Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Od rastliny k človekovi VIII - Dub letný/zimný

DUB LETNÝ, DUB LETNÍ (KŘEMELÁK), Quercus robur L.  syn. Q.  pedunculata Ehrh. (Fagaceae)

DUB ZIMNÝ, DUB ZIMNÍ /DRNÁK/, Quercus petraea (Matttusch.) Liebl. syn. Q. sessiliflora Salisb. (Fagaceae)

Obidva do 30 – 40 m vysoké dlhoveké stromy sa od seba líšia: dub letný má košatejšiu širšiu korunu, zimný vajcovitú. Kvety a  potom aj plody – žalude, má letný na dlhých stopkách a  perovito laločnaté listy na celkom krátkych; pri zimnom sú plody sediace na koncoch konárov, alebo na krátkych stopkách,  listy  má na 1 – 2 cm dlhých stopkách

Duby v prírode predstavujú dominantný estetický prvok. Najmä solitárne, osamotené jedince,  sú ozdobou širokého okolia. Majú hodnotné tvrdé drevo. Odolné najmä vo vode. Na ich trvanlivosti sa podieľa vysoké percento triesloviny. Drevo sa používalo na výrobu masívnych, ťažkých stolov a lavíc, na výrobu kvalitných vínnych sudov a  na stavbu plachetníc. Dodnes sa uplatňuje v  nábytkárskom priemysle,  aj  pri budovaní vodných stavieb. Hoci sa duby opeľujú vetrom, poskytujú dostatok peľu a  namiesto nektáru v kvetoch, ktorý im chýba  núkajú včelám na listoch dostatok sladkej šťavy z výlučkov vošiek. Trieslovina z kôry sa oddávna  využíva pri výrobe a  spracovaní koží.

Z vyše 30 známych druhov sa niektoré, dekoratívne, pestujú v parkoch. Dub cerový, rakúskyQ. ceris L. je zaujímavý tým, že má jedlé plody, ktoré  dozrievajú až na druhý rok Cudzokrajný korkový dub (Q. suber L.) má kôru vhodnú  na získavanie korku, ktorý sa používa na výrobu izolačných podlahovín a prírodných  zátok do fliaš.

Dub bol odjakživa symbolom sily a krásy. Cenili sa aj jeho liečivé vlastnosti, ktoré uznáva aj moderná fytoterapia. Drogu predstavuje kôra Quercus cortex  (syn. Quercorum cortex). Nemá byť hrubšia ako 6 mm. Poskytuje ju mladá, lesklá, tzv. zrkadlová kôra. Používajú sa na ňu mladé kmene a konáre. Stará zvrásnená tmavohnedá kôra je na liečenie bezcenná. Obsahuje z  trieslovín zmenené neúčinné flobafény.  Plod, semeno, žaluď, zbavený čiašky aj šupkyQuercus glans  (syn. Quercus semen) viacnásobné využitie. Využiteľný je aj  list – Quercus folium.

V medicíne sa využívajú  triesloviny z  kôry,  ktorej je do 20 %. Obsahujú katechínové látky s kyselinou elagovou.  Pseudotriesloviny majú aj kyselinu galovú, elagovú a  katechín. Flobafény, tmavohnedé neúčinné látky, vznikajú z trieslovín. Nachádzajú sa aj horčiny, živice a  kvercit. Listové flavonoidy zastupuje kvercitrín a  jeho aglykón kvercetín, z triterpénov napríklad fridelanol.

Žaluď má okolo 37 % škrobu, 7 % sacharidov, 7,5 % bielkovín, do 15 % oleja a menlivý obsah trieslovín. Pražením sa znižuje  ich obsah  a škrob sa mení na dextrín, ktorý je dobre energeticky využiteľný. Oproti tepelne neupravenom sacharide  má lepšie   organoleptické  vlastnosti  –  výraznejšiu   chuť  a príjemnejšiu vôňu.

