Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – zimný cyklus

Intenzita slnka už nad Slovenskom značne zoslabla. Spolu so Zemou určuje rytmy svetla a tmy, teda aj rytmy života, aktivitu a odpočinok, prácu i bilancovanie. Záhradkári tiež uzatvárajú kalendárny rok bilancovaním úspechov i poučení v záhrade, aby dokázali naplniť náš biozáhradkársky, ale i ľudský cieľ, dorobiť dostatok zdravého ovocia a zeleniny pre rodinu a svojich blízkych.
Neraz počujeme argumenty ľudí, ktorí sa na nás záhradkárov pozerajú s akýmsi opovrhujúcim úsmevom, že sa vraj len z nedostatku vyšších efektívnejších cieľov rýpeme v zemi ako malé deti, zatiaľ čo sa oni venujú výnosnému biznisu, ktorý im dovolí si kúpiť ovocie, zeleninu, maškrty od výmyslu sveta aj bez tej špinavej roboty. Neuvedomujú si však, to všetko, čo nám poskytujem práca a pobyt v záhrade si nikde a za nijaké peniaze nekúpia. Nepocítia pravú chuť a vôňu ozajstných jabĺk, rajčín, jahôd...

To, čo nám ponúkajú rôzne supermarkety sa totiž postupne stáva len akýmisi atrapami skutočného ovocia či zeleniny bez mnohorakých lahodných vôní a chutí, pretože nevoňajú prírodou ale chémiou. Nenadsadzujem, veď si porovnajte chuť vlastných výpestkov s chuťou kúpených plodov. Preto som, napríklad, testoval niektoré sorty jabĺk v mikroklimatických podmienkach mojej záhrady, ktoré by mohli dobre a zdravo rásť a plodiť aj bez chemických postrekov. Pôvodné nevyhovujúce sorty som aj preštepil, každý konár stromu inou sortou (až 96 odrôd) – starými, novými i novošľachtencami. Z nich som po odskúšaní odolnosti ponechal len tie najodolnejšie, najmä voči hubovým chorobám. Tak sme niekoľko rokov degustovali deň čo deň tie mnohoraké chuťové i voňavé lahôdky, neporovnateľné s tými kúpenými. Prečo je to tak ? Dôvodom sú aj zákony a kritériá Európskej únie. Jablká, napríklad musia mať presný tvar, rozmer, určenú farebnosť, musia dozrievať pre efektívnosť zberu naraz a ďalšie nezmysly. Keď plody tieto parametre nedosahujú, pomôžu im chemicky, hormonálnymi postrekmi. Ale nikde nie je napísané, že musia mať príjemnú chuť a vôňu, výživné a zdravie stimulujúce látky. Takéto predpisy sú len kritériom efektívneho biznisu a konzumenti nepodstatní. Takže nielen, že nás „rýpanie „ sa v zemi, dotýkanie sa živej prírody láka, baví, ale vďaka biopestovaniu môžeme naplno vychutnať skutočnú chuť a vôňu dopestovaných plodov bez rizika chemických „dochucovadiel“ spôsobujúcich aj vážne civilizačné choroby.

Nastal čas, kedy by sme mali uvažovať o vhodnosti odrôd jabloní na jarnú vysadbu, ktoré vrúble si máme obstarať na preštepenie nevhodných odrôd či doštepenie do konárov existujúcich stromčekov tak, aby sme získali širší sortiment chutných jabĺčok. Treba pritom brať do úvahy ich odolnosť voči najčastejším hubovým chorobám, a to múčnatke a chrastavitosti. Pokiaľ nám ostatné vlastnosti odrody vyhovujú, vždy dávame prednosť odrodám rezistentným, teda odolným voči obom chorobám. Pri výbere odrôd sú určujúce mikroklimatické podmienky našej záhrady. Múčnatka sa zvyčajne viac šíri v teplých a suchých polohách, chrastavitosť zasa vo vlhkejších polohách. Do úvahy berieme aj žiaduci čas konzumnej zrelosti a aké vysoké stromy chceme pestovať, teda zohľadňujeme i bujnosť rastu odrody ale i podpníka.

Jabloňové rezistentné odrody
letné:                           Discovery, Mio, Daria, Hana, Júlia,
jesenné odrody:          Dezert, Prima
zimné odrody:            Florina,  Boskoopské, Jolana, Melódia, Zvonkové, Aneta, Delor, Denár, Goldstar, Karmína, Nabella, Rajka, Rosana, Rubinola, Svatava, Zuzana

Voči múčnatke sú najodolnejšie
letné:                         najmä: Delícia
z jesenných:              Lord Lambourne,Wealthy, Summerred, Diadém, Dulcit, zo zimných Rubín, Domino, Dublet.

Voči chrastavitosti sú odolnejšie
z letných:                Primula
z jesenných:           Gravštýnske, Akane, Selena
zo zimných:            Kidd´s Orange Red, Matkino, Melrose, Ontário, Elstar, Angold, Aurália, Deliga, Jolana, Liberty, Lotos, Otava, Resista, Topar, Sir Prize.

Zo starších domácich odrôd sú zaujímavé na odskúšanie:

jesenné:                 Albrechtovo a Malinové hornokrajské
zo zimných:           Batul, Perkerovo, Sudetská reneta, Hontianske, Krasokvet žltý.


