Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Pestovanie a využitie LAKR (14) - Leuzea šuštivá

Význam pestovania Leuzei šuštivej - Parchy léčivej

Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica /L./ Holub), novšie označovaná ako stemakanta šuštivá s viacerými synonymnými vedeckými názvami (Rhaponticum carthamoides /Wild./ Iljin;  Leuzea carthamoides D.C.; Stemacantha rhapontica /L./ Dittrich), patrí medzi rastliny, ktoré sa pestujú pre získavanie koreňov – Leuzeae radix (syn: Rhapontici radix, Leuzeae rhizoma cum radicibus) alebo listov – Leuzeae folium. Pôvodní obyvatelia Altajskej oblasti spozorovali, že leuzeový koreň vyhľadáva sibírsky druh jeleňov – maral. Odtiaľ pochádza ľudový názov maralový koreň. Farmaceutické využitie majú aj nažky, z ktorých sa izoluje 20-hydroxyekdyzón. V droge sa nachádzajú biologicky aktívne látky, označované tiež ako harmonizátory, ktoré prispievajú k vytvoreniu súladu – harmónie medzi psychickou a fyzickou činnosťou. Na organizmus majú tonizujúci – povzbudzujúci účinok. Z tohto dôvodu sa leuzea využíva ako:

  • tonizujúca rastlina na priame použitie (zápar, odvar, tinktúra),
  • surovina na výrobu fytofarmák,
  • profylaktický prídavok do kŕmných zmesí hospodárskych zvierat užívaný vo forme čerstvej vňate, siláže a granulovaného krmiva,
  • dekoratívna rastlina vhodná ako solitérna rastlina do tienistých častí záhrad; do kvetinových väzieb (čerstvé i usušené kvitnúce úbory so zákrovom).

K účinným obsahovým látkam drogy patria ekdysteroidy (0,3 – 0,7 %) hlavne 20-hydroxyekdyzón, flavonoidy, silica (0,2 – 0,9 %) s hlavným podielom seskviterpénov laktónov horkej chuti. Ďalej sú v droge prítomné saponíny, triesloviny, minerálne látky i vitamíny. V koreňoch sa identifikovali organické kyseliny, karotén, inulín, triesloviny (do 10 %).

V nadväznosti na požiadavky farmaceutických a potravinárskych firiem sa začalo s pestovaním leuzey šustivej v  agroekologických podmienok Slovenskej republiky v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia (Herbaton, s.r.o Klčov, RD SNP Banská Bystrica a Biotonika, s.r.o Zvolen a i.). V súčasnosti sa fytofarmaceutiká z leuzey šustivej vyrábajú v SR v útlmovom programe. Naďalej sa spracováva usušený koreň, prípadne usušený leuzeový list, ktorý je súčasťou  viaczložkových bylinných čajovinových zmesí s tonizujúcim účinkom.

Botanická a biologická charakteristika

Leuzea šuštivá je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae), vytvárajúca v prvom roku vegetácie prízemnú ružicu listov, z ktorej po prezimovaní vyrastá 1 – 8 priamych, nerozkonárených bylí. Koreň je 10 – 20 mm široký, poprepletaný tenkými, hnedými korienkami, ktoré starnutím drevnatejú. Stonka je hrubá, nerozkonárená, na báze listnatá, pokrytá vlnato-plstnatými trichómami,  vysoká 0,5 – 1,2 m, zakončená súkvetím. Prízemné listy sú stopkaté, srdcovito vajcovité až kopijovité, zvyčajne nedelené, na rube sivo plstnaté. Stonkové listy sú k byli prisadnuté, nedelené alebo lýrovito laločnaté. Spodná časť listov je výrazne sivastá oproti vrchnej sýtozelenej (obrázok 2). Kvetné úbory sú dlhostopkaté, v priemere až 100 mm veľké. Zákrov je guľatý, v priemere 50 – 60 mm veľký, s podlhovasto vajcovitými listeňmi. Kvety sú ružovo fialové. Kvitnú v júni až auguste, sú hmyzoopelivé. Plod je hnedosivá nažka, mierne klinovitá, 5 mm dlhá, pozdĺžne ryhovaná s dvojradovým chocholčekom.

