Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Významné osobnosti našej farmácie Fráter Cyprián – František Ignác Jäschke

Významné osobnosti našej farmácie Fráter Cyprián – František Ignác Jäschke

Slovenské národné múzeum v Bratislave vo svojich zbierkach starostlivo uchováva Herbár – Národnú kultúrnu pamiatku, ktorú zostavil fráter Cyprián, vlastným menom František Ignác Jäschke (1724 - 1775). Tento muž pochádzal zo sliezkych Polkovíc. V roku 1756 sa stal ako 32 ročný kamaldulským mníchom a usadil sa v Červenom Kláštore, ktorý sa nachádzal v Pieninách.

Na jeho život, názory, orientáciu a aktivity mali najväčší vplyv dve osobnosti.

Prvou bol flámsky lekár a prírodovedec Johann Baptista van Helmont (1579 - 1644), ktorý bol autor diela Ortus medicinae (Pôvod medicíny) a stúpenec magicko-magnetickej liečby, chemiatrie a propagátor názorov a liečebných postupov Paracelsa.

Druhou osobnosťou vplývajúcou na tohto usilovného mnícha bol Peter Ondřej Matthioli (1501 -1577), ktorý vydal v roku 1562 dielo: „Herbár, jinak bylinkář velmi užitečný“, ktoré sa stalo Cypriánovou druhou bibliou.

Po nástupe do Červeného kláštora v ktorom sa stotožnil s filozofiou a poslaním mlčanlivého mnícha sa postupne cechovo vyučil a stal sa felčiarom, botanikom, ľudovým liečiteľom, lekárnikom, alchymistom, technológom a i organizátorom kláštorného života.

Ako felčiar, ránhojič, ovládal umenie ošetrovania zlomenín, púšťanie krvi žilou, liečenie povrchových vredov, trhlín, ragád alebo liečenie kožných ochorení najmä typu ekzémov. Zastával teóriu, že ľudské choroby majú pôvod v nedostatočnej činnosti žalúdka, pečene, sleziny a kože. Liečil pacientov nielen z Červeného kláštora, ale i širokého okolia z oboch strán rieky Dunajec. Na zistené choroby a diagnózy si potom sám pripravoval lieky a analyzoval ich účinky. Pri vyšetreniach svojich pacientov sa opieral o analýzu moču, pulzu a temperamentu toho ktorého liečil.

Z celého širokého naznačeného spektra profesií a aktivít, ktorým sa fráter Cyprián venoval, najznámejší sa stal vďaka botanike a vytvoreniu spomínaného Herbára, ktorý začal tvoriť v roku 1766 a dokončil okolo roku 1771.

Herbár frátra Cypriána má úvod, vlastný herbár a záver.

V úvode je opis profilu frátra Cypriána, ktorý údajne napísal niektorý z jeho bratov, spolupracovníkov alebo priateľov. Zdá sa, že frátra poznal veľmi komplexne, pretože ho charakterizuje ako „majstra tisícich remesieľ“, to znamená ako veľmi všestranného človeka.

Po tejto úvodnej časti herbára je v tomto jeho diele vylisovaných 283 rastlín, ktoré sú umiestnené na 94 číslovaných a 4 nečíslovaných stranách. Analýza exempláru, ktorý je v múzeu ukazuje, že jedna strana v ňom už chýba. Jednotlivé zozbierané, ošetrené a vylisované rastliny sú nalepené na listy papiera celou plochou a upevnené pásikmi z textilu. Veľa rastlín sú vlastnoručným frátrovým písmom napísané najzákladnejšie informácie o rastline a stručný návod pre praktické použitie na jednotlivé vtedy najčastejšie a najvýznamnejšie choroby. Okrem toho u viacerých rastlín sú poznámky o ich využití v gastronómii, v alchýmii ba i v mágii.

Záver herbára tvorí index s číslami strán a na konci je na 16 listoch nemecky švabachom napísaný komentár, ktorý mních vyvodil zo svojej bohatej liečiteľskej praxi a niekedy i paradoxných a pikantných životných situácii a zážitkov.

Analýza obsahu v herbáre vyskytujúcich sa rastlín ukazuje, že pochádzajú nielen z okolia Červeného kláštora, ale asi 30 z nich aj z vysokohorského prostredia Vysokých Tatier a ďalších asi 33 druhov bez špecifikácie určenia lokality.

Raritou herbára sú rastliny exotickej proveniencie ako je bazalka, cícer, granátovník, kapucínky, krušpán, ligurček, majorán, muškatovník, nechtík, oleander, rozmarín alebo saturejka.

Čo sa týka označovania rastlín fráter Cyprián použil systém založený na biologickom a farmakologickom účinku a u menšej časti využil prednosti botanického systému. Pri niektorých rastlinách je už použitý vtedy nastupujúci moderný systém podľa švedského botanika Linného.

Analýza herbára ďalej ukazuje, že značnú časť rastlín má latinské a grécke názvy, ktoré fráter Cyprián prebral zo starých antických diel. Zvyšok názvov rastlín odvodil od ľudových názvov z nemčiny, poľštiny a slovenčiny.

