Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Život a dielo Daniela Wágnera

Lekárnik, chemik, botanik a organizá­tor priemyslu. Asi takto by sa dali cha­rakterizovať odvetvia a činnosti, v ktorých pracoval a vynikol Daniel Wágner (1800 až 1890) významná osobnosť farmaceutic­kých vied. Pochádzal z Brezna a ako 21-ročný bol v Pešti promovaný za lekárnika. Potom vo Viedni študoval chémiu a ako 23-ročný napísal prácu. „Dissertatio inaugu.chemica de radicali potasse“, ktorú keď obhájil stal sa doktorom chémie. Zakrátko po promócii vydáva svoju prvú vedeckú publikáciu: „Über das Kalium die Verbindungen der ersten Stoffe der Zusammensetzung deselben...“, v kto­rej opísal svoje výsledky zo štúdia draslíka a jeho niektorých zlúčenín.

Keď sa v roku 1826 Wágner usadil v Bratislave, o dva roky si prenajal Dobayovú lekáreň, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Farma­ceutické múzeum. Túto lekáreň viedol tri roky. Tu napísal aj svoju ďalšiu vedeckú prácu – monografiu Pharmazeutisch-medizinische Botanik, oder Beschreibung und Abbildung aller in der k.k. Österreichischen Pharmacopoe vom Jahre 1820, vorkommenden Arzneipflanzen in botanischer, pharmazeutischer, medizinischer, historischer und chemischer Beziehung, mit besonderer Rücksicht auf die botanische und pharmazeutische Synonymie, und Verfälschung der abgehandelten Arzneistoffe, mit getreuen, genau nach der Natur gezeichneten und ausgewahlten Abbildungen, von Daniel Wág­ner, 1828, ktoré možno charakterizo­vať ako vedecký odborný komentár k rastlinným drogám, ktoré boli oficinálne vo Pharmacopoea Austriaca z roku 1820. V?dvoch zväzkoch tohto diela zhrnul v?čase vydania komplexné informácie o 211 lie­čivých rastlinách.

V tejto lekárni začal Wágner aj ďalej vedecky pracovať a keďže často navštevoval sliač­ské kúpele, študoval fyzikálno-chemické vlastnosti zdrojov ich liečivej vody. Výsledkom tohto štúdia bola v roku 1834 v Pešti vydaná práca: „Die Heilquellen von Szliatsch in Ungarn in physikalisch-chemische Beziehung untersucht. V roku 1831 nastáva v jeho živote dôležitý obrat a natrvalo sa sťahuje do Pešti. Tu začal taktiež ako lekárnik, ale už v roku 1834 si otvára vlastnú lekáreň, popri ktorej si vybudoval aj chemické laboratórium. V ňom začal spočiatku usku­točňovať analýzu liečiv, ale neskôr po dobudovaní laboratória začal v ňom pri­pravovať jednoduchšie liečivá, a najmä chemikálie. Tieto mohol na základe povolenia predávať ďalším lekárnikom alebo chemikom. Prozaicky doslova povedané takto – jeho laboratórium sa stalo vlastne prvou veľkovýrobnou farmaceutickou firmou v Uhorsku.

Ako majiteľ lekárne a firmy však Wágner aj naďalej vedecky pracoval a v roku 1839 vydáva monografiu: „Selectus medicaminum recentiori tempori detectorum“, ktorá analyzuje v minulosti používané liečivá, ktoré pre ich dobrý biologický účinok prevzala vtedajšia klinická a terapeutická prax. Pod jeho vedením firma popri lekárni dobre prosperovala, on výrobu rozširoval a?neskôr v roku 1847 vznikla z nej akciová spoločnosť. Na jej základoch postavil krátko nato dr. Wágner už prvú farmaceuticko-chemickú továreň. V nej pripravoval v malom bežné liečivá simplicia a vo veľkom merítku to, čo Uhorsko v prvej polovici 18. sto­ročia najviacej potrebovalo. Bol to najmä síran sodný (Glauberova soľ), draselný, chlorid amonný, kyselina sírová, chlorovodíková alebo lúhy sodný či draselný.

