Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Drogy Slovenského liekopisu 1

Solidaginis herba – zlatobyľová vňať

L 1 neuvádza – tvoria ju celé alebo rezané kvitnúce časti iba zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea AIT.) alebo zlatobyle kanadskej (Solidago canadensis L.), ich odrody alebo hybridy alebo ich zmesi, nie teda všetky u nás rastúce druhy rodu (!). Zlatobyľ obrovská a zlatobyľ kanadská z čeľade astrovitých rastlín (Asteraceae) pochádzajú zo Severnej Ameriky a k nám sa doviezli ako ozdobné rastliny.  Zlatobyľ obrovská sa u nás pestuje ako okrasná a medonosná trvalka v záhradách a parkoch, často však splanieva, najmä v pobrežných húštinách. Podobne je to aj so zlatobyľou kanadskou, ktorá sa často pestuje v záhradách a vyskytuje sa tiež splanená na rumoviskách a v pobrežných krovinách. Rastliny sú  si veľmi podobné, vysoké aj 2 m,  stovky  malých,  žltých  úborov, dlhých asi 5 mm, majú v hustých strapcoch na odstávajúcich konároch tvoriacich  mierne jednostrannú previsnutú metlinu. Osídľujú invázne – nežiaduco rýchlo a ľahko nevyužité plochy alebo plochy vytvorené človekom, čím  vážne ohrozujú naše pôvodné druhy. Ich pestovanie by sa preto malo omedziť.

Skúšky na čistotu pre liekopisnú vňať povoľujú medzi cudzími látkami najviac do 5 % hnedých častí a najviac 2 % ďalších cudzích látok, stratu sušením do 10 % a celkový popol 7 %, popol nerozpustný v kyseline chlorovodíkovej (HCl) do 1 %. Jediný náš domáci druh zlatobyle (celkove ich u nás rastie asi 40) – zlatobyľ obyčajná (Solidago virgauera L.) je z oficinálneho zberu podľa SL 1 vylúčená (dôkaz nežiaducej prítomnosti sa robí podľa obsahových látok chromatograficky).

Požiadavka hodnoty podľa liekopisu  pre oficinálnu vňať zlatobyle je minimálny obsah  2,5  %  flavonoidov (hyperozid).

Naša zlatobyľ obyčajná je trváca bylina vysoká asi 60 – 100 cm, početné malé zlatožlté úbory  (dlhé 7 – 8 mm) sú v strapci alebo v  metline na  prútnatých konárikoch.  Zaujímavé však je, že nie severoamerické druhy (až 130 divorastúcich druhov rodu), ale  práve tento druh sa uvádza medzi perspektívnymi liečivými rastlinami Západu pre nové milénium (Fetrow, Ch. W., Avila, J. R., 2 000).  Podľa zistenia odborníkov, je však častou príčinou alergií. Užíva sa odvar a  zápar z kvitnúcej vňate, koreňov, ale aj výťažok a tinktúra. Ľudové uplatnenie zodpovedá približne nášmu. Pri kombinovaní s inými liečivami môžu nastať žalúdočné problémy, dávenie, zrýchlenie tepu. Interakcie – spolupôsobenie sa zatiaľ nezistilo. Nemali by ju užívať gravidné a dojčiace ženy, alergici, ľudia s poruchami krvného tlaku a s chorými obličkami. Jej prieskum na Západe pokračuje a overujú sa ľudové indikácie (podrobnejšie údaje uverejníme v seriáli perspektívnych liečivých rastlín Západu).

Stramonii folium – durmanový list

uvádza aj ČL 1 – sušený list  poskytuje druh durmanu obyčajného (Datura stramonium L. z čeľade ľuľkovitých rastlínSolanaceae) a aj  jeho odrody  a zberá sa list, niekedy aj s kvitnúcimi vrcholkami a  s plodmi.  Durman je jednoročná burina, pôvodom z východného Mexika a zo Severnej Ameriky, čo pri jeho dnešnom cirkumpolárnom rozšírení  (v oblastiach zemského pólu) sa nepozdáva. K nám sa dostal ako adventívny (rastlina neúmyselne zanesená do určitej obĺasti). V Európe je neofytom (naturalizovanou – zdomácnenou rastlinou, zdanlivo patriacou do domácej flóry) od  asi 17. storočia. Rozšíril sa z botanických záhrad takmer do celej Európy, okrem najsevernejších oblastí. U nás rastie  najmä pri cestách, na okrajoch dedín, na rumoviskách, zboreniskách a železničných násypoch. Najrozšírenejší je v južnej časti Podunajskej nížiny – dolnom toku Nitry, Hrona, Ipľa, v oblasti Bratislavy, širokého okolia Trnavy, Nového Mesta nad Váhom a Prievidze.

