Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Liečivé rastliny v prevencii a podpornej liečbe civilizačných ochorení (i)

Nadváha, obezita

Súčasný, moderný spôsob života pri­náša okrem viacerých pozitív i negatívne stránky. Jednou z nich je aj pribúdanie ochorení, ktoré označujeme ako civilizač­né. Ide predovšetkým o najzávažnejšie ochorenia (kardiovaskulárne, onkologické, metabolické – obezita, cukrovka a pod.), ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtnosti vo vyspelých krajinách.

Medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory civilizačných ochorení patria:

  • nesprávny spôsob stravovania,
  • nedostatok pohybu (fyzická inakti­vita),
  • neprimeraná reakcia organizmu na záťažové situácie (stres, depresia),
  • nadmerná konzumácia alkoholu,
  • fajčenie.

Za neovplyvniteľné rizikové faktory ci­vilizačných ochorení sa považujú:

  • genetická predispozícia,
  • vek,
  • pohlavie,
  • etnická príslušnosť.

V novej sérii príspevkov budeme pri­nášať informácie o možnostiach použitia liečivých rastlín v prevencii alebo podpor­nej liečbe civilizačných ochorení. V prvom príspevku sa zameriavame na jednu z naj­vážnejších chorôb – obezitu a s ňou na aktuálny, po vianočných sviatkoch každo­ročne sa opakujúci problém: čo s preby­točnými kilogramami?

Obezita je exces nahromadeného teles­ného tuku, ktorý často vedie k významné­mu poškodeniu zdravia. Sprevádza ju nadmerné ukladanie depotného tuku s pre­kro­čením o viac ako 10 % normálnej telesnej hmotnosti. Presné rozlíšenie medzi fyziologickými a patologickými stavmi, keď už obezita súvisí s niektorými zdra­votnými rizikami, je ťažké. Hoci nadváha a obezita reprezentujú rozličné stupne zdravotného rizika, nerobí sa medzi nimi rozdiel.

Pre praktické účely sa miera obezity vyjadruje prostredníctvom ukazovateľa na­zý­vaného ako index telesnej hmotnosti (BMI = Body Mass Index) jednotlivca, ktorý nie je priamou mierou tučnoty, ale mierou proporcionálnej hmotnosti. Vypo­číta sa podľa vzťahu:

  • BMI =  hmotnosť (kg) / [výška (m)]2

BMI a s ním spojené riziko sa inter­pretuje podľa klasifikácie uvedenej v ta­buľke 1. Hodnota pod 18,4 BMI sa kla­sifikuje ako podváha, ktorá môže byť spojená s nedostatočným energetickým príjmom stravy, ale aj so zdravotnými problémami. Hodnoty BMI medzi 18,5 a 24,4 sa považujú za optimálne. Osoby s vyššími hodnotami BMI sú vystavené zvý­šenému riziku zdravotných problémov, pri­čom riziko sa s vekom zvyšuje.

BMI sa považuje za dobrý indikátor stavu výživy u ľudí vo veku od 20 do 65 rokov. Nepovažuje sa však za vhodný pre deti a mladistvých do 20 rokov a pre ľudí starších ako 65 rokov, tehotné a doj­čiace ženy, pre ľudí s mimoriadne vyvinu­tým svalstvom (kulturisti, fitnes športovci) a pre atlétov (napríklad pre bežcov na dlhé trate). Hmotnosť by sa mala merať na štan­dardizovaných váhach, podľa možnosti ráno pred raňajkami. S nadmernou teles­nou hmotnosťou (BMI nad 30) sú spojené závažné ochorenia, ktoré označujeme poj­mom civilizačné: ischemická choroba srd­ca, ateroskleróza, náhla cievna mozgová príhoda – mŕtvica, vysoký krvný tlak, diabetes mellitus II. typu – cukrovka, hy­perlipidémia – vysoký sérový cholesterol, zhubné nádory prsníka, maternice, pros­taty, hrubého čreva, ochorenia dýchacích ciest, ochorenia kĺbov, ale tiež neplodnosť a vo výraznej miere aj problémy psychic­ké, vyplývajúce zo sťaženého spoločen­ského uplatnenia – depresie, mentálna ano­rexia a bulímia. Verejnosť chápe obe­zitu často nesprávne a negatívne postoje sú dôsledkom uprednostňovania a nevhod­ného zdôrazňovania kultu štíhlosti.