V časoch hladomorov boli žalude pre našich predkov pomocou, aj keď sa nedali, kvôli obsahu trieslovín dlhodobejšie užívať bez tepelnej úpravy. V posledných storočiach  pražené žalude nahrádzali zrnkovú kávu. Výživnou hodnotou predstavujú cennú potravu pre divú zver.

Sťahujúce triesloviny majú aj antiseptický účinok. Pri vnútornom užití  zabraňujú  kapilárnemu presakovaniu krvi v žalúdku a v črevách. Využívajú sa preto pri infekčných črevných postihnutiach. Tlmenie zápalového procesu v črevnej sliznici a zníženie presakovania tekutiny do črevnej rúry pomáha normalizovať väčšinu bakteriálnych a vírusových zápalov žalúdka a čriev.

Triesloviny majú význam aj pri zápaloch v  ústnej dutine, kde sú vhodné na vyplachovanie. Dobrú povesť získali pri liečbe zapálenej a  bolestivej zlatej žily (inflamované hemoroidy). Užitočné sú aj pri dermatologických postihnutiach, obzvlášť pri mokvavom ekzéme a pri nadmernej potivosti nôh. Ako pomocná liečba  majú svoje miesto pri niektorých druhoch omrzlín.

Popáleniny I. a II. stupňa, na ktoré je v súčasnosti dosť účinných postupov, sa  dajú alternatívne liečiť aj trieslovinovým tanínom. Jeho sťahujúce pôsobenie zabraňuje zbytočným stratám lymfy. Je však vždy treba odborné zhodnotenie stavu, pretože pri rozsiahlej nekrotizácii môže látka koagulovať aj tie bunky, ktoré by ešte mohli regenerovať. Rovnako sa nesmú používať triesloviny na väčšiu plochu aby nedošlo k vstrebaniu  do krvného obehu s následným poškodením organizmu. Vonkajšie použitie trieslovín sa neodporúča pri ťažkých popáleninách III. stupňa, ani pri rozsiahlejších poleptaniach kože a slizníc alkáliami alebo ťažkými kovmi.

Sťahujúce účinky majú aj listy, ale v oveľa menšej miere ako kôra. Zato majú viac dôležitých flavonoidov, ktoré rozširujú ich pôsobnosť najmä na cievy.

Droga z kôry sa pripravuje ako odvar – Quercus corticis decoctum. Pri vnútornom užívaní sa dáva 1 kávová lyžička na šálku vody; užíva sa 2 – 3-krát denne. V práškovanej podobe – Quercus cortex pulveratum sa  dáva na hrot noža s vodou alebo čajom. Užíva sa 5-krát denne. Kvôli zabráneniu možného dráždenia zažívacieho traktu tanínom je vhodné riediť odvary  aj práškovanú drogu mliekom alebo srvátkou.

Odvar zo semena – Quercus seminis decoctum, predstavuje žaluďovú kávu.  Pripravuje sa z  3 g na jednu dávku; môže sa piť 2 – 3-krát denne.

Na vonkajšie použitie sa pripravuje odvar z kôry v pomere 10 g na 1 pohár vody; užíva sa na vyplachovanie ústnej dutiny, kloktanie, oplachovanie slizníc rodidiel a  pod. Na irigáciu hrubého čreva sa riedi dvojnásobným množstvom vody. Pri zapálených hemoroidoch sa odporúčajú sedacie kúpele; 50 g kôry na 1 liter odvaru. Na čiastočný, alebo celkový kúpeľ  sa dáva odvar z 3 lyžíc práškovanej drogy na 500 ml vody. Podobne sa môže pripravovať z 500 g drogy na 4 l vody; odvar sa vleje do kúpeľa. Proti poteniu nôh a v podpazuší treba koncentrovanejší odvar:  1 kg drogy na 3 l vody.

MUDr. Karol Mika

Home Archív Všetky čísla 2005 2/2005 Od rastliny k človekovi VIII - Dub letný/zimný