Obľubuje výživné, piesočnaté alebo hlinité a hlboké pôdy. Je veľmi  nápadný svojimi bielymi lievikovitými  kvetmi. Zaujímavé je, že  kvety sa otvárajú medzi 19. a 20. h a za daždivého počasia sa zatvoria. Opeľujú ich nočné motýle. Plody sú ostnité tobolky s mnohými čiernymi semenami. a bežné štyri variety sa líšia predovšetkým farbou kvetov a ostnatosťou alebo neostnatosťou toboliek. Rastliny sa často pestujú  pre okrasu. Pre svoj vysoký vzrast (až 1 m), dekoratívnosť a veľké (aj 10 cm), zväčša biele lievikovité kvety a efektné ostnité tobolky sa  dokonca jeho druh pochádzajúci z tropickej Ameriky u nás pestuje ako okrasný ker na balkónoch („vedrová rastlina“ – ako napr. oleander – dorastá až do výšky 3 m).

Požiadavka hodnoty pre duramanový list je najmenej 0,25 % všetkých alkaloidov (počítané ako hyoscyamín). Alkaloidy, najmä hyoscyamín s malým množstvom skopolamínu (hyoscín),  tvoria zložku fytoprípravkov so širokou indikačnou oblasťou  podliehajúcou výslovne iba lekárskemu predpisu (nie je vhodný ako bežná čajovina).

Skúšky na čistotu uvádzajú normu na dôkaz obsahových látok (chromatograficky), cudzích látok smie byť najviac 3% stopiek s priemerom väčším ako 5 mm, celkový popol maximálne 20 % a popol nerozpustný v HCl najviac 4 %. Obsah množstva alkaloidov sa stanoví titračne.

Durman sa zaradil medzi perspektívne liečivé rastliny Západu nového milénia. Liečebne sa tu uplatňuje list, kvitnúca vňať, koreň a najmä semená. Všetky jeho časti sú  prudko jedovaté, predovšetkým  semená a najviac vňať.  Užívanie durmanu  bez lekárskeho predpisu je ilegálne. Užíva sa ústne alebo sa aplikujú čapíky. Tvorí tiež zložku cigariet, páli sa prášok a inhaluje dym.

Durman poznala už antika – bol to asi Theofrastov „strychnos manicos“a jeho narkotické účinky poznali už dávno predtým Arabi a  užívali podobne ako ópium aj k liečebným účelom. Slovanské pomenovanie vysvetľuje vo svojom „Rostlináři“ český botanik Presl:  „má oučinky na tělo zvířecí i člověčí tím, že oduruje čili ztřešťuje...“.

Liečebné uplatnenie durmanu (abecedne):

  • ·antiastmatikum,
  • ·čierny kašeľ,
  • ·halucinogén,
  • ·Parkinsonova choroba (strnulosť, trasenie a iné príznaky),
  • ·rozšírenie zreničiek (mydriáza),
  • ·svalový spazmus,
  • ·uvoľnenie svaloviny zažívacieho traktu,  bronchov, močového traktu.

Dávkovanie prípravkov predpisuje iba lekár. Maximálna dávka čerstvej  vňate je 1 g, listu 0,23 g, semena 0,2 g. Toxické dávka je asi 50 semien (ich obsah je veľmi pohyblivý).

čajovinách sa durman nepredpisuje. Pri prekročení dávok môžu prudko jedovaté obsahové alkaloidy vyvolať smrteľnú otravu.

