Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Recepty pre zdravie, liečenie chorôb i na život bez nich

V súčasnosti  jestvuje množstvo vedeckých správ o tom, že maximálna dĺžka  ľudského života sa pohybuje okolo 120 rokov. Naše telo je na dosiahnutie vysokého veku uspôsobené. Strava a spôsob života má najväčší vplyv na zdravie, kondíciu a dĺžku života. Naša strava má byť naším liekom. Potrava znamená bytie - život. O stravovaní sa nebudeme zmieňovať, pretože sa na stránkach časopisu Liečivé rastliny publikovalo viac článkov s touto tematikou. Pokúsime sa zodpovedať na otázku, ktoré prvky sú pre náš organizmus najdôležitejšie. Na úvod spomenieme zinok (Zn), ktorý je dôležitý pre mužskú a aj ženskú populáciu. V ktorých potravinách sa zinok nachádza? Obsahujú ho najmä  jadrá tekvice (dýně),  jadrá slnečnice,  skorocel kopijovitý (jitrocel), aníz, zlatobyľ obyčajná (zlatobýl celík), pakost smradľavý (kakost), kuklík mestský, mäta pieporná (máta peprná), praslička roľná (přeslička rolní) a  iné. V našich podmienkach sa dá pestovať aj tekvica Hokajdo – využívajú sa jej semená aj dužina. Tekvica Hokajdo  je zvlášť vhodná pre diabetikov.

Druhý veľmi dôležitý prvok je horčík (Mg). Horčík je jeden z rozhodujúcich činiteľov pre náš organizmus. Pôsobí antistresovo, antitoxicky, protialergicky, protizápalovo a chráni pred ionizáciou. Kde sa nachádza? V obilných klíčkoch, sóji a vo výrobkoch zo sóje, napríklad v tofu, vo fazuli, orechoch, betonike lekárskej (bukvice), v čiernom pečive, otrubách, čerstvej zelenine, láskavci (Amaranthus caudatus), železníku lekárskom (sporýš) a iných. Niektorí liečitelia odporúčajú jesť denne 2 - 3 vlašské orechy, ktoré sú veľmi vhodné pre náš organizmus.

Na udržanie dobrého zdravia je vhodné používať aj liečivé rastliny, a to čerstvé alebo sušené. Treba vedieť, že rastlina je najúčinnejšia v čerstvom stave. Je známe, že správnym používaním vhodných liečivých rastlín nenastanú v ľudskom organizme vedľajšie účinky. Z čerstvých rastlín si pripravujeme šťavy. Na prípravu šťavy používame listy, byle, korene i plody. Takto užívať liečivé byliny možno iba v jarných alebo letných mesiacoch, keď je optimálne obdobie zberu, pretože rastlina dlho nevydrží čerstvá. Šťavy získané z čerstvých rastlín sú prostriedkom, ktorého pomocou sme schopní zásobiť všetky bunky a tkanivá prvkami, enzýmami, aminokyselinami, vitamínmi i minerálnymi látkami. Organizmus spracuje šťavy 10 - 15 minút po užití. Ich využiteľnosť je takmer stopercentná pri regenerácii buniek, tkanív, žliaz a ostatných orgánov ľudského tela. Zväčša používame liečivé rastliny v sušenom stave. Sušíme ich v tieni a v prievane pri teplote do 40 °C. Správne je rastlina usušená vtedy, keď sa dá dokonale lámať a drviť.

Liečivé rastliny používame vnútorne alebo zvonka. Pri vnútornom užívaní si môžeme vybrať, čo je najúčinnejšie: zápar, odvar, macerát, šťava. Pri vonkajšom užívaní si môžeme aplikovať obklad, mastenie, kloktanie, umývanie, výplach, kúpele rúk a nôh alebo celkový kúpeľ.

Zápar: Do vriacej vody sa hodia kvety, listy, byle, najlepšie rozdrvené (napríklad ich môžeme pomlieť na mäsovom mlynčeku s veľkými okami). Potom sa nechajú niekoľko minút vylúhovať zakryté pod pokrievkou. Tento postup je vhodný najmä pre jemné rastliny a kvety. Čas potrebný na vylúhovanie je 10 - 15 minút.

Odvar: Podstatné je, že liečivé rastliny sa vložia do studenej alebo vlažnej vody a varia sa niekoľko minút. Tento spôsob prípravy je vhodný pre niektoré druhy a časti liečivých rastlín (vetvičky, kôry, korene, semená a iné). Čas varenia je rozdielny. Príslušné časti liečivých rastlín sa musia rozdrviť.

