Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Vitamíny rozpustné vo vode (2)

V tejto časti príspevku sa budeme venovať ďalším látkam zo skupiny B vitamínov, ktoré sa   v názve spravidla neoznačujú písmenom B, ale na základe svojich vlastností sa radia do tejto skupiny. Je to kyselina listová, niacín a kyselina pantoténová.

Kyselina listová (kyselina pteroylglutámová) je hlavným predstaviteľom skupiny príbuzných zlúčenín (pteroylglutamátov, označovaných ako foláty), ktoré majú obdobný vitamínový účinok, ale odlišnú biologickú dostupnosť. Syntetická kyselina listová, ktorá sa používa ako výživový doplnok a na fortifikáciu potravín je biologicky účinná po redukcii. Prirodzené foláty sa väčšinou vyskytujú v redukovanej forme, napríklad ako deriváty tetrahydrofolátu  a existujú hlavne ako pteroylglutamáty s ďalšími naviazanými molekulami kyseliny glutámovej. Strata biologickej aktivity nastáva v dôsledku oxidačného štiepenia.
Kyselinu listovú objavila v roku 1931 v Indii doktorka Lucy Wills pri štúdiu anémie megaloblastického typu u tehotných žien. Kyselina listová a jej biologicky aktívne deriváty sú dôležité pri krvotvorbe (uplatňujú sa pri tvorbe červených krviniek), raste a reprodukcii buniek. Podieľajú sa na syntéze nukleoproteínov a bielkovín. Najnápadnejším prejavom nedostatku kyseliny listovej je chudokrvnosť v dôsledku poruchy krvotvorby. Novšie sledovania potvrdzujú, že dostatočné zásobenie organizmu ženy folátmi v čase gravidity pôsobí preventívne proti vzniku niektorých vývojových chýb plodu, ako sú defekty neurálnej trubice (predovšetkým rázštep chrbtice). Výskumy tiež ukázali, že s nedostatočným príjmom kyseliny listovej sa spája výskyt vysokej hladiny plazmového homocysteínu, ktorý je rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení. Kyselina listová sa spolu s vitamínom B12 podieľa na premene homocysteínu na metionín. Nedostatok vitamínu B12  môže mať za následok čiastočný alebo sekundárny nedostatok kyseliny listovej, pretože kyselina listová sa pri deficite vitamínu B12 vo zvýšenej miere spotrebuje v  reakciách  metabolizmu a nie je k dispozícii pre tvorbu koenzýmu potrebného na  tvorbu nukleových kyselín. Pri dlhodobom nedostatku kyseliny listovej  rovnako ako pri deficite vitamínu B12 spravidla nastáva anémia a neskôr osteoporóza. Nedostatočný príjem kyseliny listovej sa môže prejaviť búšením srdca, únavou a problémami tráviaceho traktu.
Sledovania príjmu kyseliny listovej v európskych krajinách preukázali veľmi podobný denný príjem, ktorý sa pohyboval v priemere na hodnotách 300 ?g u dospelých mužov a 250 ?g u žien. Odporúčaná denná dávka je  pre dospelých 200 ?g. Táto dávka však nie je postačujúca pre tehotné ženy a pre ženy, ktoré si tehotenstvo želajú. Pre tieto skupiny sa doporučuje denná dávka 400 ?g.
Dôležitými prirodzenými zdrojmi folátov sú niektoré druhy zeleniny, ako špenát, ružičkový kel, uhorky, brokolica a citrusové ovocie. Zo živočíšnych produktov sú to vnútornosti, mlieko a vaječný žĺtok. Foláty sú v potravinách prítomné najmä vo forme polyglutamátov, ktoré sa musia pred absorpciou v črevnom trakte enzymaticky hydrolyzovať. Absorpcia folátov z prirodzených zdrojov je všeobecne nižšia ako zo syntetických prípravkov kyseliny listovej.       
Nepriaznivé účinky nadmernej dávky kyseliny listovej sú veľmi vzácne. Na základe dostupných údajov  sa dospelo k záveru, že nadmerná dávka syntetickej kyseliny listovej môže nepriaznivo pôsobiť, avšak žiadne nepriaznivé prejavy sa nezistili pri konzumácii nadbytku folátov z prirodzených zdrojov. Príznaky nadbytku sa môžu prejaviť problémami s trávením, bolesťou hlavy, zníženou citlivosťou kože, svrbením, vyrážkou alebo nespavosťou.
Nakoľko doteraz neboli vykonané systematické toxikologické štúdie týkajúce sa kyseliny listovej a folátov, maximálna prípustná dávka bola stanovená len pre syntetickú kyselinu listovú, a to na základe zistení u pacientov so zhubnou anémiou, ktorí boli liečení vysokými dávkami kyseliny listovej. Maximálna prípustná  dávka kyseliny listovej bola stanovená na úrovni 1 mg denne. Táto dávka je použiteľná aj pre tehotné a dojčiace ženy.  
Maximálna dávka pre deti a dospievajúcich je diferencovaná podľa veku (viď tabuľku).