Vedľajšie účinky sú mnohoraké a až nebezpečné – uvedieme podstatné a najcharakteristickejšie: mydriáza – rozšírenie zreničiek, rozmazané videnie, sťažené prehĺtanie a reč, sucho v ústach, horúčava, suchá koža, horúčka, vysušené sliznice, prudké zníženie krvného tlaku, dezorientácia, mentálne poruchy, halucinácie, veľmi sťažená koordinácia svalov, zrýchlený pulz, smäd, nezvyčajná citlivosť na svetlo, retencia moču a i.

Prípravky ordinuje iba lekár – neužívajú sa, napr. pri dojčení, v gravidite, pri glaukóme, zrýchlenom tepe, problémoch pri močení, svalovej únave (ťažká myasténia – myasthenia gravis) a pod.

Novšie sa študuje  najmä uplatnenie  durmanu a jeho prípravkov  pri astme, svalovom spazme, čiernom kašli a jeho toxikológia.

SL 1 (nie ČL 1) uvádza oficinálny aj + Stramonii pulvis normatus – štandardizovaný durmanový prášok pripravený z práškovaných listov + Stramonii folium nastaverných na obsah pridaním práškovanej laktózy alebo rovnakej práškovanej drogy s nižším obsahom na celkový obsah alkaloidov  0,23  až  0,27 % vyjadrených ako hyoscyamín.

ČL 1 uvádza aj  + Strychni semen – kulčibové semeno – strychnové semeno, usušené  zrelé semeno druhu strychnínovník indický – Strychnos nuxvomica L., z čeľade loganiovité (Loganiaceae), stromu pochádzajúceho z divorastúcich stromov tropickej Indie a priľahlých oblastí. Semená sa vyberajú zo zrelých bobúľ a sušia na slnku. Sú ploché, po obvode zhrubnuté a veľni tvrdé. Obsahujú alkaloidy (najmä strychnín).

Fytofarmaká so strychnínom sú vo forme dražé, roztokov a injekcií  ordinované výhradne lekárom.

Talcum

SL 1 má aj  článok Talcum – mastenec – minerál, prírodný kremičitan horečnatý. Uvádzame ho ako zaujímavosť, hoci dávnejšie už nepatrí do farmakognostických článkov. Ide však o bežnú zložku zásypov, nedelených práškov, určených na aplikáciu na kožu alebo na poranené, kožné a  podkožné tkanivá. Zásypy majú  prevažne povrchový účinok a aplikujú sa na miesta, ktoré treba sušiť, chladiť a pod. Najčastejšie obsahujú účinné látky, ako mentol, gáfor, kyselinu boritú, tanín (uvádzaný ďalej), síru a i. a pomocné látky, ktoré sú buď indiferentné alebo podporujú účinnosť liečiva. A práve medzi tieto okrem organických škrobov, patrí aj mastenec – biely, veľmi jemný prášok, na pohmat mastný. Má dobrú priľnavosť, je hladký a klzký, vodu adsorbuje málo, oleje vôbec nie. Bežne sa s ním dosť často stretneme.

Tanaceti parthenii herba – vňať rimbaby obyčajnej

ČL 1 neuvádza. Materská rastlina je rimbaba obyčajná (řimbaba obecná) – Pyrethrum parthenium (L.) J. E. SM., syn. o. i. Tanacetum parthenium (L.) SCHULTZ BIP (ako uvádza SL 1, pričom slovenské pomenovanie je „po novom“, vedecké „po starom“ alebo aj Leucanthemum parthenium /L./ GREN. et GODR., či Matricaria parthenium), z čeľade astrovitých – Asteraceae), donedávna uvádzaná v rode vratič (Tanacetum).  Známy príbuzný druh vratiča  je dnes  tiež preradený do rodu rimbaba (řimbaba),  je aj  rimbaba cineráriolistá ? (Pyrethrum cinerariifolium /TREV./ SCHULTZ-BIP., syn. o. i. Tanacetum cinerariifolium /TREV./ C. H. – známa  cudzokrajná liečivá rastlina –  kvet ako kontaktný – dotykový jed hmyzu, nejedovatý pre ľudí a teplokrvné zvieratá (dalmatínsky prášok).

