Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Od rastliny k človekovi VIII - Dula podlhovastá

DULA PODLHOVASTÁ, KDOULOŇ PODLOUHLÁ, Cydonia oblonga Mill. syn. Cydonia vulgaris Pers. (Rosaceae)

Keď pozrieme na kvety kra alebo stromčeka s  plstnatými konármi, ihneď pochopíme, prečo tento druh botanickí systematici zaradili do čeľade ružovitých. Majú ružovkasté korunné lupienky päťpočetných  koncových  kvetov;  akoby sme videli kvitnúcu divú ružu. Iba rozmer týchto je väčší.  Drevina dorastá do 8 m výšky. Plstnaté celistvookrajové vajcovité listy sú striedavo usporiadané. Plody tvoria mäkko ochlpené v zrelosti žlté voňavé  malvice.

U nás sa sporadicky pestuje v záhradkách. Domov má v Oriente. Starí Gréci ju pôvodne objavili na Kréte. Niektorí fytohistorici predpokladajú že sa v dávnejšom staroveku dostala z Kaukazu do Malej Ázie, starého Grécka a tak na Apeninský polostrov. V dávnoveku si dulu vážili ako hodnotnú liečivú rastlinu. V našich oblastiach sa o jej udomácnenie zaslúžil najmä kráľ Karol Veľký.

Viaceré odrody sa líšia tvarom aj veľkosťou plodov, niektoré vážia  až 3 kg. Rozdielnu majú aj  farbu a veľkosť  kvetov,  nakoniec aj tvar a  vzrast celej dreviny.

Plod – dula sa zbiera v konzumnej zrelosti, čo najneskôr – Cydoniae fructus. Medicínsky zaujímavé je aj semeno – Cydoniae semen.

Duly majú 10 % zastúpenie sacharidov;  v popredí je fruktóza. Obsah pektínu je značný. Z ďalších sú triesloviny, hojne ovocných kyselín a aromatická silica. Je aj vyšší obsah vitamínu C. Z početných ďalších prítomných vitamínov, dominuje vitamín E.  Z viacerých minerálnych látok je najviac  draslíka  a  železa.

Pektín ako rozpustná vláknina vytvára  v  zažívacom trakte na črevnej sliznici ochranný povlak  čo je vhodné po zápalových črevných poruchách, aby sa činnosť zažívacích orgánov čo najskôr normalizovala. Pri pôsobení pektínu na črevá  ľahšie ustupujú kŕčovité sťahy hladkých svalov vyvolávajúcich koliky.

Pektín v črevách naviaže cholesterol a vylúči ho stolicou. Dôležitý je aj na odstránenie cholesterolu,  ktorý sa  v žlči vylučuje do dvanástnika. V opačnom prípadne by sa spätne vstrebal do krvného obehu (tzv. enterohepatálny obeh). Tým sa pri užívaní pektínu znateľne znižuje  hladina tukov  v  krvi.

Pri zápaloch čriev a rôznych infekciách zažívacích orgánov sa môžu rozvarené plody užívať po lyžiciach V pravidelných intervaloch 8 – 9-krát denne. Deťom primerane menej. Podobne, pri rovnakých ochoreniach, možno  rozvariť aj sušené plody. Na zníženie cholesterolu stačí 4 – 5 lyžíc rovnomerne rozdelených na celý deň.

Semená sú bohaté na sliz. Majú ho do 22 %. Vytvárajú ho pentózany, ktoré sú vo vonkajšej pokožke osemenia. Pri styku s vodou zväčšujú svoj objem – napúčajú. Sliz účinkuje ochranne na sliznice aj pokožku a hojivým povlakom urýchľuje reparačné procesy. Aj keď sa toto pôsobenie dá využiť rovnako  na výstielke zažívacieho traktu, pre prítomnosť glykozidu amygdalínu hrozí nebezpečie otravy uvoľneným kyanovodíkom. Preto sa, bez obáv nežiaducich vedľajších účinkov odporúča prevažne na vonkajšiu aplikáciu. Na  zapálené  miesta pôsobí chladivo, zmakčujúco. Upokojuje dráždenie, svrbenie a  umožňuje rýchlejšiu regeneráciu povrchových vrstiev.

3 g semena  na šálku macerátu; po napučaní  sa roztok dáva vo forme obkladov na zapálené a podráždené miesta.

Ovocie je v čerstvom stave takmer nekonzumovateľné pre príkru kyslú chuť a sťahujúci pocit v ústach. Dá sa jesť po odležaní. Pre vysoký obsah pektínu je vhodné na spracovanie s inými druhmi ovocia, najmä s tými, ktoré ťažko rôsolnatejú. Uplatní sa pri príprave džemov, kompótov a želatinových zákuskov.

V domácnosti sa rozvarením zrelých dúl pripravuje želé.  Možno ho osladiť a ochutiť podľa potreby.

Semenný sliz sa môže dobre využiť aj v kozmetike.

Donedávna slúžil  sliz duly  pri apretácii v textile a tlačiarenskom priemysle.

MUDr. Karol Mika

Home Archív Všetky čísla 2005 2/2005 Od rastliny k človekovi VIII - Dula podlhovastá