Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Príspevok k lokálnej liečbe povrchových kožných infekcií

MUDr. O.  Krajáková

 Príspevok k lokálnej liečbe povrchových kožných infekcií

 V súčasnosti sa v liečbe povrchových kožných bakteriálnych infekcií najčastejšie aplikujú masti s obsahom antibiotika a pritom  sa často aj vnútorne  podáva identické antibiotikum. Hubové plesňové kožné ochorenia sa zvyčajne liečia potieraním chorobných ložísk antimykotickými prípravkami, často so súčasným podávaním ďalších antibiotík vnútorne. Môže to u niektorých pacientov vyvolať odolnosť na bakteriálne kmene pri danom antibiotiku, prípadne vyvolať nežiaduce alergické reakcie.

Ako jednu z alternatív pre liečbu spomínaných ochorení možno na kožné ochorenia aplikovať masť nasledovného zloženia:

I.         Acidi borici                                      3,0

           Zinci sulphurici                                1,0

           Ureae purae                                 20,0

           Pepsini                                          5,0

           Syndermani                            ad 100,0

 

Zvyškové drobné chorobné afekcie vrátane zvyškového erytrému (začervenania kože) možno doliečiť nasledovným roztokom:

 II.        Acidi lactici                                   1,0

           Mentholi                                      1,0

          Camphorae tritae                          0,2

          Spiritus vini conc.                  ad 100,0

 

Zloženie  masti ( I ) je výhodné v tom, že okrem kyseliny boritej a syndermanu s jeho konzervačnými prísadami (je dlhodobo skúšaným a  kožou dobre znášaným masťovým základom) táto masť obsahuje len bežne v organizme sa vyskytujúce látky, a preto nevyvoláva alergické reakcie. V uvedenej koncentrácii jednotlivých substancií nemá ani dráždivý účinok na kožu.

Liečivý účinok masti vyvoláva pepsín, ktorý štiepi bielkoviny na polypeptidy, takže možno predpokladať, že štiepi aj bielkoviny baktérií, húb, plesní a pravdepodobne aj vírusov. V danom prípade sa pri aplikácii pepsínu (v tejto masti) na kožu podľa spomínaného predpokladu štiepi pepsín bielkoviny pôvodcu infekcie lokalizovaného na koži.

Kyselina boritá má antimikrobiálny účinok, tiež posúva pH masti ku kyslej hodnote, čo je dôležité pre lepší účinok pepsínu.

Síra zvyšuje antimikrobiálny efekt masti.

Urea denaturuje bielkoviny (uvoľňuje vodíkové mostíky peptidickej reťaze, pravdepodobne ovplyvňuje aj hydrofóbne spojenia), je teda  pravdepodobné, že denaturuje aj bielkoviny pôvodcu infekcie lokalizovaného na koži. Urea zároveň pomáha odstaňovať z kože zrohovatené vrstvy (keratolitický účinok na kožný epitel).

Roztok ( II) nie je pleťová voda, ale liečivý roztok. Možno ho úspešne použiť nielen na doliečenie chorobných ložísk po aplikácii spomínanej masti, ale aj pri začínajúcej vyrážke, žihľavke alergického pôvodu, začínajúcich zápaloch vlasového vačku, začervenaniach a opuchoch kože pri poštipnutí hmyzom. Stačí raz, alebo niekoľkokrát za deň vatu namočenú v tomto roztoku chvíľu podržať na postihnutom mieste. Rovnako možno postupovať aj pri začínajúcom opare pery (herpes). Pri niekoľkonásobnej dennej  aplikácii roztoku opar aj opuch pery vymiznú a ochorenie sa v budúcnosti opakuje len v menšom rozsahu a pri opakovaných preliečeniach sa neobnoví.

V tomto roztoku pôsobí  Acidum lacticum  ako keratolytikum (odstraňuje zrohovatelé vrstvy pokožky) a tiež upravuje pH povrchu kože k mierne kyslej hodnote.

Spomínanú terapiu sme použili v menšom rodinnom okruhu, zatiaľ bez klinického výskumu. Úspešná bola pri plesňovom ochorení, kde je vhodné aplikovať ju vo forme dobre roztierateľnej masti. Dobré výsledky sa dosiahli aj pri začínajúcom akné, kde sa ukazuje  vhodnejšia aplikácia vo forme pasty so spomínanými substanciami. Pri tejto liečbe vyrážky pomerne rýchlo ustúpili, ďalšie sa objavili zriedkavejšie, a to v malom rozsahu. Dôležité však je, že pri tejto liečbe nie je potrebné aplikovať retinoidy a antibiotiká, ani zasahovať do hormonálnej hladiny pacienta. Pri liečbe akné je potrebné dodržiavať hygienické opatrenia, a to umývať sa tvrdším, prípadne aj sírovým mydlom, umyť teplou a opláchnuť studenou vodou na stiahnutie pórov v koži, častá výmena uterákov. Pri liečbe sa odpoporúča diéta s obmedzením silno korenených a veľmi kyslých jedál, čokolády, zakazuje sa  konzumácia alkoholu a fajčenie.

Predpokladať sa dá aj dobrý efekt tejto liečby aj pri vitiligu (biele fľaky na koži) a pri ochorení so zvýšenou keratózou (už spomínané zvýšené množstvo zrohovatených buniek na povrchu kože).

Keďže sa nerobil klinický výskum a nie je zistené v akom percente sa jednotlivé substancie v spomínanej masti pri aplikácii vstrebávajú cez kožu do organizmu, aplikovali sme masť len na malé plochy, priamo na postihnuté miesta kože. Vo vlasatej časti hlavy by mohlo dôjsť k vypadávaniu vlasov, preto tu použitie neodoporúčam. Veľká opatrnosť je potrebná aj na miestach pri preliečených zápaloch žíl (napríklad na predkolení), kde môže pri vstrebávaní pepsínu dôjsť k rozpusteniu krvných zrazenín – trombov a uvoľneniu embolov.

Percentá jednotlivých substancií v masti je možné výskumom upresniť na optimálnu koncentráciu tak, aby vstrebávajúce sa látky nespôsobili v organizme chorobné zmeny, a pritom nedráždili kožu.

Masť aj roztok majú dobrý terapeutický účinok a zároveň sú dostupné aj pre menej solventných pacientov.

Home Archív Všetky čísla 2004 6/2004 Príspevok k lokálnej liečbe povrchových kožných infekcií