Rimbaba obyčajná je trváci druh  pôvodný v juhovýchodnej Európe, značne aromatický, vonia ako rumanček a kvitne podobne bielymi jazykovitými kvetmi, u nás oddávna pestuje ako okrasná trvalka  (často s plnokvetými úbormi – kvitne v júni až auguste) a liečivá rastlina, vysoká asi 60 cm, často splanieva, napr. na juhozápadnom Slovensku.

Vňať podľa liekopisu tvoria „vzdušné časti“  a podľa požiadavky hodnoty musia obsahovať najmenej 0,20 % partenlidu, ktorý je najmä v kvetoch a listoch. .

Liečivosť tejto rimbaby uvádza už antika (Dioskorides, Galenos) a  Plínius spája jej zber s magickým predpisom – treba ju trhať ľavou rukou, neobzerať sa a volať pri tom, prečo sa trhá. Potom bezpečne pomáha pri striedavej zimnici a odvar pri ženských chorobách (presne povedané „panenských“, lebo grécke „parthenion“ je odvodené od „parthenos“ –  panna).

Rastlina patrí medzi perspektívne liečivá na Západe  v novom miléniu. Tabletuje sa, plní do kapsúl (list po 380 mg, extrakt z listov po 250 mg), užíva sa vo forme  čaju a ľudovo sa uplatňuje ako antiastmatikum, pri horúčke, menštruačných problémoch, psoriáze, reumatizme, žalúdočných problémoch, bolesti zubov a novšie sa začala užívať ako účinný prostriedok proti migréne, najmä v USA a Anglicku. Účinné sú asi seskviterpénové laktóny silice. Brzdia prostaglandínovú syntézu. Chýbajú  však doposiaľ klinické prieskumy. Užíva sa čajová lyžička čerstvých listov alebo sušený list na špičku noža.

Vedľajšie účinky pri užívaní môžu byť alergické reakcie, bolesti úst, bolesti svalov, pričom konkrétne interakcie pri súčasnom užívaní iných liekov nie sú zatiaľ známe. Prípravky sa však nemajú užívať najmä v gravidite, pri dojčení a pri alergiách.

Na Západe sa najnovšie overujú ľudové indikácie a skúmajú hlavne možnosti liečebného uplatnenia pri migréne a ako aj na jej prevenciu.

Používanie vratiča a rimbaby v kozmetike je pre jedovatosť problematické, ale odporúča sa do dráždivých kúpeľov a do repelentných prípravkov, t. j. do spayov alebo krémov na odpudzovanie hmyzu. Repelentné prípravky síce do vlastnej kozmetiky nepatria, ale v širšom zmysle ich  môžeme zarátať, lebo zamedzujú tvorbe zohyzďujúcich a svrbiacich pupencov spôsobených hmyzom. Väčšina týchto prostriedkov však (napr. silica škorice, mäty, klinčeková, citrónová a i., tiež repelentné) dráždi pokožku a vyvoláva alergie. V domácnosti sa vratič môže uplatniť ešte sušený do okrasných kytíc (ako slamienky), na varenie, list možno dusiť s rebarbou, drveným natierať mäso, aby ostalo čerstvé a dostane vôňu podobnú ako má rozmarín, vňať položiť pod koberec, na odpudenie mravcov a myší, môže sa dávať do repelentných vrecúšok. Varením sa získa žltozelené farbivo na vlnu a primiešaním do kompostov dodáva pôde draslík.

Tanninum – tanín

uvádza aj ČL 1, pôvod sa neuvádza, len zloženie: ide o zmes esterov kyseliny galovej a kyseliny 3-galoyl-galovej s glukózou.

Tanín je amorfný, žltobiely alebo bledohnedý ľahký prášok alebo lesklé šupinky. Rozpúšťa sa veľmi dobre vo vode. Liekopis uvádza skúšky totožnosti a skúškami na čistotu sa  overuje čírosť a farba  jeho roztoku a nežiaduce prímesi a stanovuje sa aj strata sušením (najviac 12 %) a síranový popol (najviac 0,1 %).

Doc. MUDr. J. Kresánek, PhD., Doc. Dr. PhMr. J. Kresánek, CSc.

Home Archív Všetky čísla 2005 1/2005 Drogy Slovenského liekopisu 1