Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Vitamíny rozpustné vo vode (3)

V tomto príspevku na tému nových pohľadov na vitamíny sa budeme venovať vitamínom rozpustným vo vode. Prvú početnú skupinu týchto vitamínov tvoria vitamíny skupiny B.

Vitamín B1 — thiamín (pôvodný názov aneurín) bol ako prvý z vitamínov identifikovaný v roku 1926, ako látka pôsobiaca proti ochoreniu Beri–beri. Toto ochorenie je dôsledkom nedostatku vitamínu B1 a postihuje nervový a srdcovo-cievny systém. V súčasnosti sa nedostatok tohto vitamínu spravidla zisťuje len ako dôsledok extrémneho alkoholizmu.

Thiamín tvorí súčasť enzýmov a je nevyhnutný na získavanie energie zo sacharidov, tukov a alkoholu. Bráni tvorbe toxických látok v tele, ktoré môžu poškodzovať srdce a nervový systém. Z potravinových zdrojov sa v tele dobre absorbuje. Pri dosiahnutí optimálnej koncentrácie v tráviacom systéme absorpcia rýchle klesá a nadbytok vitamínu sa vylučuje močom. Metabolizmus thiamínu veľmi citlivo reaguje na nadmernú konzumáciu alkoholu. Alkohol brzdí viazanie vitamínu do formy koenzýmu a spôsobuje, že absorpcia vitamínu klesá a nastáva zvýšené vylučovanie močom.

Thiamín sa nachádza v širokej škále rastlinných a živočíšnych produktov, ale v relatívne malých množstvách (menej ako 0,5 mg v 100 g). Významným zdrojom thiamínu sú zrná obilnín (najmä klíčková frakcia), strukoviny, droždie, chudé bravčové mäso. V európskych krajinách sa zisťuje priemerný denný príjem thiamínu vo forme potravín a výživových doplnkov na úrovni od 1,0 mg do 1,8 mg. V našej odbornej literatúre sa uvádza denná potreba 0,5 mg.

Nepriaznivý účinok thiamínu pri vyššom perorálnom dennom príjme (vyššie dávky sa používajú v terapii pri niektorých klinických syndrómoch) sa nezistil. Pri vyšších dávkach vo forme injekcií sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, kŕče, slabosť, alergie a poruchy srdcového rytmu.

Účinok nadmerných perorálnych dávok vitamínu sa sledoval len v obmedzenom rozsahu. Nakoľko systematické štúdie odozvy organizmu na perorálne dávky vitamínu chýbajú, maximálna tolerovateľná denná dávka thiamínu nebola určená. Na základe dostupných údajov z klinických štúdií, ako aj skúseností z dlhodobého terapeutického využívania možno konštatovať, že bežný príjem thiamínu z potravín a výživových doplnkov nepredstavuje pre celkovú populáciu zdravotné riziko.

Vitamín B2 — riboflavín (laktoflavín) je rozšírený v potravinách a všetky rastlinné a živočíšne bunky ho obsahujú, ale jeho bohatých zdrojov existuje len veľmi málo. Iba droždie a pečeň obsahujú viac ako 2 mg riboflavínu v 100 g. Inými dobrými zdrojmi sú mlieko, vaječný bielok, obličky, rybie ikry a mliečie a listová zelenina.

Riboflavín ako prekurzor niektorých esenciálnych koenzýmov je súčasťou mnohých flavoproteínových enzýmov. Vo forme koenzýmov pôsobí ako katalyzátor oxidoredukčných reakcií a funguje ako akceptor vodíka. V potravinách sa nachádza voľný alebo vo forme komplexu s bielkovinami. Absorbované množstvo závisí od príjmu a zvyšuje sa účinkom solí  žlčových kyselín a závisí aj od druhu potraviny. V plazme sa riboflavín viaže na bielkoviny, najmä na albumíny, ale aj na imunoglobulíny. Podľa súčasných poznatkov je hlavnou funkciou viazania na bielkoviny transport riboflavínu z plazmy do centrálneho nervového systému. V cytoplazme buniek väčšiny tkanív, tenkého čreva, srdca, pečene a obličiek  sa riboflavín mení na koenzýmy. Voľný sa nachádza vo veľkom množstve v sietnici oka. Umožňuje oxidačné pochody a metabolizmus aminokyselín v rohovke a v očnej šošovke. Z tela sa vylučuje vo forme močových flavínov.

