Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – jeseň

Dni sa krátia a slnko je čoraz menej intenzívne. Rastliny končia svoju vegetačnú aktivitu a ukladajú sa na zaslúžený zimný odpočinok. Dokonca aj škodce zaliezajú do úkrytov. Záhradkára však aj teraz čaká mnoho práce. Lepšie je venovať sa jej ešte pred zimou, aby sa vyhol zbytočnému pracovnému návalu na jar. Pobyt v prírode, na slnku, spoločne s rodinou a priateľmi poskytuje iný rozmer a spôsob života ako pasívne prežívanie medzi štyrmi stenami....a je to aj dobrý liek na depresívne nálady a silná podpora pri riešení ťažkých depresií popri odbornej liečbe.

Záhradkársky rok sa nezačína 1. januára. Na novú vegetačnú sezónu sa treba aktívne pripravovať už na jeseň, najmä prípravou pôdy, sadením, hygienickou očistou záhrady. Kvalitná pôda je základom dobrej a zdravej úrody. Jeseň je ideálny čas ako jej vrátiť to, čo z nej rastliny odčerpali, ako zlepšiť jej štruktúru, upraviť obsah humusu, živín i jej kyslosť. Ak na to chceme ísť cieľavedome, nechajme si každých 4 – 5 rokov urobiť rozbor pôdy. Ak sme to nestihli, použijeme dobre zrelý kompost, o ktorý sme sa celý rok starali, prehadzovali ho, dopĺňali vznikajúci humus organickými odpadkami či hnojom, rašelinou, vápencom, popolom a obohatili ho aj zriedeným roztokom bezbalastných biohnojív s obsahom stopových prvkov a fosforu. Takýto vysoko výživný kompost, v ktorom sa biochemikálie viažu na organickú hmotu rozhodíme prednostne na hriadky, kde budeme pestovať na živiny a humus náročnú plodovú zeleninu a okopaniny – zemiaky, kapustu. Takýmto spôsobom obohatíme aj pôdu v pareniskách, skleníkoch a fóliovníkoch. Podobnú starostlivosť si zaslúži aj drobné ovocie s plytkými koreňmi odčerpávajúce pomerne mnoho živín z pôdy –za to sa nám pravidelne bohato odmení.

Hlbšie koreniace dreviny s veľkým ovocím sme do rezervy zásobili sčasti pri ich výsadbe a  vždy na jeseň živiny len dopĺňame prostredníctvom obohateného kompostu alebo pomocou špeciálnych biohnojív (ponúkaný sortiment sa stále rozširuje). Popri základných živinách dodávaných na jeseň, najmä draslíka a fosforu, sa staráme aj o dobrú štruktúru pôdy prídavkom humusu a v prípade nevhodnej kyslej reakcie pôdy aj prídavkom mletého dolomitu obsahujúceho dôležité odkyslovače a živiny, teda vápnik a horčík v prírodnej forme.

Dávkovanie organických hnojív je zväčša z hľadiska ich nedostatku všeobecne skromnejšie, ale pod zeleninu by ich dávka mala byť aspoň 10 – 15 kg na meter štvorcový, pri drobnom ovocí aspoň polovičné množstvo. Pod stromy veľkého ovocia rozhodíme obohatený kompost vo vrstve hrubej aspoň 3 cm. Keď máme kompostu nedostatok –  hnojíme striedavo , jeden rok jednu časť stromov, druhý rok ďalšiu.

Aby sme mali približný obraz o tom, koľko živín ovocie z pôdy odoberie, potrebujeme vedieť, že jablone z 1 áru pôdy (10 x 10 m) odčerpajú asi 1 kg dusíka N, 330 g fosforu vo forme P2O5, a 1,5 kg draslíka vo forme K2O, hrušky a čerešne o 20 menej, slivky a višne o 20 viac, broskyne a marhule o 50 viac. Ak hnojíme kompostovaným hnojom je dobre vedieť, že sa v prvom roku rastlinám uvoľní asi 50 živín, v druhom roku 30 živín a v treťom roku 20 živín.

Funkcie jednotlivých živín pre rastliny sú rozdielne. Všetky prvky, teda aj tie, o ktorých sa veľmi nehovorí – stopové prvky sú potrebné pre ich celkový zdravý a plodný rast v určitom špecifickom pomere, ktorý je daný typom a vývojovým štádiom rastliny. Ich vplyv na rastliny je predsa špecifický. Dusík je potrebný pre tvorbu bielkovín, ktoré sú základom každého živého organizmu. Výrazne podporuje rast i plodnosť. Jeho prebytok alebo hnojenie na konci leta predlžuje vegetáciu drevín, drevo nevyzreje a namŕza. Vegetačný prebytok spôsobuje bujný rast, odďaľuje začiatok plodnosti a spôsobuje menšiu odolnosť drevín voči chorobám i škodcom. Dusík sa z pôdy ľahšie vyplavuje, preto ním hnojíme v menších dávkach, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri zelenine musíme byť veľmi opatrní, pretože dusičnany v zelenine sú pre zdravie rizikové.