Vek (roky)                                                  Maximálna denná dávka (?g)

1 – 3                                                                          200
4 – 6                                                                          300
7 – 10                                                                        400
11 – 14                                                                        600
15 – 17                                                                        800

Pri vysokom príjme folátov z prirodzených zdrojov neboli zistené žiadne nepriaznivé účinky, preto pre potravinové foláty nebola stanovená maximálna prípustná dávka.

Kyselina pantoténová  (niekedy označovaná ako vitamín B5) je derivátom aminokyseliny beta-alanínu. Jedinou prirodzene sa vyskytujúcou formou je D-pantoténová kyselina. Voľná kyselina a jej sodná soľ sú chemicky nestabilné. Najčastejším farmakologickým prípravkom je vápenatá soľ kyseliny pantoténovej (kalcium pantotenát). Pantenol je syntetická forma, ktorá sa v tele oxiduje na kyselinu pantoténovú. Pantenol je v súčasnosti zaradený do zoznamu látok, ktoré by mali byť v dohľadnej dobe povolené pre použitie vo výrobe potravín. Zatiaľ sa široko využíva v kozmetických produktoch.
V roku 1933 sa prvý krát ukázalo, že kyselina  pantoténová je esenciálnym faktorom pre rast kvasiniek. Dnes vieme, že má dôležité postavenie v intermediárnom metabolizme, pretože je súčasťou molekuly koenzýmu A, ktorý má ako kofaktor kľúčovú úlohu v metabolizme mastných kyselín a sacharidov. Kyselina pantoténová je v potravinách široko zastúpená.. Vo veľkom množstve ju obsahuje droždie a z vnútorností obličky a pečeň. Dobrými zdrojmi sú aj vajcia, mlieko, celozrné cereálie a zo zeleniny najmä brokolica. Vo väčšine potravín je prítomná vo viazanej forme (ako  koenzým A). Odporúčaná dávka kyseliny pantoténovej nebola stanovená. Priemerný denný príjem pre dospelých je 4 – 7 mg a všeobecne sa zisťuje denný príjem v rozsahu 3 – 12 mg. Takýto príjem sa považuje za postačujúci. V roku 1998 bol v USA (Institute of Medicine) určený primeraný (vhodný) denný príjem v množstve 5 mg.
Nedostatočný príjem kyseliny pantoténovej je veľmi zriedkavý, pretože je v dostatočnom množstve k dispozícii v bežných potravinách. Príznaky nedostatku sa sledovali pri experimentálne navodenom deficite a prejavili sa ako bolesti hlavy, nespavosť, únava a zmenená citlivosť rúk a chodidiel.
V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne údaje o toxicite kyseliny pantoténovej a pantenolu pre ľudský organizmus.  Vysoké dávky tohto vitamínu (od 500 mg  po 2g denne) sa použili v   terapii pacientov s artritickými príznakmi (zápaly kĺbov).  Neboli pritom zaznamenané žiadne vedľajšie nepriaznivé účinky. Kyselina pantoténová má veľmi nízku toxicitu a minimálny nepriaznivý účinok na gastrointestinálny trakt (vo forme občasnej  hnačky a zadržavania vody)  sa vyskytoval len pri veľmi vysokých denných dávkach (10 – 20 g denne). Maximálna prípustná denná dávka  kyseliny pantoténovej nebola určená. Výsledky získané z klinických štúdií pri použití vysokých dávok kyseliny pantoténovej naznačujú, že ani značne nadmerný príjem, v porovnaní s bežným príjmom zo všetkých zdrojov, nepredstavuje pre všeobecnú populáciu zdravotné riziko.