Odporúčané denné dávky riboflavínu sú rôzne podľa veku a pohlavia a v jednotlivých krajinách sa v malej miere líšia. Pre chlapcov sa odporúčaná denná dávka pohybuje na úrovni 0,7 až 1,6 mg, pre dievčatá sú denné dávky v rozmedzí 0,7 až 1,3 mg. Pre dospelých mužov sa odporúča denná dávka 1,2 — 1,5 mg, pre dospelé ženy 1,1 — 1,2 mg. Na Slovensku sa odporúča denná dávka pre priemerného spotrebiteľa 1,52 mg a podľa veku a pohlavia sa člení na dávky pre chlapcov od 0,8 do 2,2 mg, pre dievčatá od 0,8 do 1,6 mg, pre ženy 1,1 — 1,2 mg a pre mužov 1,4 až 1,7mg.

Pri nedostatku riboflavínu sa zhoršujú oxidačné pochody v bunke, čo sa môže prejaviť ochorením, ktoré sa nazýva ariboflavinóza. Príznakmi sú trhliny na perách, zápal rohovky, kožné príznaky, nespavosť, padanie vlasov, precitlivelosť na svetlo, zlé trávenie, zapálený jazyk.

Toxicita riboflavínu sa sledovala pri dlhodobom perorálnom príjme vysokých dávok využívaných v terapii niektorých ochorení (migréna, methemoglobinémia, chronická únava). Len v ojedinelých prípadoch sa pri vysokých dávkach (400 mg denne počas 3 mesiacov) zistili slabé vedľajšie účinky (hnačky, nadmerné močenie).

V roku 1990 sa v niektorých európskych krajinách zisťoval príjem riboflavínu z potravín a  výživových doplnkov. Priemerný denný príjem bol v Holandsku na úrovni 1,54 mg, v Taliansku 1,6 mg, v Rakúsku 1,49 mg, vo Veľkej Británii 1,8 — 2,3 mg a v Írsku 2,1 mg. Pri zvýšenom príjme riboflavínu z potravín a výživových doplnkov (nad odporúčanú výživovú dávku) sa nezistili nepriaznivé účinky. Na základe súčasných poznatkov nebolo možné určiť maximálnu prípustnú dennú dávku riboflavínu a akceptuje sa názor, že jeho bežný príjem z potravín a výživových doplnkov nepredstavuje zdravotné riziko.

 

Vitamín B6 — pyridoxín (adermín)

Účinnou látkou tohto vitamínu je pyridoxalfosfát a vitamínový účinok vykazujú tri príbuzné zlúčeniny — pyridoxín, pyridoxal a pyridoxamín. Pyridoxalfosfát je koenzým, ktorý je potrebný pre fungovanie viac ako 60 enzýmov v metabolizme aminokyselín (predovšetkým tryptofánu a aminokyselín obsahujúcich síru — metionínu, cysteínu). Pri nedostatku dochádza k metabolickým poruchám v syntéze bielkovín, čo sa môže prejaviť v klinických príznakoch ako je spomalený rast, málokrvnosť, kostrové zmeny, strata vlasov (plešivenie). Pri nedostatku pyridoxínu nastávajú aj zmeny v  neuroprenášačoch (neurotransmiteroch), ktoré ovplyvňujú mozgové funkcie a môžu viesť k záchvatom a kŕčom.

V potravinách sa pyridoxín nachádza vo voľnej forme a ako glukozid. Obsahujú ho rastlinné aj živočíšne produkty. Vyšší obsah je v droždí, v pšeničných klíčkoch, v sóji, vo vnútornostiach a v mäse.

Odporúča sa denný príjem pyridoxínu je odvodený od denného príjmu bielkovín, a to v množstve 15 ?g na 1 g bielkovín v potrave. Pri konzumovaní odporúčaného množstva  bielkovín je denná potreba pre dospelých 1,8 — 2,4 mg.

