Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Pestovanie a využitie liečivých, aromatických a koreninových rastlín

PESTOVANIE A VYUŽITIE LIEČIVÝCH, AROMATICKÝCH A KORENINOVÝCH RASTLÍN (23)

 Klimatické, pôdne a terénne podmienky pre pestovanie

Významnou vlastnosťou pestovaných druhov liečivých, aromatických a koreninových rastlín (LAKR) je úroda hlavného produktu, ktorú môžu rastliny vytvoriť len v optimálnych podmienkach. Produkčná schopnosť porastov je ovplyvnená súborom vonkajších agroekologických faktorov, medzi ktoré patria aj podnebie, pôda, terén.

Klimatické faktory

 Klíma (podnebie) je charakterizovaná dlhodobým priebehom atmosférických dejov (počasia) na určitom mieste. V komplexe celého klimatického systému majú z hľadiska pestovania liečivých rastlín význam najmä svetlo, teplo a voda.

Svetlo

Požiadavka LAKR na intenzitu a dĺžku osvetlenia je rôzna – v závislosti od denných a nočných zmien svetelného režimu. Zjednodušene možno hovoriť o striedaní svetla a tmy, tzv. fotoperióde. Svetlo ovplyvňuje rozšírenie rastlín. Podľa požiadaviek na svetlo sa zaraďujú do troch skupín:

  • svetlomilné rastliny (heliofyta) – optimálny rast a vývin dosahujú na netienených, svetelne exponovaných stanovištiach. Veľmi citlivo reagujú na nerovnomerné a nedostatočné osvetlenie:

levanduľa úzkolistá, hluchavkovité (Lavandula angustifolia, Lamiaceae); nechtík lekársky, astrovité (Calendula officinalis, Asteraceae); náprstník vlnatý, krtičníkovité (Digitalis lanata, Scrophulariaceae); palina pravá, astrovité (Artemisia absinthium, Asteraceae); rumanček kamilkový, astrovité (Matricaria recutita, Asteraceae) a i.

  • tieňomilné rastliny (sciafyta) – optimálne rastú v podmienkach kratšieho dňa, so svetelnou intenzitou menšou ako 12 hodín. Nedarí sa im pri celodennom svetle a znášajú aj tienisté lokality:

konvalinka voňavá, ľaliovité (Convallaria majalis, Liliaceae); ligurček lekársky, mrkvovité (Levisticum officinale, Apiaceae); všehoj ázijský – ženšen, aralkovité (Panax ginseng, Araliaceae) a i.

  • prechodné rastliny – optimálne rastú v podmienkach svetla, ale môžu rásť aj v čiastočne zatienených podmienkach:

ľuľkovec zlomocný, ľuľkovité (Atropa bella-donna, Solanaceae); skorocel kopijovitý, skorocelovité (Plantago lanceolata, Plantaginaceae); repík lekársky, ružovité (Agrimonia eupatoria, Rosaceae) a i.

Dostatočná svetelná intenzita sa pri niektorých LAKR podieľa  na zvýšení obsahu účinných látok, najmä pri rastlinách syntetizujúcich silice a alkaloidy.

Teplota, nadmorská výška

Každý druh LAKR vyžaduje určité teplotné rozpätie pre optimálny rast. Územie Slovenska patrí podľa klimatických zón do mierneho pásma s miernymi zimami, okrem severnej a východnej časti, kde bývajú aj mrazivé zimy. Teplotné rozpätie, tzv. minimum a maximum teplotného režimu je najširšie práve pre rastliny mierneho pásma. Vplyv tepla je dôležitý pri začiatočných fázach rastu, napr. pri klíčení, ale najviac tepla vyžadujú liečivé rastliny v rastovej fáze dozrievania.

Oblasti pestovania sa vyberajú aj na základe teplotných pomerov, pretože sa musia zohľadniť ekologické požiadavky rastlín. Rozdielnosť v teplotných podmienkach súvisí aj so zmenou nadmorskej výšky pestovateľskej lokality. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa znižujú priemerné denné teploty, mení sa vlhkosť ovzdušia.