Jeho úspechy v tomto podnikaní si všimli aj vtedajšie vládne kruhy a v roku 1848 sa dr. Wágner stal zdravotným referentom Ministerstva poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu. V tejto funkcii, okrem iného, vypracoval aj návrhy na reformu štúdia farmácie a lekárenstva. Ich podstatou bolo, že adept farmácie a budúci lekárnik mal najprv tri roky pracovať v?lekárni, potom urobiť skúšku a ešte dva roky študovať na univerzite. V rámci tohto štúdia by sa mal oboznámiť a naštudovať špeciálnu farmaceutickú chémiu, botani­ku, mineralógiu, analytickú chémiu, farmakológiu, toxikológiu a legislatívu. Po porážke revolúcie musel z tejto funkcie odísť a opäť sa venoval funkcii lekárnika a riaditeľa továrne.

Na základe jeho osobnostného profilu, ktorý v sebe spájal vynikajúceho teoretika s praktickými realizačnými výstupmi a aktívnou činnosťou v lekárni sa stal akýmsi tribúnom uhorských lekárnikov. V tejto polohe a v neinaugurovanej funkcii presadzoval, aby v stavovskej organizácii le­kárnici mali aj isté sociálne istoty a špe­cifiká. Presadzoval, aby sa okrem poplatku (ceny) liečiva za jeho expedovanie zaratávali aj poplatky za jeho váženie, meranie a operácie celej prípravy. Týmto chcel, aby bola cena lieku objektívnejšia. Bol zástancom a presadzoval myšlien­ku vypracovania samostatného uhorského liekopisu a sám sa ponúkol, že sa bude na jeho príprave podieľať.

Dlhší čas sa zaoberal zriaďovaním a výstavbou nových lekární a došiel k ná­zoru, že na 10 000 ľudí by mala byť zriadená minimálne jedna lekáreň. Vypra­coval metodický a obsahový plán a postup vizitácii lekárni, ktorý, ako sa neskoršie ukázalo, bol veľmi progresívny. Bol prvý, ktorý navrhol a zaviedol súd­ne lekárske a chemické analýzy v Uhorsku. Presadzoval úzke prepojenie chemických predmetov a praktickou a teoretickou farmakológiou, v čom videl potrebu kom­plexnejšieho profilu vtedajšieho lekárnika.

Keď sa založil časopis Gyógyászati Lapok (Medicínsky časopis), stal sa dr. Wágner jeho zodpovedným redaktorom.

Od roku 1867 uskutočňoval na podnet Ministerstva prednášky a konzultácie o?mož­nostiach výroby chemikálií a liečiv na báze surovín uhorskej proveniencie. Ponúknutú možnosť prednášať na univerzite však odmietol.

Analýza Wágnerovho diela ďalej ukazuje, že odborne zasiahol aj do vývoja krenológie, t.z. vedného odboru zaoberajúceho sa liečivými žriedlami a ich využitím. Okrem spomínaných sliačských kúpeľov analyzoval aj vody kúpeľov v Tarcsi, Budíne, Szantó Magyarády a vo zvolenskej župe. Výsledky z týchto analýz publikoval, a tým ich sprístupnil širšej odbornej, ale aj laickej verejnosti. Okrem toho podal ešte niekoľko progresívnych návrhov na výrobu pušného prachu, svietiplynu, porcelánu a využitie koksu.

Analýza jeho vedecko-výskumnej čin­nosti ukazuje, že bol autorom 22 pôvodných vedeckých experimentálnych prác a?veľkého množstva odborných článkov s?najrozmanitejšou tématikou. Preto to nebola náhoda, že oslovili aj jeho a bol jeden z prvých odborníkov, kto­rí založili Természettudományi Társulat – Prírodovedeckú spoločnosť v Budapešti. Dr. Wágner patril medzi jej veľmi anga­žovaných a vážených členov.

Za svoju prácu dostal Wágner niekoľko ocenení. On sám si najviac vážil Zlatú medai­lu Krajinskej výstavy, ktorú dostal za vý­robky svojej továrne.

Pokračovateľmi jeho diela boli jeho dvaja synovia. Prvý, Daniel, vyštudoval far­máciu a medicínu a napísal pre farmáciu praktickú príručku. Druhý syn, Ladislav, sa podal taktiež na otca a vyštudoval chémiu.

Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že dr. Wágner bol významnou osobnosťou farmácie a chémie.


Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2006 2/2006 Život a dielo Daniela Wágnera