Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Významné osobnosti našej farmácie. Jozef SADLER

Bratislavský rodák Jozef Sadler (1791 – 1849) absolvoval po maturite štúdium farmácie  v Pešti, potom filozofickú a neskôr lekársku fakultu, čím získal široké teoretické vedomosti  na výchovno-vzdelávaciu, vedecko-výskumnú a organizátorskú prácu. Vedecky začal pracovať a prejavil sa už v roku 1813, keď študoval na filozofickej fakulte.  V tom čase napísal prácu Mantissa ad floram Posoniensem, v ktorej opísal najdôležitejšie rastliny svojho rodiska.

V roku 1814 napísal prácu Iter Carpaticum (Prechod Karpatmi) a neskôr  Iter Zempléniensis (Cesta Zemplínom,) v ktorých opísal svoje skúsenosti z návštevy  pohoria a regiónu. Obe práce však zostali v rukopisoch a nachádzajú sa v Budapešti.

Ešte ako študent Lekárskej fakulty v Pešti vydal prácu Verzeichniss der um Pesth und Ofen wildwachsenden phanerorganischen Gewächse mit Angabe ihrer Standtorte und Blűthzeit, v ktorej podal súpis divorastúcich tráv z okolia Budína a Pešti. V tejto práci boli, na rozdiel od iných diel, cenné najmä jeho údaje o mieste  rastu a čase kvitnutia týchto tráv, ktoré mali okrem farmakognostického aj poľnohospodársky význam. Už touto prácou bol prijatý medzi vedeckú botanickú komunitu, čo prispelo k tomu, že v roku 1820 sa stal pomocným kustódom prírodopisných zbierok Maďarského národného múzea v Pešti a o rok na to riadnym kustódom.

V roku 1822 sa stáva učiteľom Lekárskej fakulty v Pešti, na ktorej sa stal v roku 1834 profesorom botaniky. Na tejto fakulte v rokoch 1826 – 1830 bol i jej dekanom. Ako botanik podnikal dlhšie študijné cesty na ktorých okrem Slovenska precestoval časť dnešnej Ukrajiny, Juhoslávie a Talianska. Na nich sa prejavil ako náruživý zberateľ rastlín, živočíchov, ale aj minerálov. Keď vyhodnocoval význam a výsledky už svojich prvých študijných ciest dospel k záveru, že správne vysušená rastlina v herbári je názornejšia a hodnovernejšia ako namaľovaná. Podľa tohto poznatku sa riadil počas svojho života. A výsledok bol taký, že zostavil herbár, ktorý obsahoval vyše 40 000 rastlín z najrozličnejších regiónov Európy.

Šesť rokov po vydaní diela o divorastúcich rastlinách a trávach začal publikovať seriál prác: Magyarazát a magyar plánták szárított gyűjteményéhez, v ktorých analyzoval v Maďarsku vydané herbáre. Tieto komentáre vychádzali v rokoch 1824 – 1830. Analýza ich obsahu ukazuje, že bol dôsledným znalcom tohto druhu pomôcok pre názornú výučbu botaniky. Medzitým začal pracovať na svojom najväčšom diele ktorým je dvojväzbový spis: Flora comitatus Pestiensis (Flóra Peštianskej stolice), ktoré vyšlo v rokoch 1825 – 1826. V spise nadviazal na svoje prvé dielo a zovšeobecnil v ňom aj poznatky svojich učiteľov prof. K. K. Haberleho a botanikov A. Rochela, J. Heuffela a kolegu farmaceuta F.A. Lánga. Zovšeobecňujúc jeho obsah možno konštatovať, že v ňom  opísal a analyzoval najdôležitejšie rastliny z okolia Pešti  z farmakognosticko-botanicko, medicínskych a ekonomických aspektov.

V roku 1830 vydal ako dekan lekárskej fakulty dielo: De filicibus veris Hungariae Transylvaniae Croatie et literatis Hungararici solennia instaurationis semiselaris regiae Universitatis Hungaricae die XXVIII Juni anni 1830 recolens disserit Z botanického aspektu sa považuje za veľmi dôležité dielo i jeho dvojdielna práca: Agrostotheca Hungarica – Die gräser Ungarus, ktorú vydal v rokoch 1836 a 1841. Jej analýza ukazuje, že v nej opísal 75 rastlín z čeľadí tráv lipnicovitých, šachorovitých a sitinovitých a lokality v ktorých rastú.