Pre výsadbu do biozáhradky si však vyberáme nielen odolné odrody bežne pestovaných ovocnín, ale načrieme aj do bohatej studnice prírodných, prípadne aj aklimatizovaných exotických ovocných drevín, ktoré sú odolné voči škodlivým činiteľom, netreba ich chemicky chrániť. Napríklad: liesky, jarabiny, veľkoplodé šípky, čierna baza, drieň, jedlý gaštan, moruša, ostružina bez tŕňov, čučoriedka, brusnica, kľukva močiarna, hloh, mišpula, kamčatská čučoriedka, rakytník rešetliakovitý, schizandra,... Postupne si ich predstavíme.

Rakytník rešetliakovitý sa k nám dostal až zo Sibíri a je až extrémne odolný voči mrazom, ale aj voči chorobám. Podľa druhu odrody je to buď ker alebo strom tvoriaci mnoho koreňových výmladkov, ktoré použijeme na rozmnožovanie. Korení plytko, a preto vyžaduje len povrchové kyprenie stredne ťažkej nezamokrenej pôdy. Znáša kosené zatrávnenie a svojimi koreňmi dobre spevňuje svahy. Je to rastlina dvojdomá vetrosnubná, takže na 5 – 7 samíc stačí jeden samec opeľovač. Rodiť začína v 3 – 4 roku, a to celé konáre oranžových asi 10 mm veľkých plodov. Rakytník je nielen chutné ovocie kyslastej chuti, ale aj významná liečivá a voči mnohých chorobám preventívne pôsobiaca rastlina. Dokonca je tak významná, že džús z jeho plodov slúži kozmonautom ako regeneračný a stimulačný nápoj vo vesmíre. Obsahuje mnoho vitamínov skupiny A, B, C, E a veľké množstvo vzácnych fytochemikálií. Obsah vitamínu C sa podľa podmienok pestovania a odrody pohybuje od 150 do 900 mg%. Je účinný aj ako ochrana pred infekciami, pri rekonvalescencii, posilňuje imunitu, pôsobí proti skleróze, spomaľuje proces starnutia a je aj chutným a osviežujúcim afrodiziakom.

Najvýznamnejšie odrody rakytníkaMasličnaja, Novosť Altaja, Vitaminaja, nemecké odrody Leikora, Hergo, Frugana, naše bojnické odrody Slovan, Bojan. Kontajnerované rastliny vysádzame prakticky počas celého vegetačného obdobia, voľne koreniace na jeseň a na jar.

Napriek mrazivému obdobiu je vhodné niektoré ovocie zbierať práve teraz. V záhradkách sú to mišpule, ktorých plody sú konzumovateľné a spracovateľné až keď poriadne premrznú a dužina má už kašovitú chutnú konzistenciu. Je to vlastne akýsi „živý“ lekvár plný enzýmov, ktorý môžeme použiť aj ako nátierku či plnku, ale tiež sušiť či robiť víno. Okrem cukrov a kyselín obsahuje aj veľa pektínov, vlákniny, a tak výrazne podporuje peristaltiku čriev a detoxikáciu tela, znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Mišpuľa sa zväčša štepí do hlohu, má rada teplé výslnné polohy a pekne dekoruje záhradu. Pestujú sa odrody Holandská, Bezjaderná, Veľkoplodá, Kráľovská.

Okrem mišpule môžeme zberať aj zamrznuté šípky na lekvár, čaj, víno, ale i plané trnky a hložinky na podobné výrobky. Najmä šípky sú pre vysoký obsah vitamínov a fytochemikálií veľmi dobrou prevenciou pred „zimnými“ chorobami. Hložinky zasa podobne ako hlohový kvet stimulujú srdcocievny systém a upravujú krvný tlak.
Po premrznutí je tiež vhodné zbierať ružičkový ia kučeravý kel, ktorým práve mráz zjemní ich trochu drsnú chuť.
Šalátik – polníček (inak valeriánka), mangold, špenát i pór v parenisku prekryjeme slamenou rohožou proti omrznutiu a takto ich môžeme zberať takmer celú zimu na šalát, špenátový prívarok alebo do polievky.
Pokiaľ pôda nie je zamrznutá, alebo sme ju vopred po prekyprení a úprave prekryli slamenou rohožou môžeme s malým rizikom, ale možným dobrým ziskom ešte vysiať mrkvu, čierny koreň, paštrnák, prípadne i cibuľku šalotku. Vysieva sa neskoro, pretože nesmie vzísť do zimy, ale o to rýchlejšie vzíde na jar a prinesie bohatšiu úrodu.
Ak pôdu pred mrazmi prekryjeme slamenou rohožou, aby nepremrzla môžeme čierny koreň, topinambur, ale i kostihoj či chren – tieto chutné i liečivé korene a hľuzy vykopávať a konzumovať prakticky celú zimu.
Už teraz pripravujeme pôdu v pareniskách, fóliovníkoch i skleníkoch pre skorú jarnú výsadbu zeleniny.

Starý rok sme ukončili s väčšími, či menšími úspechmi, pre budúce obdobie s dôležitými skúsenosťami a už začína nový vegetačný cyklus slnovratom. Niektoré rastliny len čo ich trochu prihrejeme, vystrčia „rožky“, ba i rozkvitnú. A tak si aj v krutej zime narežme halúzky z mandle, marhule, broskyne, zlatovky a dáme v byte do vázy. Zakrátko nám rozsvietia svojimi žiarivými kvetmi príbytok  a pohladia aj dušu a pripomenú očakávanú jar.

Ing. Jaroslav Pížl

V harmónii s prírodou – zimný cyklus

Home Archív Všetky čísla 2010 6/2010 V harmónii s prírodou – zimný cyklus