Druh pochádza z južnej Sibíri (Altajská oblasť), kde rastie v dvoch poddruhoch. V západnej časti areálu výskytu je rozšírený – subsp. eucarthamoides a vo východnej časti – subsp. orientale. Leuzea je rozšírená  aj v severnom Mongolsku a v strednej Ázii.

 

Agrobiologické požiadavky

V agroekologických podmienkach Slovenska patrí k dobre aklimatizovaným druhom, na teplo menej náročným – nažky klíčia pri teplote 5 – 6 °C, s dobrou schopnosťou prezimovania. Celková suma teplôt za vegetáciu má byť 2 000 až 2 300 °C. Pôda – na pestovanie je vhodná hlinito-piesočnatá so slabokyslou až neutrálnou pôdnou reakciou, so strednou zásobou živín, ale vyšším obsahom humusu a organických látok. Voda – leuzea je náročnejšia na pôdnu vlahu, hlavne v prvých fázach rastu. Odporúča sa pestovať v humídnejších oblastiach, s ročným úhrnom zrážok nad 550 mm. Veľmi suché oblasti juhozápadného Slovenska sú menej vhodné. Živiny – vyžaduje dostatok prístupných živín, hlavne organického pôdu. V prípade viacročného pestovania na jednom pozemku je vhodné zapraviť do pôdy kompost v jesennom období.

Technológia pestovania

Dekoratívny vzhľad rastliny a jej nadmerný zber z prirodzených stanovíšť výskytu  podnietili jej pestovanie. V Európe sa pestujú populácie rôzneho pôvodu. V Maďarsku je pestovaná odroda ´Lujza´.

Zaradenie v osevnom postupe

V osevnom postupe sa zaraďuje po okopaninách hnojených organickými hnojivami a po ozimných obilninách.

Príprava pôdy je zameraná na kvalitnú jesennú orbu (0,25 – 0,30 m) so súčasným zaoraním maštaľného hnoja alebo kompostu v stredných dávkach (do 20 t.ha-1) a jarné prekyprenie a bránenie povrchu oráčiny. Vzhľadom na to, že porast leuzey ostáva na jednom pozemku 3 – 5 rokov, je možná predsejbová aplikácia herbicídov (Maloran 50 WP v dávke 1,5 – 2,0 kg.ha-1 alebo Synfloran 24 EC v dávke 2,0 l.ha-1). Pred aplikáciou akéhokoľvek prípravku je nutné oboznámiť sa s možnosťami použitia a dodržiavať pokyny uvedené v metodickej príručke pre ochranu rastlín.

Založenie porastu – v závislosti od klimatických podmienok je možné porast založiť viacerými spôsobmi:

  • sejbou:
  • skoro na jar (marec – apríl), keď teplota pôdy dosahuje 6 – 10 °C. Hĺbka sejby má byť 30 – 40 mm, medziriadková vzdialenosť 0,45 – 0,60 m a vzdialenosť rastlín v riadku 0,2 – 0,3 m. Výsevné množstvo je 20 – 30 kg nažiek na 1 ha.
  • na jeseň (koniec septembra), aby rastliny dobre zakorenili a vytvorili do príchodu zimy 8 – 12 pravých listov,
  • do hniezd ručným spôsobom na malých plochách. Do jedného hniezda sa dávajú 2 – 4 nažky. Výsevné množstvo je  8 – 15 kg.ha-1.   Pre podporenie klíčivosti sa osivo môže stratifikovať pri teplote 1 °C počas 20 – 30 dní.
  • výsadbou predpestovaných priesad – tento spôsob sa používa na malých plochách v záhradkách.