Na svojich študijných cestách sa okrem botaniky  intenzívne venoval aj zoológii. Zaujímal sa najmä o zriedkavé druhy hmyzu z čeľade plošticovité a prvoky z radu meňavkovité. Tieto štúdie, i keď boli napísané originálne a nestačil ich publikovať, zostali len v rukopisnej forme.

Keď sa stal v roku 1832 učiteľom na lekárskej fakulte – začal prednášať botaniku. História ho označila za vynikajúceho pedagóga, ktorý plynule a logicky prednášal v latinčine a v nemčine. V prednáškach z botaniky propagoval spočiatku systém svojho predchodcu K. K. Haberleho, ale neskoršie zaviedol progresívnejšie metódy, ktoré spočívali v osvojení si a zavedení prirodzeného systému podľa Endlichera a Ungera. Bolo o ňom známe, že v Pešti podporoval študentov zo Slovenska. Mnohí pod jeho vedením vypracovali aj svoje dizertačné práce z botaniky. Medzi jeho významných žiakov-doktorandov patril napríklad Augustin Kőlbel z Bratislavy, Imrich Hunyor z Bačkova, Ľudovít Dittrich, Ján Czompó z Jakubovian, Karol Ľudovít Zsigray zo Zemplína, Karol Jelenfy, Ignác Čelko zo Žiliny, Matej Tarsótzky z Podolínca, Gabriel Doležal z Lučenca alebo Karol Kikó. V roku 1838 bol poverený aj funkciou suplujúceho profesora chémie na univerzite v Pešti. Túto svoju druhú pedagogickú aprobáciu vykonával úspešne štyri roky. Veľmi vhodne v nej zúročil poznatky, ktoré získal počas štúdia farmácie, kedy ešte viac ako k botanike inklinoval k chémii.

Za vedecké práce sa stal členom nemeckej učenej spoločnosti Academie Leopoldiny, Prírodovedeckej spoločnosti v Regensburgu a v Moskve a Mineralogickej spoločnosti v Jene.

Pri svojej práci si uvedomoval potrebu inštitucionálnej podpory a organizovania vedy, a preto so svojimi ďalšími kolegami založil Uhorskú kráľovskú prírodovednú spoločnosť v Pešti. Dlhší čas bol aj jej veľmi aktívnym funkcionárom v ktorom sa prejavovala symbióza pedagogickej a vedeckej orientácie. V tejto spoločnosti organizoval prednášky popredných vedeckých predstaviteľov pre širokú vedeckú komunitu. Sám patril medzi najčastejších prednášateľov a tým sa stal príkladom najmä pre mladších členov tejto vedeckej ustanovizne.

Vysoké ocenenie jeho diela sa mu dostalo tým, že viacerí botanici po ňom pomenovali rastliny, ktoré opísali. Napríklad: ostrevka sa nazýva Sesleria Sadleriana, ferula sibirica bola premenovaná na Ferula Sadleriana a nátržník na Potentilla Sadleri. Tým dostal špecifické ocenenie svojej práce, ktoré tvorivého vedeckého pracovníka natrvalo zapísalo do dejín toho- ktorého vedného odboru – slovom do dejín vedy.

Sadler Jozef začínal v roku 1806 v Bratislave ako pomocník v lekárni a svojou túžbou po ďalšom  vzdelaní sa cez filozofa vypracoval na lekára so špecializáciou na botaniku, ktorý sa svojou prácou  klasifikoval na univerzitného profesora a významného vedeckého pracovníka a  ktorý významne prispel k poznaniu prírody v Uhorsku a na Slovensku.

Na základe toho mu patrí čestné a popredné miesto nielen vo vývoji prírodných, lekárskych, ale tiež vo farmaceutických vedách.

Prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.

Významné osobnosti našej farmácie - Jozef SADLER

Home Archív Všetky čísla 2007 4/2007 Významné osobnosti našej farmácie. Jozef SADLER