Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Ochrana kože a očí v letných mesiacoch

Ľudská koža (gr. derma, lat. cutis) predstavuje najväčší orgán človeka, ktorá má plochu približne 1, 5 – 1,9 m? (podľa telesnej výšky jedinca), váži približne 3 kg. Najtenšia je na viečkach a najhrubšia na chodidlách. Koža má mnohostrannú funkciu. Skladá sa z troch vrstiev: pokožka, zamša a podkožné tkanivo.

  • Pokožka (epiderma, lat. epidermis) je vrchná vrstva kože a skladá sa z viacerých vrstiev plochých buniek.
  • Zamša alebo (korium, lat. corium, dermis) je väzivové tkanivo – jeho bunky sú zodpovedné za elasticitu a pružnosť. V zamši sa nachádzajú dva druhy žliaz: mazové a potné
  • Podkožné tkanivo (hypodermis) spája kožu s vnútornými orgánmi. Tvoria ho kolagénové, elastické vlákna a tukové bunky.

Funkcie kože:

  • Ochranná – bariérová: zabraňuje vniknutiu škodlivín z okolia do organizmu – infekcie, chemikálie, proti UV žiareniu, vylučuje z organizmu nepotrebné látky,
  • Termoregulačná: reguluje a udržiava telesnú teplotu, vylučuje pot, podieľa sa na procese dýchania
  • Zmyslová: v koži uložené receptory umožňujú vnímať teplo, chlad, vlhko, bolesť, hmatové receptory (tlakové).
  • Sekrečná – koža produkuje maz, pot, keratín, melanín
  • Depotná – zásobná činnosť sa deje najmä v podkožnej vrstve, kde sa vytvárajú zásoby niektorých látok – tuku, cukru, chloridu sodného a vody
  • Resorpčná – vstrebávanie látok do kože prebieha vývodmi potných a mazových žliaz a odtiaľ ďalej do hlbších vrstiev kože
  • Respiračná – výmena kyslíka a oxidu uhličitého

Podľa zdravia kože môžeme predpokladať, aký je vnútorný stav organizmu. Organizmus, ktorý nedokáže prirodzene vylúčiť toxíny a toxický odpad z tela, ventiluje časť z neho do kože a podkožného tkaniva. Chráni tak vnútorné orgány. Odpadové látky sa hromadia najmä v obličkách, pečeni, črevách a pľúcach, vtedy organizmus trpí nedostatkom živín. Toxická záťaž  sa  po čase prejaví  na koži vo forme rôznych ochorení. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce kožné ochorenia patrí: suchá a citlivá koža, tvorba vyrážok, bradavice, akné, ekzém, psoriáza, pigmentové škvrny. Preto je dôležitá detoxikácia a regenerácia týchto orgánov, úprava životosprávy a rovnako aj psychický stav chorého.

Pri týchto ochoreniach by sme sa mali vyhýbať konzumácii cukru, umelým sladidlám, aj potravinám obsahujúcim tieto sladidlá, alkoholu, tropickému ovociu, sladkým mliečnym výrobkom, nadmernej konzumácii soli, mäsa, nekvalitného chleba, syra, tukom. Vhodný je olej za studena lisovaný, orechy, semienka, špaldová múka, ražná múka, ryža natural, zelenina, ovocie.

Slnečné lúče môžu tiež  pôsobiť na telo negatívne, napriek jeho mnohým blahodarným účinkom. Koža si navždy pamätá dávku UV žiarenia, ktorú za život absorbovala. Voľné radikály vznikajú aj v pokožke v dôsledku vystavovania sa ultrafialovému žiareniu. To vedie k oslabeniu antioxidačného enzymatického systému, čo môže spôsobiť (okrem rizika rakoviny kože) predčasné starnutie pleti. Tieto škodlivé produkty ohrozujú ľudský organizmus zvonku i zvnútra. Pri ich prevahe vzniká oxidačný stres. Protivníkom voľných radikálov sú antioxidanty, ktoré ich neutralizujú, a tak chránia bunky pred ich poškodením. Prirodzeným a ľahko dostupným zdrojom antioxidantov je strava bohatá na čerstvú zeleninu a ovocie. Podľa viacerých vedeckých štúdií ich denný príjem môže znížiť potenciál vzniku ochorení najmenej o 25 %. Stravou bohatou na antioxidanty sa nayvyše výrazne posilňuje imunitný systém, a tým aj celková obranyschopnosť organizmu. Dostupné sú aj v rôznych výživových doplnkoch. Treba však dodržiavať optimálne dávkovanie. Medzi dôležité antioxidanty patrí vitamín A, C, E, zinok, mangán, selén, železo, flavonoidy, karotenoidy. Systémové užívanie vitamínov a antioxidantov, napr. betakaroténu posilňuje ochranu organizmu proti nežiaducim účinkom slnka a pripravuje kožu na slnečné lúče zvnútra. Mali by sa začať preventívne užívať 1 – 2 mesiace pred letnou sezónou.