Tabuľka 1. Klasifikácia nadváhy u dospelých podľa BMI

Klasifikácia   
BMI
Podváha   
< 18,5
Normálna váha 18,5 – 24,9
Nadváha    
25,0 – 29,9
Obezita 1° (ľahká) 30,0 – 34,9
Obezita 2° (výrazná)   
35,0 – 39,9
Obezita 3° (morbídna) > 40,0









Príčiny obezity sú multifaktoriálne, to znamená, že obezita nie je výsledkom pôsobenia len jedného rizikového fak­tora! V prvom rade vyplýva z nerov­nováhy medzi prívodom a výdajom energie, je teda úzko spätá s výživou. Vo väčšine prípadov sa dá obezita pripísať prejedaniu sa, definovanému ako príjem väčšieho množstva energie, ako je potrebné pre činnosť bazálneho metabolizmu (mini­mál­ne množstvo energie potrebnej na tvorbu tepla - asi 60 % a na zachovanie základ­ných životných funkcií – činnosti srdca, dýchacieho svalstva, funkcie mozgu, obli­čiek a ďalších orgánov), energie nevyhnut­ne potrebnej pre život jedinca. Je známe, že bazálny metabolizmus sa s vekom znižuje spolu s ubúdaním svalovej hmoty. Príjem stravy je však rovnaký, často aj vyšší, a preto sa tuk začína ukladať. Ľudia uprednostňujú ľahko dostupné jedlá s vy­sokým podielom tuku, čo dokazujú stále plné reštaurácie rýchleho občerstvenia, vo svete známe ako fast-food.

Ďalší významný rizikový faktor je fy­zická inaktivita. Viaceré epidemiologické štúdie potvrdili, že takmer 50 % dospelej populácie v priemyselne rozvinutých kra­jinách má nedostatočnú fyzickú aktivitu. To znamená, že každý druhý človek má tento rizikový faktor, ktorý je možné eli­minovať aj bez väčších finančných nákla­dov. Hlavnou príčinou je sedavý spôsob ži­vota a nesprávne návyky získavané od mla­dosti, ako napr. nadmerný počet ho­-dín presedených pri televízii, počítačoch a pod. Dokázalo sa, že obezita v detstve, a najmä v období adolescencie prechádza takmer zákonite do obezity v dospelom veku a postihnutí jedinci sú už v skorom dospelom veku ohrození zdravotnými komplikáciami. Na vzniku obezity sa mô­žu podieľať aj sociálno-kultúrne a genetic­ké faktory. V súčasnosti sa vedecky dokázal genetický vplyv na reguláciu energetické­ho výdaja a intenzity chuti do jedenia. U detí obéznych rodičov je pravde­podob­nosť vzniku obezity 3 – 8 krát vyššia, ako u detí rodičov s normálnou hmotnosťou. Môžeme síce predpokladať genetickú sú­vislosť, ale vo veľkej miere zohrávajú úlo­hu stravovacie návyky danej rodiny.

Obezita patrí celosvetovo k závaž­ným zdravotníckym problémom a jej prevalencia neustále narastá. Rozličné epidemiologické štúdie poukazujú na to, že asi 1/4 až 1/3 ľudí vo veku 20 až 65 rokov má BMI vyšší, ako je optimálny (BMI nad 25). Popredné miesto vo výskyte obezity má Česká republika – muži 21 % a ženy 31 %. Ak k tomu pripočítame nad­váhu, čísla sa zvýšia na 72 % u mužov a 68 % u žien, pričom na Slovensku dosahujú čísla podobné hodnoty. Veľmi zlá situácia je v USA, vo východnej Európe a v stredomorských krajinách. Najvyššie hodnoty prevalencie dosahujú populácie v Melanézii (krajiny juhozápadnej Oce­ánie), Mikronézii (ostrovy severozápadnej Oceánie) a Polynézii. Obezita sa nevyhýba ani krajinám, kde sa s týmto problémom v minulosti nestretávali – Čína, Thajsko, Brazília.