 

Ošetrovanie porastu spočíva v pravidelnom kyprení pôdy. Ak sa po vysiatí vytvorí prísušok, rozruší sa bránami alebo ľahkým valcom, aby porast rovnomerne vzišiel.  Počas vegetácie sa pôda pravidelne kyprí a porast sa udržiava nezaburinený. Po prezimovaní sa v závislosti od kondície porastu môžu aplikovať priemyselné hnojivá NPK v pomere 1:2:1, z toho dusík 40 – 80 kg.ha-1. V druhom roku je vhodná a účinná aplikácia prípravkov Patoran FL v dávke 1-2 l.ha-1, prípadne Linurex 50 WP, 50 SC v dávke 1,5 – 2,0 kg, rep. litre na hektár.

Zber a sušenie

Koreň ako hlavná surovina sa zberá na konci tretieho vegetačného roku vyorávaním alebo vyrýľovaním. Pri veľkoplošnej technológii sa nadzemná časť zrezáva rezacími mechanizmami a môže sa posekať drvičom vňate. Z pozberaných koreňov je nutné odstrániť zvyšky zeminy veľmi krátkym premytím vo vode. Dlhšie premývanie spôsobuje nežiaduce straty obsahových látok. Po očistení sa korene sušia voľne uložené v tenkých vrstvách prírodným alebo umelým spôsobom teplotou 40 – 50 °C. Pomer zosušenia je 4 – 6 :1. Úroda koreňovej drogy býva 1,5 – 3,0 t a semennej drogy 0,2 – 0,3 t z hektára.  Nažky sa môžu zberať už v druhom pestovateľskom roku. Najvhodnejší termín zberu vňate je v rastovej fenofáze stonkovania, pričom sa zberajú mladšie a stonkové listy. Počas ručného zberu je vhodné použiť rukavice z dôvodu nepríjemného zápachu, uvoľňovaného z listov po mechanickom porušení.

Požiadavky na kvalitu drogy nie sú špecifikované v Európskom ani Slovenskom liekopise. Na Slovensku sa vypracovali interné normy pre charakteristiku drogy a prípravkov z nej v súvislosti s ich štandardizáciou.

Využitie

  • terapeutické: droga sa používa na prípravu záparu, odvaru; najúčinnejšia je vo forme tinktúry. Droga sa používa pri zníženej telesnej výkonnosti, zvýšenej únave, pri poruchách trávenia, poruchách potencie, preventívne pri zvýšenom zaťažení psychického i fyzického pôvodu v indikáciách roborans, tonikum, adaptogén. V ľudovom liečiteľstve sibírskej etnomedicíny sa droga používa ako afrodiziakum pri poruchách potencie a pohlavnej žiadostivosti.
  • farmaceutické je na izoláciu  20-hydroxyekdyzónu. Z fytofarmák sú dostupné leuzeové kvapky (tekutý extrakt z koreňov leuzey šuštivej).
  • iné: tekutý etanolový extrakt z vňate sa používa na výrobu kozmetických prípravkov (pleťových toník), v potravinárstve na výrobu nealkoholických nápojov s tonizujúcim účinkom. Vo veterinárnej praxi sa droga používa na zlepšenie vitality a kondičného stavu zvierat, tiež ako kŕmme aditívum pre hydinu a ošípané. Čerstvá vňať sa môže použiť na výrobu granulovaného krmiva a siláže pre dobytok. Spolu s echinaceou prurpurovou, rumanovcom farbiarskym je súčasťou kŕmnej suroviny – Biostimulátor ELA, ktorý je uvedený v Zozname povolených krmív, ktoré možno použiť v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby (2003, č. j. 443/03-610, ÚKSÚP).

Toxicita: vyššie dávky, ako sú odporúčané, môžu mať tlmivý vplyv na činnosť srdca. Prípravky z leuzey nie je vhodné užívať pri vysokom krvnom tlaku, pri poruchách srdcového rytmu, po infarktoch, pri akútnych infekčných ochoreniach a pred spaním z dôvodu exitačného účinku u senzitívnych ľudí (ťažkosti so zaspávaním). Pri predávkovaní môže dôjsť k zvýšenej dráždivosti, nespavosti, búšeniu srdca až kardiodepresii.

Ing. M. Habán, PhD.

 

 

Home Archív Všetky čísla 2005 2/2005 Pestovanie a využitie LAKR (14) - Leuzea šuštivá