Macerácia – vylúhovanie za studena. Liečivé rastliny sa nechajú stáť vo vlažnej vode 3 – 12 hodín, vo víne, v pive alebo v liehu dlhšie. Maceruje sa napríklad imelo biele. Listy imela bieleho sa rozdrvia a potom macerujú niekoľko týždňov. Maceráciu napríklad echinacey purpurovej môžeme urobiť tak, že korene pokrájame nadrobno a macerujeme ich v ražnej (žitnej) 40 % pálenke aj niekoľko týždňov.  V ražnej macerujeme pomleté imelo aj niekoľko týždňov. Maceráciou sa pripravuje aj koreň kostihoja lekárskeho (kostival lékařský), ktorý vykopeme na jeseň alebo skoro na jar. Umyjeme ho, očistíme jemnou kefkou tak, aby sme nezoškriabal čierny povlak. Jednoročný koreň je hnedý a dvoj- až viacročný koreň je čierny. Pokrájame ho na tenké plátky alebo postrúhame a naplníme ním lekárnické nádoby. Fľaštičky plníme asi na 75 % a zalejeme obyčajným  40 % alkoholom. Necháme vylúhovať až niekoľko mesiacov, ale v uzavretom stave. Občas potrasieme. Čím dlhšie sa koreň lúhuje, tým lepšie. Vzniká čierna emulzia, ktorá sa používa na jemné natieranie boľavých kĺbov, kostí a šliach.

Podobným spôsobom možno macerovať aj iné liečivé rastliny, ako napríklad listy morskej cibule, rozmarín, korene valeriány (kozlík) a iné.  Kvapky z výťažkov sa musia používať podľa návodu.

Prečo sú jarné kúry dôležité na to, aby sme boli zdraví po celý rok?

Zima znamená pre mnohých z nás obmedzenie pohybu na čerstvom vzduchu. Jeme viac sladkých a mastných jedál, menej zeleniny a ovocia. Z toho vzniká rad rozličných problémov a chorôb. Preto treba vykonať jarné regeneračné kúry. V prírode nachádzame nemálo príležitostí.

Púpava lekárska (pampeliška)Taraxacum officinale. Listy a stonky sú liečivé do slnovratu. Potom sú liečivé korene. Púpava slúži na vyčistenie krvi. Čerstvé listy a stonky sa môžu použiť aj do šalátov. Listy obsahujú o. i. aj vitamín C. Púpava má aj žlčopudný účinok. Nesmú sa používať kvety púpavy. Ľudia často pripravujú z kvetov púpavový med. Pritom si neuvedomujú, že ním môžu spôsobiť zdravotné problémy. Prečo? Kvet obsahuje peľ a u niekoho môže vyvolať alergiu. V kvete sa nachádzajú látky, ktoré môžu nepriaznivo pôsobiť na zrak, taktiež môže spôsobiť vyrážky na tvári. Vhodnejšie je kúpiť med od spoľahlivého včelára.

Pŕhľava dvojdomá (kopřiva)Urtica dioica. Používa sa jej vňať, listy aj semená. Slúži na liečbu močových ciest, dýchacích orgánov,  žalúdočných a črevných katarov, ako podporná liečba pri cukrovke a pod. Odporúča sa slabým, bledým deťom, pretože obsahuje veľké množstvo železa potrebného pri tvorbe červených krviniek. Klinické a farmakologické skúšky dokázali močopudný účinok žihľavy so zvýšeným vylučovaním tekutiny, najmä chloridov (diuretikum – saluretikum) – v dôsledku toho nie je vhodné príliš časté pitie čaju (aj čerstvej šťavy) alebo prekračovanie dávkovania –  ochudobňuje organizmus o minerálne látky, najmä srdcový sval o sodík a draslík.

Žerucha siata (řeřicha setá) Lepidium sativum. Pôsobí močopudne. Podporuje trávenie zvýšením tvorby tráviacich štiav a žlče. Žeruchu možno použiť len v čerstvom stave. Možno ju pestovať aj v byte po celý rok.

Zádušník brečtanovitý (popenec brečťanovitý)Glechoma hederacea. Nenápadný kvietok kvitnúci na jar ako burina v každej záhradke. Používajú sa listy, vňať a kvietky do jarných polievok. Lieči žlčníkové  a iné ťažkosti.

Ing. P. Bohinský

Home Archív Všetky čísla 2005 2/2005 Recepty pre zdravie, liečenie chorôb i na život bez nich