Pyridoxín, ako vitamín rozpustný vo vode, sa pri nadbytočnom príjme z tela rýchle vylúči. Pri vysokom a dlhodobom príjme sa však pozorujú nepriaznivé účinky. Toxicita sa pri nadmernom príjme prejavuje najmä vo forme poškodenia neurónov a ovplyvňovania motoriky a zmyslového vnímania. Vážne príznaky neurotoxicity sa u ľudí prejavili pri dlhodobom extrémne vysokom príjme (viac ako 500 mg denne) a menej výrazné prejavy neurotoxicity sa vyskytli pri dlhodobých denných dávkach 100 mg a viac. Vysoké dávky pyridoxínu sa využívajú v terapii niektorých ochorení, ako sú depresie, neurózy, Downov syndróm, autizmus, hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) a iné.

Maximálna prípustná dávka pyridoxínu z potravín a výživových doplnkov bola stanovená na

úrovni 25 mg denne. Maximálna dávka pre deti je diferencovaná podľa veku (viď tabuľku).

Vek (roky)                                                     Maximálna denná dávka (mg)
1 – 3                                                                           5
4 – 6                                                                           7
7 – 10                                                                        10
11 – 14                                                                       15
15 – 17                                                                       20

 

Vitamín B12 — kobalamín (hemogén)

predstavuje špecifickú skupinu korinoidov obsahujúcich prvok kobalt, nazývaných aj kobalamíny, ktoré majú antianemickú účinnosť. Pôsobia ako koenzýmy v intermediárnom metabolizme, viažu sa v žalúdku na vnútorný faktor, ktorý je nevyhnutný pre krvotvorbu. Kobalamíny hrajú špecifickú úlohu v metabolizme aminokyselín. Najvážnejším dôsledkom nedostatku tohto vitamínu je málokrvnosť. Nedostatok vitamínu B12 sa môže vyskytovať u prísnych vegetariánov alebo po operačnom odstránení žalúdka. Pri neliečenom nedostatku vitamínu sa v neskoršom štádiu vyskytujú neurologické symptómy.

Zdrojom vitamínu B12 sú výlučne živočíšne produkty, najmä mäso, ryby a mliečne produkty (tvaroh a mlieko). Denná potreba je u dospelých 2 μg. Denný príjem sa u priemernej populácie zisťuje v množstve od 2 do 6 ?g. Jednotlivci, ktorí konzumujú väčšie množstvá pečene a niektorých druhov rýb (sardinky) majú vysoký príjem. Konzumenti, ktorí odmietajú živočíšne produkty, potrebujú ako zdroj tohto vitamínu výživové doplnky. Hraničné hodnoty koncentrácie kobalamínu v tele sa zisťujú u časti staršej populácie, ktorá z tohto hľadiska predstavuje rizikovú skupinu. Je to pravdepodobne spôsobené zhoršenou biologickou dostupnosťou kobalamínu z potravinových zdrojov. Pre týchto jedincov sa odporúča využívanie výživových doplnkov so syntetickým kobalamínom, ktorý sa dobre vstrebáva.

Vitamín B12 je v skupine B- vitamínov výnimočný. Na rozdiel od ostatných vitamínov tejto skupiny sa môže v značnom množstve v tele skladovať, a to špeciálne v pečeni a obličkách. Priemerná koncentrácia v pečeni je 0,5 — 1 ?g na 1 gram. Celkové množstvo v tele bolo stanovené na úrovni 2 — 3 mg. Vylučuje sa hlavne žlčou. Celkové denné straty tvoria okolo 0,1 % celkového množstva v tele.

Pri nadmernom príjme vitamínu B12 z potravín a výživových doplnkov neboli u zdravej populácie zistené žiadne nepriaznivé účinky. Ako bezpečné, bez nežiaducich účinkov, sa ukázalo aj dlhodobé terapeutické používanie kobalamínu vo vysokých dávkach pri liečení porúch, ktoré boli dôsledkom nedostatočného príjmu. V súčasnosti nie sú k dispozícii údaje o jasne definovaných nepriaznivých účinkoch vitamínu B12, ktoré by sa mohli použiť na stanovenie maximálne prípustnej dávky.

Ing. B. Krkošková, CSc.

Home Archív Všetky čísla 2010 5/2010 Vitamíny rozpustné vo vode (3)