Niacín (vitamín PP) je termín, ktorým sa označujú dve biologicky účinné príbuzné zlúčeniny, kyselina nikotínová a nikotínamid. Pri prísnom posúdení niacín nie je pravý vitamín, pretože sa vytvára v metabolizme tryptofánu. Pre organizmus nie je esenciálny za predpokladu, že telo je dostatočne zásobené esenciálnou aminokyselinou tryptofánom. Niacín je súčasťou dvoch koenzýmov, ktoré majú kľúčovú úlohu v oxidoredukčných procesoch. Zúčastňuje sa veľkého počtu oxidoredukčných reakcií, rozhodujúcich z hľadiska  normálneho fungovania buniek cicavcov.  Zasahuje do metabolizmu sacharidov, aminokyselín i tukov. Zabezpečuje funkčnosť nervového systému a žalúdočno-črevného traktu.
Nedostatok niacínu sa prejavuje nervovými poruchami, ako je nervozita, znížená koncentrácia, poruchy spánku až depresia. Súčasný nedostatok tryptofánu a niacínu sa prejavuje vo forme pelagry, vážneho ochorenia s kožnými a nervovými príznakmi. Určenie potrebnej dávky niacínu je komplexný problém, pretože okrem príjmu z potravín sa niacín  v metabolizme vytvára z tryptofánu. Potrebná dávka sa teda zabezpečuje príjmom niacínu i tryptofánu. Na základe toho Vedecký výbor pre potraviny (SCF)  doporučil denný príjem niacínu pre dospelých v rozsahu od 9 do 18 mg. Sledovanie príjmu niacínu vo viacerých európskych krajinách ukázalo, že priemerný denný príjem bol v porovnaní s odporúčaným dvojnásobný. V našej odbornej literatúre sa uvádza denná potreba pre dospelých 16 – 26 mg.
Niacín je v potravinách prítomný väčšinou vo viazanej forme a pred absorpciou vyžaduje hydrolýzu na uvoľnenie nikotínamidu a kyseliny nikotínovej. V živočíšnom tkanive je prítomný hlavne vo forme koenzýmov  a v čreve sa hydrolyzuje na nikotínamid. V cereáliách je niacín prítomný vo forme glykozidov, ktoré sa hydrolyzujú len čiastočne a prevažná časť niacínu  zostáva v nevyužiteľnej forme.
Riziká a nepriaznivé prejavy nadmerného príjmu sa posudzujú zvlášť pre kyselinu nikotínovú a zvlášť pre nikotínamid. Riziko spojené s nadmerným príjmom kyseliny nikotínovej sa študovalo pri jej terapeutickom použití na pacientoch, u ktorých sa vysokými dávkami kyseliny nikotínovej znižovala vysoká hladina cholesterolu a hyperlipidémia (vysoký obsah tuku v krvi). Pri vysokých dávkach sa prejavilo rozšírenie ciev (vazodilatácia). Tento účinok bol mierny a prechodného charakteru, po niekoľkých dňoch sa vysoké dávky znášali dobre. Keď vazodilatácia prebieha u starších osôb, môže nastať  hypotenzia (nízky tlak) a s tým spojené prejavy. Vazodilatačný účinok je väčšinou  spojený s používaním výživových doplnkov s obsahom kyseliny nikotínovej, najmä ak sa tieto užívajú na prázdny žalúdok (nalačno). Pri užívaní vysokých dávok kyseliny nikotínovej (3 g denne) u pacientov s vysokou hladinou cholesterolu sa vyskytujú aj zažívacie ťažkosti, ktoré sa prejavujú poruchami trávenia, hnačkou, resp. zápchou. Pre bežný, nie terapeutický, príjem kyseliny nikotínovej bola stanovená maximálna denná dávka 10 mg.  Túto dávku nemožno použiť pre tehotné a dojčiace ženy, pretože nie sú k dispozícii údaje o účinkoch na organizmus ženy v tomto stave. Pre deti a dospievajúcich je dávka odstupňovaná podľa veku  a je odvodená na základe telesnej hmotnosti.

Vek (roky)                                Maximálna denná dávka kyseliny nikotínovej   (mg)

1 – 3                                                                          2
4 – 6                                                                          3
7 – 10                                                                        4
11 – 14                                                                        6
15 – 17                                                                        8

Uvedené nepriaznivé účinky (vazodilatácia a zažívacie ťažkosti) sa neprejavili pri terapeutickom používaní nikotínamidu. Ten sa vo vysokých dávkach (2 – 3 g denne) používa v prevencii alebo spomaľovaní vývoja cukrovky (Type 1 diabetes mellitus). V ojedinelých prípadoch, pri extrémnych dávkach, sa prejavil nepriaznivý účinok vo forme žltačky. Maximálna denná dávka nikotínamidu bola pre dospelých  stanovená na úrovni 900 mg. Pre deti a dospievajúcich je maximálna denná dávka rozlíšená podľa veku.

Vek (roky)                                 Maximálna denná dávka nikotínamidu (mg)
1 – 3                                                                          150
4 – 6                                                                          220
7 – 10                                                                        350
11 – 14                                                                        500
15 – 17                                                                        700

Ing. B. Krkošková, CSc.
Vitamíny rozpustné vo vode (2)


Home Archív Všetky čísla 2010 6/2010 Vitamíny rozpustné vo vode (2)