V priestoroch Červeného kláštora fráter Cyprián postupne vybudoval lekáreň, ktorá bola spojená s malým laboratóriom. Tu sa prejavila jeho symbióza činnosti alchymistu s činnosťou ars pharmaceutica.

Ako vynikajúci znalec alchýmie a skúsený lekárnik nemal fráter Cyprián ďaleko k realizovaniu rozličných technologických operácií, ktoré realizoval vo svojom laboratóriu. Zo zachovaných údajov a reálií je známe, že vedel vyrábať rozličné druhy skla, zrkadlá a na príkaz opáta kláštora pripravoval na oslavy ohňostroj.

Najznámejším technickým vynálezom a výsledkom jeho činnosti bolo údajne skonštruovanie lietajúceho stroja, ktorým údajne lietal z vrchu Troch korún nachádzajúceho sa v Pieninách až do Tatier. Patričné cirkevné kruhy označili tento jeho stroj za kacírsky vynález, ktorý aby nepoburoval ľud nechali údajne na námestí v Špišskej Sobote spáliť.

Analýza osobnosti frátra Cypriána ukazuje, že bol človek analytického myslenia, ktorý vyhodnocoval kriticky nielen svoju činnosť, ale i činnosť a výsledky svojich kolegov. Známe sú jeho výroky na adresu liečiteľskej činnosti niektorých lekárov, keď ich vyhodnotil a častoval nadávkami ako blázni a hlupáci, alebo označenie teľací lekár. Týmito označeniami bol široko známy a i keď sa to na mlčanlivého mnícha nepatrilo používať takéto charakteristiky, prostým ľuďom bol za to obdivovaný.

Ešte za života sa stal fenoménom a legendou, znalci jeho diela ho označovali za jedného z najvšestrannejších mníchov, ktorý vysoko vynikal nad vtedajšou úrovňou, ktorá bola v medicíne a vo farmácii.

Nie je preto nič zvláštneho, že jeho život a dielo sa stalo námetom mnohých publikácií, esejí, románov alebo objektom vedeckého štúdia historikov. Z týchto aktivít je potrebné spomenúť aspoň tie najhlavnejšie.

V roku 1937 Lipták, J., napísal o ňom analýzu, ktorá bola vydaná v Kežmarku pod názvom Das Rote Kloster und Frater Cyprianus.

Veľmi pútavý a sugestívny je román poľského autora Wiktora ,J.: Okrídlený mních, ktorý v roku 1948 vydala Matica Slovenska v Martine.

Kvalifikované heslo a profil o ňom napísal vo svojich Osobnostiach slovenského lekárnictva v roku 2001 historik farmácie RNDr. Anton Bartunek.

Stručné biografické heslo o ňom uverejnil i B. K. Rippa v diele  K histórii medicíny na Slovensku, ktoré vydalo Vydavateľstvo SAV, v Bratislave v roku 1956.

Pozornosť sa mu venuje aj v Slovenskom biografickom slovníku, v Encyklopédii Slovenska, ale najmä v monumentálnom diele Schotta, H.: Kronika medicíny, ktorú vydalo vydavateľstvo Fortuna print, v Bratislave v roku 1994.

Zasvätenú odbornú analýzu jeho herbára vypracovala a pod názvom Herbár pátra Cypriána v periodiku Pamiatky a múzea 3, 42-45 (1996) uverejnila Vozárová, M.

Jeho činnosť nám pripomína aj v Kežmarskom múzeu nachádzajúca sa historická mapa Vysokých Tatier, kde pri roku 1766 je zobrazený fráter Cyprián ako kľačiačky zberá liečivé rastliny pre svoj herbár.

Priznám sa, že patrím medzi tých šťastlivcov, ktorí mali v minulosti možnosť v rámci návštevy alebo exkurzie Červeného kláštora vidieť a preštudovať si jeho mníšsku celu s priľahlými miestnosťami rekonštruovanej lekárni a laboratória, ale aj záhradu liečivých  rastlín, teda objektov v ktorých prevádzkoval svoju  liečebno- lekárenskú starostlivosť. Je smutné a pre nás je to veľká škoda, že tieto objekty boli v roku 2001 zlikvidované. Likvidácie expozície považujem za kultúrne barbarstvo dneška. Som presvedčený, že nám ju naši potomkovia neodpustia.

Zovšeobecnením života a diela frátra Cypriána možno konštatovať, že tento mních sa pričinil:

  1. o vznik Herbára, ktorý je našou najstaršou a najzachovalejšou zbierkou rastlín vyskytujúcich sa na území Slovenska,
  2. popisom týchto rastlín rozšíril naše botanicko, farmakognosticko, farmakologické poznatky,
  3. vypracovanie prvej didakticko pedagogickej pomôcky na štúdium liečivých rastlín rastúcich na Slovensku,
  4. o založenie a rozšírenie slovenskej botanickej nomenklatúry,
  5. vybudovanie a prevádzkovanie kláštornej lekárne, ktorá svojou činnosťou podporila rozmach a pokrok vo farmaceutických vedách na Slovensku.

Na základe týchto skutočností udelili odborné inštitúcie frátrom Cypriánom zostavenému Herbáru právom ocenenie:  Národná kultúrna pamiatka Slovenska.

Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2006 5/2006 Významné osobnosti našej farmácie Fráter Cyprián – František Ignác Jäschke