KOSTIHOJ  LEKÁRSKY
KOSTIVAL LÉKAŘSKÝ
Symphytum  officinale  L.(Boraginaceae)

Do 90 cm vysoká trváca bylina má rozkonárenú štetinatú, krídlovito hranatú byľ. Dolné listy má krídlovito stopkaté, horné krídlovito zbiehavé. Jednoduché štetinaté listy sú podlhovasto vajcovité až podlhovasté, končisté, celistvo okrajové. Päťpočetné pravidelné kvety sú usporiadané v hustých dvojzávinkoch. Kalichy sú zrastené z piatich kopijovitých lístkov. Pomerne veľké krčiažkovité korunky s úzkym lemom sú purpurovo-fialové alebo slonovinovo biele. Majú päť voľných tyčiniek a vrchný semenník. Plody tvoria tvrdky. Pevný podzemok dobre fixuje statnú rastlinu. V mladosti je škoricovohnedý, ale v plnej zrelosti čierny, vnútrajšok je výrazne biely.

Druh vyžaduje  vlhkú, výživnú a na dusík bohatú pôdu. Rastie na naplavených lúkach, vedľa stôk, potokov, rybníkov aj v lokalitách s vysokou hladinou spodnej vody od nížin po horské oblasti.   astlina kvitne v máji až septembri. Peľu má len priemerne, ale nektáru hojne. Poskytuje jasne sfarbený med.

Príbuzný je menší kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum L.). Jednoduchú stonku má do 40 cm vysokú. Žltobiele kvety má usporiadané do vijanov. Dužinatý podzemok je nerovnomerne zhrubnutý.

Grécky rodový názov vznikol z výrazu symfyein = zrastať spolu, čo znamenalo spájanie poranených tkanív. V staroveku ho používali na obklady otvorených rán, ale tiež na pomliaždeniny a zlomeniny. Slovenské pomenovanie svedčí, že rastlinu odporúčali najmä pri zlomeninách. Táto indikácia však nezodpovedá dnešným fytoterapeutickým poznatkom, aj keď aplikácia na vonkajšie poranenia, najmä sekundárne infikované sa zatiaľ praktizuje.

Koreň sa vykopáva v marci a apríli alebo v októbri a novembri, keď je koncentrácia účinných látok najvyššia. Suší sa umelým teplom do 45 °C.

Drogu predstavuje koreň – Symphyti radix [syn.: Consolidae (majoris) radix, Symphytum], vňať – Symphyti herba [syn. Consolidae (majoris) herba], list – Symphyti folium [syn. Consolidae (majoris) folium].

Drogy obsahujú 0,5 – 1,5 % alantoínu (najviac v koreni; purínový derivát – diureid kyseliny glyoxylovej), alkaloidy (konsolidín, konsolicín, symfytín, echimidín, laziokarpín, symfytocynoglosín a necidy), organické polyfenolové kyseliny (chlorogénovú, kávovú a i.) a aminokyseliny (asparagín). Vo vňati sa nachádza väčšie množstvo slizu, okolo 8 – 9 % trieslovín (v koreni približne 5 %). Okrem toho obsahuje aj cholín, glykozidické látky, živicu, menšie množstvo silice a iné substancie.

Najmenej toxických necidov obsahujú mladé listy. S pribúdaním vegetačného času. sa koncentrácia nebezpečných mutagénnych a karcinogénnych látok zvyšuje.

Súhrnne účinné látky pôsobia protizápalovo (antiflogistikum), zmäkčujúco (mucilaginózum), zlepšujú hojenie rán (advulnans), účinkujú ochranne (protektívum).

Alantoín povzbudzuje proliferačné procesy, urýchľuje regeneráciu a epitelizáciu poškodených alebo atrofických slizníc ako aj kožného krytu. Podľa výskumov zvyšuje aj tvorbu neutrofilných leukocytov.

Vnútorné podávanie je nebezpečné pre obsah hepatotoxických pyrolizidínových alkaloidov – necidov.

Známa je aplikácia na podráždené a zapálené sliznice ústnej dutiny pri bolestivých stomatitídach a ulceráciách úst a hltana. Vyplachovanie úst a kloktanie sa môže  podať iba pacientom, ktorí použitý roztok neprehltnú (treba vypľuť). Preto ho nemôžeme podať malým deťom, psychicky postihnutým alebo bezvládnym pacientom. Ordinuje sa aj pri zápaloch vonkajších pohlavných orgánov a infikovaných hemoroidoch.

Ochranný účinok slizu a vplyv alantoínu na urýchlenie hojenia sa využíval na sekundárne infikované kožné defekty, dekubity, ťažko sa hojace druhotne infikované rany, aj vredy predkolenia. Rozšírená bola aplikácia po termických postihnutiach ako sú omrzliny a popáleniny. Protizápalový efekt trieslovín a vhodne sa dopĺňajúca kombinácia ostatných účinných látok skracuje dobu liečenia.

Externe sa podávajú 2 lyžice vňate alebo listu na pohár záparu; obklady, výplachy a klok­tanie sa opakuje 2- až 3-krát denne. Symphyti radicis decoctum sa pripravuje z 1 lyžice rozdrveného koreňa na 2 poháre vody; po 12-hodinovej macerácii sa výluh krátko uvedie do varu; kloktanie, výplachy úst, prikladanie obkladov sa  opakuje najviac trikrát denne.

Toxické pyrolizidínové alkaloidy môžu, agresívnym pôsobením na pečeňové bunky vyvolať stvrdnutie pečene, prípadne jej rako­vinu. Dokázal sa aj vývoj pľúcnej hyper­tenzie po poškodení pulmonálnej cirkulácie. Preto sa rastlina úplne vyradila z vnútorného používania. Účinné zložky kostihoja sa dajú vhodne nahradiť inými liečivými rastlinami s príbuznými účinkami ale bez nebezpečenstva škodlivých substancií.

Zatiaľ sa u nás ešte praktikuje vonkajšia aplikácia týchto drog. Aj keď je vstrebanie nebezpečných karcinogénnych, mutagénnych látok pri vonkajšom použití nepatrné, treba byť ostražitý najmä pri výplachoch slizníc: Nesmú sa používať koncentrovanejšie roztoky, ani zvyšovať frekvenciu ich aplikácie. Pri použití dermatika s kostihojovými substanciami treba kalkulovať z rozsahom liečenej plochy, aby sa vylúčilo zvýšené vstrebanie toxických zložiek. Preto je niekde z terapie vylúčená aj vonkajšia aplikácia týchto rastlinných drog (napr. v Poľsku).

Druh je u nás súčasťou čajovín na vonkajšie použitie, ale najmä rôznych dermatologických prípravkov. Poskytuje aj zložku do zubných pást.

Vo veterinárnej medicíne sa doteraz aplikuje aj vnútorné užívanie drogy.

V súčasnosti sa dajú v kostihojových extraktoch už biochemicky detoxikovať toxické necidy. Zatiaľ sa však v humánnej medicíne uplatňuje iba ich vonkajšie použitie.

Kostihoj je dekoratívny druh, ktorý kráľovským purpurom kvetov symbolizuje vznešenosť.. Vnímavého pozorovateľa upúta ako solitér aj v skupinách. Táto pekná rastlina sa nesmie užívať vnútorne, a musí sa s ňou opatrne zachádzať aj pri vonkajšej aplikácii. Ak však na rozkvitnutých kostihojoch uvidíme roje včiel, potvrdzuje nám tento známy rastlinný druh, že má okrem estetického aj ďalšie krásne poslanie.