 

Podľa teplotných a terénnych požiadaviek sa LAKR môžu pestovať:

  • v nížinách a veľmi miernych pahorkatinách: divozel veľkokvetý, krtičníkovité (Verbascum densiflorum, Scrophulariaceae); ibiš lekársky, slezovité (Althaea officinalis, Malvaceae); nechtík lekársky, astrovité (Calendula officinalis, Asteracee), náprstník vlnatý, krtičníkovité (Digitalis lanata, Scrophulariaceae); siličnaté rastliny z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae) i astrovité (Asteraceae); senovka grécka, bôbovité (Trigonella foenum-graecum, Fabaceae); sladkovka hladkoplodá, bôbovité (Glycyrrhiza glabra, Fabaceae) a i.
  • na svahovitých terénoch a vrchovinách: archangelika lekárska, mrkvovité  (Archangelica officinalis, Apiaceae); ľubovník bodkovaný, ľubovníkovité (Hypericum perforatum, Hypericaceae); repík lekársky, ružovité (Agrimonia eupatoria, Rosaceae) a i.
  • v podhorských a horských oblastiach: horec žltý, horcovité   (Gentiana lutea, Gentianaceae); ligurček lekársky, mrkvovité (Levisticum officinale, Apiaceae); lopúch väčší, astrovité (Arctium lappa, Asteraceae); medvedica lekárska, vresovcovité (Arctostaphylos uva-ursi, Ericaceae) a i.
  • univerzálne rastliny, ktoré sa vzhľadom na teplotné nároky môžu pestovať od nížin až do horských oblastí. Do tejto skupiny patria: leuzea šuštivá, astrovité (Leuzea rhapontica, Asteraceae); pestrec mariánsky, astrovité (Silybum marianum, Asteraceae); rebarbora dlanitá, stavikrvovité (Rheum palmatum, Polygonaceae); skorocel kopijovitý, skorocelovité (Plantago lanceolata, Plantaginaceae); slnečnica hľuznatá – topinambur, astrovité (Helianthus tuberosus, Asteraceae);  zemežlč menšia, horcovité  (Centaurium erytraea, Gentianaceae) a i.

Okrem univerzálnych druhov rastlín majú viaceré druhy schopnosť prispôsobiť sa odlišným teplotným podmienkam. Rastliny nížin sa môžu vyskytovať na pahorkatinách, v podhorských oblastiach za predpokladu, že teplotné rozdiely nebudú značne extrémne. Zvyčajne však takéto rastliny slabšie rastú a menej kvitnú.

Voda, vlhkosť

Zdrojom vody pre rastlinu bývajú atmosférické zrážky (vzdušná vlhkosť) a voda nachádzajúca sa v pôde (pôdna vlhkosť). LAKR majú rôzne nároky na vodu. Najviac vody potrebujú pri klíčení, v prvých rastových fázach pri tvorbe asimilačných orgánov. Viacročné rastliny vyžadujú dostatok vlahy na regeneráciu vegetatívnych orgánov po prezimovaní, resp. po zberoch v priebehu vegetácie.

Z hľadiska vodného režimu rastlín a ich nárokov na vodu sú známe tieto ekotypy:

  • hygrofyty rastú na vlhkých miestach, napr. puškvorec obyčajný, áronovité (Acorus calamus, Araceae); kosatec nemecký, kosatcovité (Iris germanica, Iridaceae) a i.,
  • mezofyty rastú za podmienok strednej vlhkosti. Patrí sem najviac druhov u nás pestovaných liečivých rastlín, hlavne v lete zelené mezofytné byliny a dreviny,
  • xerofyty (suchovzdorné) sa v našich podmienkach ako LAKR pestujú menej, hoci v súčasnosti nastáva trend pestovania suchovzdorných druhov .

 

Edafické ( pôdne) faktory

Pôda je ďalším významným prvkom v technológii pestovania LAKR. Svojimi fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami sa podieľa na jej charakteristickej vlastnosti úrodnosti, ktorá sa správnym a odborným využívaním môže zvyšovať. Stupeň kultúrneho využitia pôdy, okrem edafických a klimatických faktorov v rozhodujúcej miere ovplyvňuje človek. V minulosti prevládal názor, že sa liečivé rastliny môžu pestovať na menej úrodných pôdach, a to tzv. doberné, resp. vedľajšie rastliny. Tak ako iné poľnohospodárske rastliny, aj LAKR majú rôzne požiadavky na pôdu.

