Lykopén, označovaný aj ako psí-karotén, patrí do skupiny karotenoidov. Nedisponuje aktivitou provitamínu A, avšak  mohutnou antioxidačnou kapacitou, ktorá  je pre celú veľmi početnú skupinu (stovky chemických zlúčenín, z nich okolo 50 sa nachádza v potravinách) typická, prevyšuje niekoľkonásobne iné známe karotenoidy (alfa-, resp. beta-karotén).

Je červenej farby, rozpustný v tukoch, nerozpustný vo vode. Reaguje s atomárnym kyslíkom, ako aj s inými reaktívnymi formami kyslíka (tzv. voľné radikály), tvoriacimi sa pri metabolických procesoch v každom živom organizme počas celej jeho existencie, ktoré sú pri ich nadmernej tvorbe podľa súčasných odborných názorov zodpovedné za mnohé, v našej civilizácii už masovo sa vyskytujúce chronické ochorenia. Patria sem choroby srdca a ciev, autoimúnne a neurologické ochorenia (Alzheimerova choroba), reuma, cukrovka a rakovina.

Lykopén sa prirodzene nachádza prevažne v paradajkách (Lycopersicon esculentum Mill.) a v produktoch z nich. Obsah v plodoch závisí od viacerých faktorov a stúpa s dozrievaním. V 100 g čerstvých plodov sa pohybuje v rozmedzí 1,82 – 11,19 mg, v paradajkových výrobkoch (kečup, pretlak, šťava, koncentrát) je podstatne vyšší – od 3,8 do 52,2 mg. Konzumácia spracovaných a tepelne upravovaných produktov z paradajok za prítomnosti tuku (olivový olej, maslo) podstatne zlepšuje jeho vstrebávanie a najmä využitie v organizme. Technologické postupy  pri zvýšených teplotách naň nemajú podstatný vplyv, spôsobujú len minimálne straty lykopénu.

ParadajkyZaujímavosťou je, že v paradajkách pestovaných konvenčným spôsobom sa zistil  vyšší obsah lykopénu ako v pestovaných za ekologických podmienok. Vyskytuje  sa aj v červenej dyni (Citrullus lanatus Thumb), grapefruite (Citrus paradisi Macf.), guajave (Psidium guajava L.), červenej paprike (Capsicum annuum L.) papáji (Carica papaya L.) a v niektorých ďalších. Po vstrebaní zo žalúdka a dvanástnika (mechanizmus nie je ešte celkom objasnený) dosahujú hodnoty lykopénu v krvi   50 – 900 nmol/l, trvale však klesajú s postupujúcim vekom.

Lykopén významne zasahuje do metabolizmu cholesterolu – blokádou jeho syntézy znižuje celkovú hladinu v krvi, brzdí oxidáciu „zlej“ (LDL) frakcie a podporuje jej degradáciu. Uvádza sa, že redukciou obsahu cholesterolu denná dávka 60 mg môže zmenšiť riziko srdcového infarktu o 30 – 40 %. Vysoká hladina lykopénu v krvi u sledovaných osôb podľa údajov štúdie EURAMIC (1997) znižovala toto riziko až o 50 %.

Protirakovinový účinok spočíva v dvoch mechanizmoch: brzdí tvorbu  rakovinotvorných látok a premenu bunky zdravej na rakovinovú. Má tiež schopnosť indukovať tzv. apoptózu (programovaná smrť) rakovinových buniek. Podľa epidemiologických výskumov ľudia s vysokým príjmom lykopénu v strave a vysokými hodnotami v krvnom sére, majú nižšie riziko vzniku rakoviny prostaty u mužov, zhubných nádorov pľúc, žalúdka, krčka maternice a prsníka u žien, ako aj srdcovo-cievnych chorôb.

Množstvo doteraz vykonaných výskumných prác vyvracia takmer všetky prípadné pochybnosti o zdravotných benefitoch lykopénu. Predovšetkým ide o prevenciu chorôb, najmä srdcovo-cievnych a nádorových, ktorých etiológia je spojená so spôsobom a zložením stravy. Ide o bezpečnú látku, nezaťaženú žiadnymi nežiaducimi účinkami a nevykazujúcu akékoľvek prejavy toxicity. Pravidelný príjem v každodennej strave je preto pre všetky vekové skupiny obyvateľstva veľmi žiaduci a najvhodnejší práve z rastlinných zdrojov, alternatívne aj vo forme tzv. potravinových doplnkov.

Post. Fitoter 28, 1, s. 38 – 41, 2010

PharmDr. Ľ. Farkaš