Fosfor ovplyvňuje okrem dôležitého komplexného rastového vplyvu výrazne najmä plodnosť. Z pôdy sa menej vyplavuje, preto ním môžeme hnojiť aj do zásoby a na jeseň. Nehnojíme ním súčasne s vápnením, pretože by sme ho inaktivovali. Draslík je dôležitý ako na plodnosť, tak na vyzretie dreva, ako aj na zvýšenie odolnosti voči chorobám, napríklad aj voči múčnatke. Dobrým zdrojom je napríklad drevný popol. Zásaditý prvok horčík je ústredným atómom chlorofylu – zabezpečuje dobrú asimiláciu rastlín, čo je základom existencie rastlín vôbec a ich tvorby biomasy i plodnosti. Je dostupný lacný a zdravý v mletej hornine zvanej dolomit, kde sa nachádza spolu s vápnikom (okrem toho že je to dôležitá rastlinná živina je dôležitý aj pri úprave kyslosti pôdy, lebo veľmi kyslá či veľmi zásaditá pôda nedostatočne uvoľňuje rastlinám živiny v nej obsiahnuté. Vápnik spolupôsobí spolu s humusom aj pri vytváraní dobrej, hrudkovitej štruktúry pôdy, ktorá je dôležitou podmienkou jej vzdušnosti a úrodnosti. Pre zabezpečenie tejto podmienky je dôležité pridávať pálené vápno do ťažšej, ílovej pôdy, na jeseň a mletý vápenec, vhodnejšie je pridávať dolomit do pôdy ľahkej, piesočnej.

Surovou rašelinou, ani hnojom by sme nemali pôdu hnojiť priamo, ale až po skompostovaní, čím zabezpečíme efektívnejšie využitie živín v nich obsiahnutých. Je to prijateľnejšie aj pre hnojené rastliny. V ťažších pôdach zakopávame kompost plytšie, v ľahších pôdach zasa hlbšie.

Kyslomilné rastliny, ako sú rododendróny, azalky, čučoriedky, brusnice a ostatné vresovité rastliny nikdy nevápnime, zalievame ich dažďovou vodou, a v tomto období pôdu pod nimi nastelieme vrstvou surovej kyslej rašeliny (pozor, nie každá rašelina je kyslá), prípadne pridáme pre rodiace a veľké okrasné dreviny aj kyslo pôsobiace biohnojivá. Túto zimnú ochrannú nástielku na jar zapravíme do pôdy.

Veľmi riedke piesočnaté pôdy môžeme teraz zlepšiť a zabezpečiť, aby lepšie zadržiavali vodu a živiny. Tie sa tak rýchlo nesplavia do spodiny, ak do takejto pôdy pridáme humus a aj ťažšiu ílovitú pôdu a všetko spolu prekopeme.

Takto pohnojenú pôdu rýľom nahrubo pokopeme bez rozbíjania hrúd, aby sa pôda prevzdušnila a aby premrzla, a tým sa stala štruktúrnejšou, hrudkovitou, kyprejšou. V takej sa rastlinám najlepšie darí. Využijeme tak zimu pre ešte lepšie skvalitnenie pôdy, aby sme to isté pohnojenie a úpravu nerobili až na jar.

Ruže pred zamrznutím pôdy nakopcujeme tak, aby miesto očkovania bolo chránené pôdou, platí to najmä pre oblasti so silnými mrazmi. Veľkokveté ruže môžeme čiastočne skrátiť, ale ich definitívny rez robíme až na jar.

Pred zimou počas suchého obdobia dobre zavlažíme všetky stálozelené dreviny. Levanduľu a menej mrazuvzdorné kríky prekryjeme chvojinou alebo na nich navŕšime opadané lístie.

Pre zdravú záhradu je dôležité každoročne urobiť jej hygienickú očistu ešte pred príchodom zimy. Všetko choré drevo spálime, listy a rastlinné zvyšky skompostujeme s prídavkom vápna. Tým vo veľkej miere zabránime preneseniu chorobných infekcií rastlín z jedného roka do druhého.

Aj keď v biozáhrade používanie chémie minimalizujeme, v prípade nadmerného rozšírenie hubových chorôb, najmä na drevinách, použijeme teraz ako prevenciu najmenej toxické prípravky s vedomím, že ekologicky nevhodný zásah je teraz minimálny, pretože je rozvoj vegetácie ešte ďaleko. Toto hygienicko-preventívne ošetrenie robíme najmä meďnatými prípravkami, ktoré súčasne dodávajú aj dôležitý stopový prvok rastlinám. Takýto postrek je vhodný najmä pri broskyňách proti kučeravosti. Ak chceme mať vôbec nejakú úrodu zopakujeme ho v predjarí. Podobne môžeme postriekať aj jablone a hrušky, ktoré veľmi trpia na chrastavitosť a zatiaľ sme ich ešte nestačili preštepiť s odolnejšími odrodami.

Naša starostlivosť o záhradu nikdy nekončí, ale prináša nám za to mnoho úžitku a radosti.

Home Archív Všetky čísla 2010 5/2010 V harmónii s prírodou – jeseň