Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Významné osobnosti našej farmácie. Štefan Ladislav Endlicher

Významné osobnosti našej farmácie

Štefan Ladislav Endlicher

 

               V roku 1830 vyšlo vo vydavateľstve Apud Josephum Landes Bibliopolam Posonii, monumentálne dielo: Flora Posoniensis exhibens Plantas circa Posonium sponte Crescentes aut Frequentius Cultas, Methodo Naturalis Dispositas, ktorého autorom bol bratislavský rodák, filológ, historik a botanik dr. Štefan Ladislav Endlicher (1804 – 1849), ktorý v tom čase pôsobil ako odborný pracovník cisársko-kráľovskej dvornej knižnice vo Viedni. K napísaniu tohto diela pristúpil Endlicher, keď mal v botanike už takmer 20 rokov aktívnej zberateľskej činnosti, ktorej sa venoval od útleho veku. Analýza tohto diela ukazuje, že je v ňom popis 1574 druhov rastlín, z toho 1168  vyšších rastlinných druhov, 248 druhov húb, 68 lišajníkov, 24 papradín a 7 druhov pečeňoviek.

Endlicher venoval toto dielo prof. dr. Jozefovi Františkovi Jacquinovi (1766 – 1839), vedúcemu Katedry chémie a botaniky Lekárskej fakulty vo Viedni, ktorý bol v tom období vedúcou vedeckou osobnosťou v spomínaných prírodovedeckých disciplínach. Dielo určil  Lectori botanophilo, teda čitateľovi ktorý miluje botaniku. V ďalšej časti vymenováva 12 botanikov, ktorí mu prácu pomáhali napísať. Analýza tiež ukazuje, že potom v ňom uvádza kľúč na určovanie rodov rastlín podľa Linného a 101 skupín rastlín podľa systému Antonia Laurenta de Jussieuho. Na konci diela sa v časti Index nachádzajú abecedne zoradené latinské názvy s uvedením autorov, rímske čísla označujúce poradie rodu a arabské čísla v zátvorke označujú synonymá. Podrobnou analýzou a komparáciou tohto diela s analogickými, predtým vydanými zistíme, že Endlicher v ňom uviedol niekoľko názvov rastlín z ľudového hovorového jazyka slovanského alebo slovenského pôvodu i skutočnosť, že obsahuje aj popis niektorých rias, čo historici označujú ako vznik alergológie ako samostatného vedeckého odboru.

Dr. Endlicher však nebol len vynikajúci znalec flóry vo svojom okolí, vynikajúci interpret a znalec systému Karla Linného ,ale pokúsil sa  a snažil sa vypracovať svoj vlastný systém. Tomuto problému venoval značnú časť svojho tvorivého bádania. A výsledok?

V rokoch 1836 – 1840 vo Viedni vydáva ďalšie dielo: Genera plantarum secundum ordines naturales disponsita,  (Rastlinné druhy...), v ktorom opísal svoj originálny, nový systém rastlín založený na monofyletickom základe, t.j., že určitá skupina organizmov pochádza z jedného spoločného základu. Podstatou tohto systému bol Endlicherov názor, že rastlinstvo sa vyvinulo z nižšie organizovaných foriem života na dokonalejšie vyššie typy. Jadrom tohto jeho diela je popis rastlín na 1327 stranách s použitím vyššie spomínaných jednotiek, vrátane rodov a druhov. Popisovaných 61 tried je podľa neho rozdelených na 277 rodov a tie na 6895 druhov.

V obsahu tohto diela môžeme nájsť charakteristiku jednotky čo je regio, sectio, cohors, classis, ordo, subordo a tribus. Dynamiku obsahu diela vystihuje takmer 50 strán doplnkov. K hlavnému vydaniu uverejnil Endlicher v rokoch 1842 – 1850 ďalšie doplnky. Toto originálne dielo zasvätil a venoval botanikom A. L. de Jussieu a A. de Jussieuovi. Keďže toto dielo je jedným z prvých diel založených na monofyletickom systéme hodnotí história botaniky ho za tak závažné, že Endlichera zaraďuje medzi svetových botanikov.

V roku 1841 vydáva v Lipsku a vo Viedni ďalšie dielo: Enchiridion botanicum exhibens classes et ordines plantarum: accedit nomenclator generum et officinalium vel usualium indicatio, (Úvod do botaniky...). Popisované rastliny v systematickej časti rozdeľuje na dve ríše, a to: stielkaté (Thallophyta) a cievnaté (Cormophyta). Analýza jeho obsahu ukazuje, že sa tu nachádza 453 druhov stielkatých a 6385 cievnatých rastlín.  Dodatok tohto diela tvorí zoznam 116 rodov rastlín. Záver diela tvorí register rodových mien a mien čeľadí s odkazom na strany na ktorých sú uverejnené. Špecifikom tohto diela je skutočnosť, že na delenie systematických kategórií využil svoj originálny systém, čím dokázal jeho opodstatnenosť a i praktické využitie.

