Výskumy v posledných rokoch potvrdzujú, že potrava rastlinného pôvodu obsahuje množstvo zložiek nevýživovej povahy s potenciálnym uplatnením v prevencii a liečbe rôznych chronických chorôb, vrátane nádorových. Biologicky aktívne látky z potravy sa ukazujú ako protiváha voči exogénnym (vírusy, baktérie, xenobiotiká), ako aj endogénnym (voľné kyslíkové radikály, produkty peroxydácie tukov, ióny kovov) genotoxickým  činiteľom, a tak môžu priaznivo ovplyvňovať roky až desiatky rokov trvajúce procesy vývoja zhubných nádorov. O možnej chemoprevencii v potravinách prirodzene sa vyskytujúcimi látkami sa v súčasnosti na odbornej úrovni vážne diskutuje, najmä v súvislosti s trvale sa zvyšujúcim výskytom (o 2,5 – 3 % ročne) zhubných novotvarov hrubého čreva v takmer všetkých priemyselne vyspelých krajinách sveta. Týka sa to predovšetkým zdravých ľudí so zvýšeným rizikom  z dôvodov genetickej predispozície alebo pracujúcich v prostredí s expozíciou rakovinotvorných faktorov.

Osobitná pozornosť sa v tejto súvislosti obracia na antokyány, najväčšiu skupinu vo vode rozpustných farbív polyfenolovej štruktúry rastlinného pôvodu. Uvádza sa, že zaujímajú najvyšší podiel zo všetkých v každodennej strave prijatých flavonoidov. Chemicky ich doteraz identifikovali viac ako 500. Najvýznamnejšími zdrojmi sú viaceré druhy ovocia a zeleniny. Predovšetkým je to drobné bobuľovité ovocie ako čučoriedky, arónia tmavoplodá, čierne ríbezle, brusnice, maliny, hrozno. Zo zeleniny mrkva, kukurica,červená kapusta, ružové zemiaky, reďkev a iné. Stabilitu, biologickú dostupnosť a protinádorovú aktivitu determinuje ich chemická štruktúra. Testy na zvieracích modeloch ukázali, že v žalúdku a v tenkom čreve sa veľmi rýchlo vstrebávajú a rovnako rýchlo (do 6 hodín) sa z organizmu aj vylučujú. Metabolizmus antokyánov vplyvňujú viaceré faktory, najvýznamnejšiu úlohu hrá pravdepodobne mikroflóra hrubého čreva.

Výsledky z početných experimentálnych štúdií naznačujú, že ochranné protinádorové pôsobenie antokyánov spočíva predovšetkým v ich priamej antioxidačnej aktivite (označované sú ako „zhášače“ voľných radikálov). Okrem toho výrazne stimulujú účinnosť enzýmov vlastného organizmu detoxikujúcich karcinogény a brzdia dedičné štruktúry bunky (DNA) poškodzujúci vplyv týchto látok. Indukujú aj proces apoptózy (programovaná smrť) rakovinových buniek a brzdia ich množenie sa, pričom neovplyvňujú existenciu a tvorbu zdravých buniek.

V už  jestvujúcich nádoroch blokujú tzv. angiogenézu (tvorba ciev), čím obmedzujú ich rast i tvorbu metastáz. Ochranný potenciál antokyánov sa prejavuje v počiatočnej fáze a tiež v ďalších etapách vývoja nádorov, vrátane nádorov hrubého čreva. V pokusoch na zvieratách i v menších štúdiách u ľudí s nádormi hrubého čreva sa aplikovali zmesi antokyánov i štandardizované výťažky z ovocia (čučoriedky, višňa)

a zeleniny (červené zemiaky, červená kapusta, kukurica). Pozitívom bola výborná tolerancia, bezpečnosť a praktická absencia nežiadúcich účinkov, umožňujúca pokračovanie v  klinickom výskume. Nádejná je aj možnosť kombinácie so syntetickými nesteroidnými protizápalovými liekmi. Dávky týchto liečiv by tak bolo možné podstatne redukovať, potlačiť ich nežiaduce účinky prejavujúce sa pri dlhodobejšom podávaní, a to bez zníženia očakávaného liečebného efektu.

Vďaka?svojmu?evidentnému?protirakovinovému potenciálu sa môžu stať antokyány predovšetkým v prevencii rakoviny hrubého čreva veľmi významným a perspektívnym prirodzeným prostriedkom.

Post. Fitoter: 3, 180 –188, 2009