizmu sú  odsúdené na neúspech. Žiaľ, niekedy až po napáchanej ujme  na zdraví a živote.

Pri určení vhodnosti výživových komponentov je  predpoklad poznať zloženie a činnosť ľudského zažívacieho  systému. Inštruktážna je komparatívna morfofyziologia  zažívadiel živočíšnych druhov v porovnaní s ľudským  tráviacim systémom. Už z anatómie humánnych tráviacich  orgánov vyplýva že patríme medzi omnivory. Naša strava má  byť preto rozmanitá, čo najpestrejšia. Prinútiť človeka na  jednostrannú výživu karnivorov alebo fruktivorov môže  priniesť iba negatívne následky.

Iná otázka je proporcionálne zastúpenie živín v ľudskej  strave. Život je príliš krátky aby sme experimentovali s  výživou kvôli zisteniu jej účinkov na jednotlivca ale najmä  na dôsledky na potomstvo. Tu môže veľmi pomôcť alimentárna  etnografia. Pozorovať rôzne národy a etnické skupiny so  zabehanými stravovacími návykmi a skúmať ich zadravotný  stav. Potom sa dá hodnovernejšie odporúčať podieľ  jednotlivých živín a potravinových druhov v stravovacom  režime.

Aplikácia poznatkov vyplýva, v prípade vhodnosti  stravy, zo základnej medicínskej a filozofickej otázky, na  akú stravu bol vytvorený ľudský zažívací systém. Túto  skutočnosť musíme rešpektovať pretože pôvodné určenie  nevieme a nesmieme meniť.


 

Zemská biosféra zahŕňa nesmiernu rozmanitosť životných  foriem. V tkanivách organizmov je nesčitateľné množstva  biochemických zlúčenín. Predsa je základná látka na  ktorej, priamo alebo nepriamo, závisí všetok život. Je to  chlorofyl. Tento jedinečný zelený horčíkový chelát  sprostredkuje pomocou slnečnej energie z kysličníka  uhličitého a z vody premenu anorganických látok na  organické. Bez tejto fotosyntetickej asimilácie by  nevznikly ústrojné látky, ktoré podmieňujú, priamo alebo  nepriamo, existenciu všetkej flóry aj fauny.  Z teleologického hľadiska je dôležité, že sa pri tomto  globálne prebiehajúcom procese, ktorý z neživej hmoty  vytvára živú, produkuje existenčne nevyhnutný kyslík.  Vyššie aj nižšie rastliny tak podmieňujú a zabezpečujú  plyn potrebný na vitálne nevyhnutné dýchanie všetkých  živých organizmov.

Obdivujeme geniálnu cieľavedomosť a absolutnú  ekologickú čistotu dokonalej fotosyntetickej asimilácie.

Chlorofyl predstavuje porfyrín so štyrmi pyrolmi,  ktoré tvoria chelátovú väzbu s magnéziom. Ako  chromoproteid je viazaný s bielkovinou.

Zaujímavá je komparácia chlorofylu s chemicky aj  štrukturálne príbuznou a v živočíšnej ríši nevyhnutnou  zlúčeninou ktorú predstavuje červený hemoglobín. Podobnosť  obidvoch chromoproteidov je zarážajúca.

Pigmentová zložka hemoglobínu - hem, je tak isto  ako v chlorofyle tetrapyrol, iba chelátovú väzbu tvorí so  železom. Rovnako má v štruktúre aj bielkovinovú zložku, v  tomto prípade globín.

V obidvoch, pre život rastlín a živočíchov  najdôležitejších, zlúčeninách sú použité rovnaké  stavebné prvky. Jasne možno dešifrovať ten istý rukopis  Tvorcu a aspoň čiastočne pochopiť nepatrný zlomok z Jeho  dokonalej projekcie.

V prírode nie je nič náhodné ani chaotické. Určenie  každej zlúčeniny je nasmerované k celkom pragmatickému  cieľu. Všetky prirodzené, fyziologické deje majú stanovený  priebeh a pôsobenie. To sú dannosti ktoré každý lekár musí  akceptovať a prispôsobiť k nim svoje preventívne aj  teraapeutické úsilie.