Podľa lekárov, ktorí na Slovensku publikovali známe, ale aj nové poznatky založené na využití liečivých rastlín vo fytoterapii (MUDr. Karol Mika, MUDr. Fer­dinand Gašpierik) je možné pri znížení nadváhy a obezity použiť fytoprofylaxiu. Fytoprofylaxia obezity je preventívne pôsobenie, ktoré je možné uskutočňovať prostredníctvom použitia čerstvých rastlín. Z divorastúcich i pestovaných rastlín sú na prípravu čerstvých šalátov vhodné: šalát ľadový, šalát siaty, púpava lekárska (obr. 1), pŕhľava dvojdomá, žerucha siata, artičoka kardová, čakanka šalátová a pod. Okrem obsahu chlorofylu je významný aj obsah horkých látok, ktoré napomáhajú tráveniu.

Efektívna je aj prevencia alebo v prí­pade výskytu obezity podporná liečba prostredníctvom využitia liečivých rastlín – fytoterapia. Zaujímavou skupinou účin­ných látok sú slizy – polysacharidy zlože­né z viacerých sacharidov a urónových kyselín, ktoré sú enzýmami tráviaceho trak­tu nerozložiteľné, a preto neznamena­jú pre organizmus kalorický príjem. Na­chádzajú vo viacerých liečivých rastlinách: ibiš lekársky (obr. 2), slez maurský, ľan siaty a pod. Okrem iných účinkov slizy pôsobia ako mechanické laxanciá, lebo drogy s ich obsahom v črevách napúčajú, zväčšujú objem a napomáhajú vyprázdňo­vaniu. Dlhodobé užívanie laxatívne pôso­biacich a slizovitých drog sa však ne­odporúča pre zmenšenú resorpciu aj biologicky nevyhnutných látok.

K regulácii správneho trávenia a vy­prázdňovania prispieva aj príjem vlákniny a slizovitých látok, ktorú obsahujú riasy. Častou zložkou odtučňovacích čajovi­no­vých zmesí je chaluha bublinatá, ktorá obsa­huje 3,5-dijódtriozín ovplyvňujúci funk­­ciu štítnej žľazy a metabolizmus. V te­rapii sa používa usušená stielka alebo extrakt (Fucus vesiculosus) v kom­binácii s ďalšími rastlinami obsahujúcimi frukto­oligosacharidy (druh rozpustnej vlák­niny), ktoré predstavujú zdroj živín pre fy­ziologicky významnú črevnú mikro­flóru.

Červené riasy z čeľade Gelidiaceae obsahujú sliz, ktorý sa z usušených stielok rias extrahuje vriacou vodou, filtruje a vy­mrazuje ako agar. Agar obsahuje až 90 % polysacharidov, ktoré v tráviacom trakte nehydrolyzujú. Viazaním vody však zväč­šujú objem, čím sa tlmí chuť do jedenia. Terapeutická dávka je 4 – 8 g, užíva sa 2 – 3-krát denne. Riasy sa využíva na prípravu.

Krušina jelšová je v našich pod­mien­kach pomerne často používanou rastlinou pri liečbe obezity. Používa sa usušená kôra konárov – Frangulae cortex ako preháňadlo (laxans) účinné v hrubom čreve. Tento poznatok sa využíva pri zostavovaní čajovinových zmesí na vyprázdňovanie a pri obezite. Z účinných látok je v droge prítomná zmes antrachinónov (do 8 %) a ich derivátov, hlavne glukofrangulín A a B, ktoré sa v čerstvej kôre vyskytujú vo forme antrónových derivátov. Antrónové deriváty pôsobia dávivo (emeticky), vyvolávajú vracanie a dráždia sliznice. Kôra sa používa iba po usušení. Je potrebné dodržať jednorazovú terapeutickú dávku (1 g per­orálne vo forme záparu), pretože vyššie dávky sú nebezpečné až toxické. Hoci je droga veľmi účinná, nesmú ju užívať deti, mladiství do 15 rokov, tehotné a dojčiace matky.

Plody krušiny obsahujú antrachinóny v nižšej koncentrácii a pôsobia tiež laxa­tívne, bývajú príčinou priotrávení s mož­ným následkom smrti, najmä u detí.

