Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Hildegarda z Bingenu

Táto mníška a predstavená kláštora v Rupertsburgu v nemeckom Porýní bola veľmi všestrannou osobnosťou, pretože vynikla nielen ako abatyša a vynikajúca kazateľka, ale aj ako spisovateľka, ilustrátorka svojich diel, skladateľka náboženských piesní, a predovšetkým ako významná bylinkárka a ľudová liečiteľka.

O svojom poslaní a zameraní vždy tvrdila, že jej ho zjavil sám pán Boh a splnomocnil ju na to, aby liečila ľudí a zostavovala recepty na báze liečivých rastlín. Toto zjavenie splnila v plnom rozsahu. Jedným z jej prvých spisov bolo dielo Sci vias (Poznaj cesty), ktoré popisovalo jej vízie a bolo tak presvedčivé, že na jeho základe pápež oficiálne potrdil jej vízionárske schopnosti. Neskôršie napísala dielo Liber vitae meritorum (Knika o zásluhách v živote), ktoré analyzovalo človeka ako objekt tohto sveta a jeho zodpovednosť v živote. Medzi jej ďalšie diela patria spisy Causae et curae (Príčiny a liečenie) a Physica (Prírodopis), v ktorých popísala viaceré choroby, diagnózy a terapiu. Ich obsah je založený na štyroch pilieroch, a to využívanie diéty, zbavovanie tela chorobných štiav, využívanie liečivých prostriedkov a pôst. Analýza ukazuje, že je v nich cez 200 kapitol, v ktorých popisuje liečivé rastliny, minerály alebo liečivá zo živočíšnych zdrojov. Dnes sa  potvrdilo, že svojími receptami originálnym spôsobom prispela k liečeniu hypo a?hypertenzie,?liečeniu bolestí hlavy, depresie,?závrate, zúrivosti a amoku.

Analýza jej života a  práce ukazuje, že bola vynikajúcou odborníčkou v oblasti liečivých rastlín, ktoré si väčšinou sama dopestovala alebo zozbierala v okolí kláštora. Preštudovala ich liečivé účinky, najmä rozmarínu, tymiánu, maliníka, petržlenu, rasce, cesnaku, majoránky, pŕhľavy, cibule, yzopu, myrhy, klinčekovca, aloe, vavrínu, kôpru, fenyklu, ruty, bazalky, ostružiníka, sladkovky hladkoplodej, muškátového orecha, jabĺk, hrušiek, zeleru alebo hluchavky. Na základe zistených účinkov potom zostavovala recepty, z ktorých sa niektoré používajú dodnes. Výsledky z tohto štúdia sú sústredené v knihe Liečenie podľa Hildegardy.

Pre farmáciu mal neoceniteľný význam aj jej herbár s receptami, ktorý zostavovala prakticky po celý svoj život. Analýza jeho obsahu ukázala, že obsahoval všetky stredoeurópske liečivé rastliny, ktoré mali latinský, ale aj nemecký názov. Tým, že v ňom uviedla ľudové názvy rastlín vo svojom rodnom jazyku, sa Hildegarda zaradila medzi budovateľov základov nemeckej botanickej terminológie a názvoslovia.

Jej život sa stal predmetom mnohých analýz, ale i románov a monografií. Aj z nich vyplýva, že to bola nesmierne pracovitá, cieľavedomá osobnosť, ktorá bojovala za svoje životné poslanie, zásady a svoje práva a pravdu si dokázala obhájiť aj pred viacerými mocnými vtedajšieho náboženského a politického života.

Hildegarda  z Bingenu (1098 – 1179) bola  v roku 1242 kanonizovaná.

Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.