Z aspektu farmácie, a najmä farmakognózie je najdôležitejšie jeho dielo: Die Medicinal Pflanzen der österreichischen Pharmacopoe. Ein Hanbuch für Aerzte und Apotheker, ktoré vydal v roku 1842 vo Viedni. Vzniklo doslova z pragmatickej potreby. Keď bol totiž vydaný spomínaný liekopis, bolo treba v ňom obsiahnuté rastliny popísať zo širšieho aspektu ako ich uvádzal liekopis. Preto Endlicher uverejnil širší popis týchto liečivých rastlín, pričom aplikoval svoj systém a ku každej rastline zaradil informácie o jej význame a využití v medicíne a vo farmácii. Pre rýchlejšiu orientáciu zaradil na koniec diela abecedný zoznam jednoduchých rastlinných liečiv a prehľad liečiv usporiadaných podľa rastlinných častí používaných na ich prípravu. V čase vydania tohto diela sa podľa autora najviac používal na prípravu liečiv koreň, potom celá rastlina alebo jej plody a menej často vetvičky alebo byľ. Veľký význam pripisoval Endlicher aj využívaniu odvaru z kôry, kvetov, listov alebo výhonkov rastlín.

V roku 1843 vydáva vo Viedni svoje posledné knižné dielo: Gründzüge der Botanik (Základy botaniky), na ktorom sa autorsky podieľal aj F. Uher. Dielo pozostáva z  dvoch častí.

V prvej analyzuje prirodzenosť rastliny ako jedinca z pohľadu histológie, organológie a fyziológie. V druhej časti analyzuje poznatky zo systematiky rastlín, ich geografických aspektov a venuje sa i dejinám rastlinnej ríše. Analýza tohto diela ukazuje, že najväčší dôraz v ňom kládol na organológiu, teda napríklad pp koreňa, byle, listov, púčikov, kvetov a plodov. Rozsahom menšia je časť venovaná geografickým poznatkom a najmä dejinám a systematike. Na konci diela uvádza register  používaných pojmov a mapu rozdelenia zón podľa rastlinstva.

Pýchou jeho zberateľskej aktivity bol jeho herbár, ktorý obsahoval viac ako 30 000 rastlín. Tento denne využíval vo svojej pedagogickej praxi ako riadny profesor botaniky na Viedenskej univerzite a riaditeľ Univerzitnej botanickej záhrady vo Viedni. Patril medzi zakladateľov Akadémie vied vo Viedni, kde mával často prednášky pre širokú vedeckú komunitu, pri ktorých mu bol herbár najnázornejšou pomôckou.

Vo vede niekedy zvykneme jej osobnosti označovať pojmom fenomén, čím vyjadrujeme jej výnimočnosť. Toto označenie sa dá v plnom rozsahu prisúdiť aj prof. Dr. Endlicherovi, pretože dosiahol  vynikajúce výsledky nielen v botanike, ale tiež  histórii a filológii (v čínštine).

Bol teda fenomén, významná, ale zároveň aj tragická osobnosť nášho vedného odboru. Historické dokumenty ukazujú, že na vydávanie svojich diel nedostával žiadnu finančnú podporu. Zo svojho skromného platu financoval rozsiahle nákupy kníh nielen do svojej osobnej knižnice, ale aj pre študentov. Značné sumy vydával na udržiavanie a rozširovanie  svojej prírodovedeckej zbierky. Financoval tiež vydávanie časopisu Annalen des Wiener Museums der Naturgeschichte. Prirodzene, že sa po čase zadĺžil. Nezáujem zamestnávateľa, jeho spolupracovníkov, ale i priateľov o stále narastajúcu finančnú záťaž, osobné problémy spojené s angažovaním sa do vecí verejných, začali značne vplývať na jeho psychiku, až sa po čase nervovo zrútil a spáchal samovraždu. Taký tragický bol koniec života tohto vynikajúceho odborníka.

Zovšeobecňujúc život a dielo prof. Dr. Štefana Ladislava Endichera týkajúceho sa farmácie možno konštatovať, že:

? nám sprostredkoval komplexný obraz a pohľad na flóru v čase, v ktorom žil a v prostredí, v ktorom dnes žijeme,

?  vypracoval originálny systém klasifikácie rastlín založený na monofyletickom princípe,

?  napísal jednu z prvých učebníc botaniky, ktorá sa stala modelom pre ďalšie učebnice v regióne rakúsko-uhorskej monarchie,

?  uskutočnil analýzu liečivých rastlín obsiahnutých vo Pharmacopoeae Austriaca, ktorý bol záväzný aj pre Slovensko.

 Analýza jeho diela ďalej ukazuje, že rovnaký výpočet originálnych zásluh by sa dal zostaviť aj z jeho vedeckej práce z filozofie a filológie. Právom si teda zaslúži zaradenie medzi polyhistorov.

 

    

                                                                                                                                                                                                                Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

Home Archív Všetky čísla 2006 6/2006 Významné osobnosti našej farmácie. Štefan Ladislav Endlicher