Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach ako druhé prírodovedné centrum na Slovensku vychováva odboníkov v odboroch: biológia, ekológia, fyzika, geografia, chémia, informatika a matematika. Vedľa jednoodborového štúdia je na fakulte akreditované aj medziodborové štúdium a učiteľstvo akademických predmetov. Vo všetkých odboroch je na fakulte zavedené trojstupňové vzdelávanie a kreditový systém štúdia.

Učitelia botanických disciplín boli pri vzniku fakulty zaradení na Katedru biológie (1963). V rokoch 1968 – 1972 existovaIa samostatná Katedra botaniky. Neskôr bola zriadená Katedra špeciálnej biológie (1972 – 1989) a Katedra experimentálnej botaniky a genetiky (1990 – 2002), na ktorej bolo Oddelenie fyziológie rastlín a botaniky. V roku 2002 sa konštituoval Ústav biologických a ekologických vied, jedným z jeho akademických pracovísk je Katedra botaniky, ktorá sídli v budove Botanickej záhrady UPJŠ (Mánesova 23).

Hlavným poslaním katedry je poskytovať vzdelanie v disciplínach botaniky a fyziológie rastlín. Na trojročnom bakalárskom stupni sú to povinné predmety Všeobecná botanika, Botanika I a II a Fyziolágia rastlín. Povinne voliteľné predmety v odbore Biológia sú Fytopatológia a Liečivé rastliny, ktoré sú podmieňujúce pre voliteľný predmet štátnej skúšky Aplikovaná biológia. V predmete Liečivé rastliny študenti získajú základné poznatky o ich účinných látkach, produkcii a využití. Z problematiky systematiky a fyziológie rastlín si môžu zvoliť aj tému bakalárskej práce, ktoré sú často zamerané na liečivé rastliny.

V rámci magisterského stupňa je akreditované dvojročné alebo trojročné štúdium v odbore Botanika a fyziológia rastlín. Aj tu sa niektoré predmety dotýkajú liečivých rastlín. V Metabolizme rastlín študenti získajú vedomosti o mechanizmoch biosyntézy, fyziologických aspektoch akumulácie a funkcie sekundámych metabolitov. K tejto problematike vypisujú témy viacerí učitelia katedry. Doktorandské štúdium v odboroch Fyziológia rastlín a Botanika umožňujú traja školitelia v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a Botanickým ústavom SAV v Bratislave.

Výskumná orientácia pracoviska na liečivé rastliny začala v roku 1974. Svojou účasťou pri riešení viacerých projektov štátneho plánu technického rozvoja prispeli  bývalí aj súčasní pracovníci k rozvoju produkcie liečivých rastlín na Slovensku. Aplikovaný výskum sa orientoval na riešenie minerálnej výživy rumančeka kamilkového, rebríčka kopcového, repíka lekárskeho a ďalších druhov. Najviac výsledkov získalo pracovisko pri šľachtení liečivých rastlín. Jedenást‘ novoľachtených odrôd liečivých rastlín bolo po úspešných odrodových skúškach zaregistrovaných v štátnej odrodovej knihe. Šľachtenie rumančeka kamilkového (Matricaria chamomilla), diploidných odrôd ‘Bona‘,‘Novbona‘) a tetraploidných odrôd ‘Goral‘ a ‘Lutea‘ sa orientovalo na zvýšenie a stabilitu produkčných parametrov, najmä obsahu (-)-?-bisabololu a chamazulénu v silici (éterickom oleji). Vyšľachtili sa aj odrody ‘Alba‘ rebríčka kopcového (Achillea collina) s vysokým obsahom chamazulénu, ‘Peter‘ repíka lekárskeho (Agrimonia eupatoria), ‘Ascorba‘ a ‘Karina‘ plodových ruží (Rosa sp.) so zvýšeným obsahom vitamínu C, ‘Aurea‘ lipy malolistej (Tilia cordata) krovitého vzrastu. ‘Gold‘ a ‘Uperikon‘ ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum) so zvýšeným obsahom hypericínu. Pracovisko spolupracovalo s viacerými domácimi (Slovakofarma, Hlohovec; VULM, Modra; Poľnohospodárske družstvo Nová Lubovňa; Calendula, Nová Ľubovňa) a zahraničnými inštitúciami (Katedra liečivých rastlín Záhradníckej fakulty v Budapešti, Agrobiologické centrum v Mikkeli).

V  súčasnosti sa Katedra botaniky orientuje na základný výskum taxonómie a spôsobov reprodukcie cievnatých rastlín, rastlinná fyziológia sa orientuje na sekundámy metabolizmus, najmä v podmienkach abiotického stresu. Ekofyziológia je zastúpená výskumom vplyvu toxických kovov na metabolizmus liečivých rastlín a lišajníkov. Na katedre pôsobia traja docenti, dvaja odbomí asistenti a traja výskumní pracovníci. Ročný výkon katedry predstavuje v priemere 10 pôvodných vedeckých prác v karentovaných časopisoch, ďalšie publikácie v nekarentovaných časopisoch a zborníkoch, ale aj príspevky v monografiách, referáty a postery na konferenciách a učebné texty. Pracovníci katedry ročne získajú okolo 40 citácií v Science citation index.

doc. RNDr. Miroslav Repčák, CSc.