Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Významné osobnosti farmácie - Avicenna

Filozof a lekár Abu Ali el-Husein ibn Abdallalh ibn Ali el Scheich el Rais ibn Sina známy najmä pod menom Avicenna (980-1037) bol osobnosťou, v ktorej vyvrcholila arabská medicína a farmácia. Vo svojej praxi nadviazal na diela Galena, ale bol k nemu veľmi kritický a ho značne rozšíril. Počas svojej praxe zasiahol prakticky do všetkých oblastí ľudského poznania. Na svoje schopnosti upozornil dielom: „Kniha uzdravenia“, ktorá sa označuje pre svoj rozsiahly obsah a profil za pravdepodobne najväčšiu knihu, ktorú napísal jeden človek. Jeho hlavný prínos je monumentálne dielo po arabsky napísaný traktát: Quanun al Kanun fil tebb, ktorý poznáme pod názvom: Canon medicinae.

Toto veľdielo má veľmi logickú štruktúru, pretože v jeho piatich knihách postupne ilustruje všetky vtedajšie poznatky z anatómie a fyziológie, na toto nadväzuje materia medica, ďalej popisuje jednotlivé choroby, stavy ľudského organizmu a zakončuje ho poznatkami o príprave a používaní liečiv so špeciálnym zameraním na antidotaria.

Pre farmáciu má najväčší význam druhá kniha, ktorá je venovaná liečivám. V nej Avicenna popisuje systém liečiv, učí záujemcu o ich význame formou kladených otázok a odpovedí, ďalej popisuje logiku a úvahy ako si osvojiť poznatky o ich účinkoch, formách užívania, prípravy a skladovania.

Veľkú a adekvátnu pozornosť v tomto diele venuje liečivám prírodného pôvodu, ktoré v praxi sám najčastejšie predpisoval. Medzi ne patrí napríklad: senna, rebarbora, ľuľok, muškátový orech, myrha, santalové drevo, škorica, klinčekovec, silica z niektorých ruží, ópium, mandragoru, kolokvint, skamonium, alebo pižmo. Tieto spracováva najmä do extratov, tinktúr, mastí a sirupov.

Analýza dopadu tohto jeho diela na ľudskú spoločnosť dokazuje, že sa používalo takmer sedemsto rokov a bolo označené za „bibliu medicíny“.

Do terapie zaviedol aj viaceré minerály a kovy, ako sú napríklad arzenik, kalomel, ortuť proti syfilisu. Ako sám uvádza, k tomu ho inšpirovali výsledky alchymistu Gebera. Pod vplyvom tohto odborníka, ktorého označoval za svojho učiteľa chémie, napísal aj dielo Mineralógia, v ktorom spochybnil ciele alchymistov.

Akosi v tieni týchto troch diel, ostali jeho spisy: Kniha o liečivách pri srdcových chorobách, kniha o vlastnostiach kávy a kniha o vlastnostiach octu a medu a dielo Základy lekárskej vedy, ktoré napísal spolu s Geberom. Celý svoj život sa popri medicíne aktívne venoval filozofii, matematike, dialektike a astronómii. Vďaka priateľstvu s lekárnikom Abu Galibom si osvojil i lekárenstvo a v prípade potreby si sám pripravoval lieky, ktoré predpísal a potreboval.

Dielo Avicennu sa stalo súčasťou svetového vedeckého dedičstva, predmetom rozsiahlych analýz, ktoré ukazujú, že má čo povedať i 21. storočiu. Snáď i preto ho Encyklopédia Britanica zaradila medzi 100 najslávnejších vedcov.

Home Archív Všetky čísla 2010 3/2010 Významné osobnosti farmácie - Avicenna