Chrániť sa môžeme rôznymi opaľovacími prostriedkami. Nie všetky však chránia dostatočne pred UVA žiarením. Produkt by mal mať dvojitý filter UVB/UVA a uvádzať hodnotu UVA faktoru. Európska komisia vydala nové odporúčanie týkajúce sa označenia stupňa ochrany pred slnkom. Ak je stupeň ochrany v súlade s odporučením Európskej komisie, na etikete produktu sa nachádza toto logo  .

Okrem ochranných opaľovacích prostriedkov sa môžeme chrániť pred slnkom aj vhodným oblečením. Lepšiu ochranu poskytujú tkaniny tmavej farby, hustej štruktúry, lepšie z polyesteru ako z bavlny.

Zrak

Zrak je dôležitý zmyslový orgán, ktorý predstavuje ľudské oko. Prostredníctvom oka vnímame takmer 80 % informácií zo svojho okolia. Svetlo odrážajúce sa z okolitých predmetov dopadá na šošovku. Na sietnici sa vytvára prevrátený obraz. Oko má prirodzený filter svetla – zrenice, ktoré prepúšťajú len potrebný zväzok lúčov. Aby sme mohli obraz vnímať musí sa premeniť na nervový impulz. To zabezpečujú zrakové bunky nachádzajúce sa na sietnici. Premieňajú svetlo na nervový impulz a posielajú ho očným nervom do zadnej zrakovej časti veľkého mozgu. Tu sa nachádzajú tyčinky a čapíky – bunky, ktoré sa sústreďujú okolo tzv. žltej škvrny – makuly. Bunky v žltej škvrne sú veľmi citlivé na ultrafialové žiarenie, najmä na modrú zložku slnečného žiarenia.

Silné slnečné žiarenie v lete môže ohroziť zdravie očí. Ide opäť o voľné radikály, ktoré vznikajú aj pôsobením ultrafialového žiarenia. Krátkodobé pôsobenie slnka sa prejaví zápalom spojoviek alebo rohovky, kým pri ťažkom postihnutí už vznikajú degeneratívne zmeny oka, sietnice a očných svalov. Môže dôjsť k rôznym zmenám podmienených vekom, najmä degenerácii makuly, ktorá môže viesť až k postupnej strate videnia v centrálnej oblasti zorného poľa. Dlhodobá expozícia priamemu slnečnému žiareniu je iba jedným z faktorov ovplyvňujúcich vznik degenerácie makuly. Ochrane očí treba venovať veľkú pozornosť.

Aj pre zdravie očí sú významné antioxidanty, ktoré ich chránia pred účinkom voľných radikálov a pôsobia aj ako UV filter. Sú to karotenoidy luteín a zeaxantín. Organizmus si ich nevie sám vytvoriť, preto ich prijíma z potravy. S vekom výrazne klesá množstvo karotenoidov v sietnici oka a ich nedostatok vedie k postupnej degenerácii makuly.Toto je aj najčastejšou príčinou straty zraku u ľudí nad 65 rokov. Podľa posledných poznatkov môže dostatočný prísun týchto látok pôsobiť ako prevencia vekom podmienenej makulárnej degenerácie. Vhodné je prijímať aj iné antioxidanty – zinok, selén a vitamín C a E. Mimoriadne dôležitú úlohu pre správnu funkciu zraku má aj vitamín A a betakarotén. Preukázali sa tiež silné antioxidačné účinky  pri bioflavonoidoch – antokyanidoch získaných z čučoriedkového extraktu. Taktiež  bioflavonoidy – proantokyanidy pôsobia silne antioxidačne (50-krát účinnejšie ako vitamín E) a navyše zabraňujú vzniku sivého zákalu šošovky. Získavajú sa z hroznových semienok. Okrem stravy je taktiež možné dopĺňať tieto látky užívaním výživových doplnkov.

Vhodná prevencia na ochranu zraku je aj používanie kvalitných slnečných okuliarov. Pri ich kúpe si treba všímať stupeň ochrany proti UV žiareniu (UV) na nálepke. Niektorí výrobcovia uvádzajú aj stupeň ochrany proti infračervenému žareniu (IR) a priepustnosť svetla, vyjadrenú tzv. kategóriami.

Home Archív Všetky čísla 2010 3/2010 Ochrana kože a očí v letných mesiacoch