Na zlepšenie trávenia a urýchlenie vy­lu­čovania sa používajú viaczložkové čajo­vinové zmesi, ktoré je možné pripraviť aj v domácnostiach za predpokladu dostatoč­ného množstva kvalitných surovín. Pri do­mácky pripravených zmesiach platí známa zásada, že pri ich miešaní je potrebné použiť iba botanicky správne určené druhy rastlín, aby nemohlo dôjsť k zámene s iný­mi, podobnými alebo toxic­kými druhmi. Druh drogy v namiešanej čajovine, spôsob užívania a dĺžka kúry by sa mala prekon­zultovať s odborníkmi (farmaceut, lekár – fytoterapeut a pod.). V prípade ne­pred­vídaných, náhlych nežiaducich a ved­ľajších účinkov je nevyhnutné kúru ukon­čiť. Platí to najmä pri preventívnej a pod­pornej liečbe obezity, kedy v snahe dosiahnuť čo najrýchlejšie zbavenie sa prebytočných kilogramov dochádza k zá­važným chybám – najčastejšie nedodrža­niu terapeutickej dávky.

Pri redukčnej diéte možno využiť viaceré recepty, ktoré sú uvedené v mno­hých knižných publikáciách od známych autorov (Kresánek, J., Krejča, J.: Atlas lie­čivých rastlín a plodov; Mika, K.: Fyto­terapia pre lekárov; Gašpierik, F.: Zázrak menom fytoterapia; Velgos, Š., Velgosová, J.: Naše liečivé rastliny; Pamukov, D., Achtardžiev, Ch.: Prírodná lekáreň; Janča, J., Zentrich, J. A.: Herbář 1-9; Dugas, D.. Zdravý život s babkinými bylinkami), a tiež uverejňované aj v na­šom časopise.
Prehľad tradične používaných lieči­-vých rastlín v terapii obezity, uvedených v tabuľke 2 dopĺňajú viac alebo menej známe rastlinné druhy, ktoré sa na základe odborných poznatkov a vedeckých štúdií oprávnene používajú na výrobu čajov, fytofarmaceutík, potravinových doplnkov pre zvláštnu výživu, ale aj nealkoholic­kých, osviežujúcich nápojov.

Sú to druhy, ktoré uvádza v sérii člán­kov Jahodář, L.: To nejlepší z fytoterapie v boji proti nadváze I-III, ktoré boli uverejnené v časopise Liečivé rastliny – Lé­čivé rostliny (5, 6/2003 a 1/2004): Amorpho­phallus riveri Durie (syn. A. koniac) – amor­fofalus Rivierov; Ananas comosus (L.) Merr. (syn. A. sativus) – ananás pestovaný; Thea sinensis L. (syn. Camellia sinensis) – čajovník čínsky; Carica papaya L. – papája melónová – papája obecná; Citrus paradisi Macf. (syn. C. decumana) – citrónovník rajský (grapefruitovník) – šedok; Garcinia hanburyi Hook fil. (syn. G. cambogia) – garcínia Hanburyová – garcínie barvířska /angostan/; Ginkgo biloba L. – ginko dvojlaločné – jinan dvoulaločný; Gymnema sylvestre – bez slovenského a českého názvu; Hydrocotyle asiatica L. (syn. Centella asiatica) – pupkovník ázijský [centela ázij­ská] – pupečník asijský; Pilosella officinarum F.W. Schultz et Sch. Bip. (syn. Hieracium pilosella L.) – chlpánik obyčajný – chlupá­ček zední; Paullinia cupana H. B. et K. (syn. P. sorbilis) – paulínia nápojová (guarana) – paulinie napojná; Orthosiphon spicatus (Thunb.) Bak. (syn. O. stamineus) – orto­sifón klasnatý – trubkovec tyčinkový; Phaseolus vulgaris L. – fazuľa záhradná – fazol obecný...

Ing. M. Habánová, PhD. – Ing. M. Habán, PhD. – MUDr. P. Chlebo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Home Archív Všetky čísla 2006 1/2006 Liečivé rastliny v prevencii a podpornej liečbe civilizačných ochorení (i)