Sugestívna príbuznosť chlorofylu s hemoglobínom  vnímavému pozorovateľovi napovie, že rastlina je touto  látkou určená aj pre ľudský organizmus. Navyše, obsah  horčíka v rastlinnom pigmente vynikajúco saturuje jeho  potreby v metabolických procesoch živočíchov . Dôležitosť  magnézia podtrhuje, že je nevyhnutnou súčasťou okolo 100,  enzýmov fungujúcich v bunkovom metabolizme.  Prítomnosť medi v chlorofyle je alikvotná s percentom  aké je zastúpené v živočíšnej krvi. Listová zeleň vo  výžive ideálne saturuje aj tento stopový prvok pri  hematopoéze /krvotvorbe/.

Obsah železa v rastlinách je, pri pravidelnom  konzumovaní chlorofylových rastlín, dostatočný pre  krytie týmto prvkom a zaistenie prosperity živočíchov.

Popri chlorofyle, ktorý sa v prevencii aj terapii  arterosklerózy považuje za veľmi účinnú zložku, obsahuje  listová zeleň ďalšie nevyhnutné látky. Sú to predovšetkým  flavonoidy. Z vitamínov, najmä kyselina askorbová,kyselina  listová, provitamíny A, minerálie, stopové prvky a ďalšie  potrebné substancie. Pre všetky nutritívne ale aj  preventívne a terapeutické osobitosti chlorofylovej zložky  v potravinách sa zdá že ich súčasná propagácia nie je v  priamej úmere k ich výnimočnej dôležitosti.  V záujme pravdy treba priznať, že nebolo treba  objaviť dôležitosť chlorofylu, ako skôr aktualizovať dávno  známe, ale poväčšine zabudnuté poznatky, či skôr  požiadavky.

Biblia uvádza už zpred vyše tritisíc rokov starej  knihy Genesis, v dvadsiatomdeviatom verši prvej kapitoly:  "Potom Boh riekol, hľa dávam vám všetky rastliny...". V  osemnástom verši tretej kapitoly, v načrtnutí perspektívy  tvrdej reality: "Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť /zem/, a  predsa ty máš jedávať poľné byliny." V dvanástej kapitole  knihy Exodus v ôsmom verši je striktné nariadenie pre  Izraelitov že upečené mäso budú konzumovať s nekvaseným  chlebom. "a k tomu s horkou zelinou budete ho jesť," znie  dodatok, ktorý v žiadnom prípade nie je daný ako podnet k  námietkám alebo k verejnej diskusii. Podobný imperatív je  aj v knihe Numeri v deviatej kapitole jedenásteho verša,  že predpísané potraviny budú sa "jesť s nekvasenými  chlebmi a horkými zelinami".

Chuťová kvalita horkosti je poväčšine úmerná k  sýtosti zeleného sfarbenia ktoré je priamo závislé od  obsahu chlorofylu. Išlo teda najmä o nariadenie užívať  túto látky. Medzi najčastejšie rastliny ktoré v teritóriu Izraelitov zodpovedajú pradávnym požiadavkám patrí aj  púpava a čakanka.

Isté je, že pisateľ biblických kníh, Mojžiš, nevedel  nič o biochémii ani o farmakodynamike účinných rastlinných  látok. Bol iba sprostredkovateľom požiadaviek Toho, ktorý  vytvoril rastliny aj človeka.  Ak by sa myšlienke dôležitosti chlorofylu vo výžive  chytili laickí fanatici, urobili by to isté čo s neslávne  známymi jednostrannými diétnymi predpismi v ktorých  vyžadujú kúry obsahujúce "len". Náš zažívací systém by  nezniesol výlučne iba bylinnú stravu. Nemáme k tomu  špecializované zažívadlá ako prežúvavce /ruminantia/. Pri  odporúčaní zelín preto platí "a k tomu". V praxi to  znamená, že popri pestrej palete mnohých živín má byť  pravidelným, každodenným primeraným dodatkom aj listová  zeleň.

Dlhoveké etniká dokazujú správnosť úvahy o  nevyhnutnosti chlorofylu v jedálnom lístku. Pravidelne ho  v rôznej podobe konzumujú.  Človek je ochotný pre svoj život vymýšľať prapodivné  diety ktoré bývajú v rozpore z fyziológiou a biochemickými  požiadavkami vlastného organizmu, namiesto aby siahol po  dostupných prirodzených živinách. Zabúda že genialita  nápadu je veľmi často v jednoduchosti.

Kvantitatívne menšinová, ale kvalitatívne  nezastupiteľná súčasť každodennej ľudskej výživy v podobe  listovej zelene ideálne uzatvára predpoklady pre zdravý  ľudský život.

Home Archív Všetky čísla 2010 3/2010 Filozofické aspekty biologických systémov