Textúra pôdy

Textúra pôdy (zrnitostné zloženie) je dôležitou fyzikálnou vlastnosťou, na základe ktorej sú najvhodnejšie pre pestovanie LAKR pôdy piesočnatohlinité, hlinitopiesočnaté a hlinité. Podľa priemernej zrnitosti z praktického hľadiska sa tieto pôdy rozdeľujú na:

  • ľahké pôdy, na ktorých sa môžu pestovať napr. dúška tymianová, hluchavkovité (Thymus vulgaris, Lamiaceae); šalvia lekárska, hluchavkovité (Salvia officinalis, Lamiaceae) a i.
  • stredne ťažké pôdy, ktoré vyhovujú hlavne koreňovým liečivým rastlinám napr. oman pravý, astrovité (Inula helenium, Asteraceae); archangelika lekárska, mrkvovité (Archangelica officinalis, Apiaceae) a  i.
  • ťažké pôdy s prevládajúcim podielom hlinitých (ílovitých) častíc, na ktorých rastú alebo sa môžu pestovať napr.: horec žltý, horcovité (Gentiana lutea, Gentianaceae); jastrabina lekárska, bôbovité (Galega officinalis, Fabaceae); ligurček lekársky, mrkvovité (Levisticum officinale, Apiaceae); skorocel kopijovitý, skorocelovité (Plantago lanceolata, Plantaginaceae) a i.

Minerálne zloženie pôdy, reakcia pôdy

Obsah a zloženie minerálnych častíc v pôde formuje chemické vlastnosti pôdy, z ktorých má pre pestovanie význam hodnota reakcie pôdy (pH), na základe ktorej je možné rozlíšiť:

  • kyslé pôdy –  sú ochudobnené o vápnik, preto sa na týchto pôdach môžu vyskytovať a pestovať tie druhy liečivých rastlín, ktoré neznášajú v pôde prítomnosť výmenného a vodorozpustného vápnika. Sú to tzv. kalcifóbne rastliny, ako napr.: konopnica žltkastobiela, hluchavkovité (Galeopsis segetum, Lamiaceae); medvedica lekárska, vresovcovité (Arctostaphylos uva-ursi, Ericaceae); náprstník vlnatý, krtičníkovité (Digitalis lanata, Scrophulariaceae); vres obyčajný, vresovcovité (Calluna vulgaris, Ericaceae) a i.
  • zásadité pôdy – sú charakteristické tým, že majú zvýšený obsah solí. Zúrodňovanie slaných pôd si vyžaduje pomerne veľké finančné náklady, a perspektívou využitia zasolených pôd môže byť pestovanie niektorých liečivých rastlín pozitívne reagujúcich na zvýšenie obsahu solí v mierne slaných až slaných pôdach, napr.: ibiš lekársky, slezovité (Althaea officinalis, Malvaceae); ibiš konopovitý, slezovité (Althaea cannabina, Malvaceae); rumanček kamilkový, astrovité (Matricaria recutita, Asteraceae); zemežlč menšia, horcovité (Centaurium erytraea, Gentianaceae) a i.
  • neutrálne pôdy – sú tie, ktoré majú pH (6,3 – 7,0), sú štruktúrne a dostatočne zásobené prijateľnými živinami a humusovými látkami.  Na týchto pôdach sa pestuje najviac druhov liečivých rastlín. Prítomnosť vápnika v pôde priaznivo vplýva na rast väčšiny druhov liečivých rastlín, napr.: benedikt lekársky, astrovité (Cnicus benedictus, Asteraceae); levanduľa úzkolistá, hluchavkovité  (Lavandula angustifolia, Lamiaceae); šalvia lekárska, hluchavkovité (Salvia officinalis, Lamiaceae) a  i.

Terénne faktory

Veľa začínajúcich pestovateľov nevie správne odhadnúť podmienky pre pestovanie, tiež oblasť pestovania. Vhodná pestovateľská oblasť sa môže určiť aj na základe pôvodného výskytu jednotlivých druhov liečivých rastlín. Optimálne je pestovať LAKR v oblastiach, kde sa vyskytujú. Vzhľadom na členitosť Slovenska je to v mnohých prípadoch nereálne, preto sa na úspešnom pestovaní podieľa výber pozemku.

Jedným z terénnych faktorov je nadmorská výška, ktorá ovplyvňuje teplotné pomery, množstvo vytvorenej fytomasy, zloženie a obsah účinných látok. Z ďalších terénnych faktorov je to poloha pozemku a jeho  expozícia k svetovým stranám. Svahovitosť a sklon pozemku tiež zohrávajú určitú úlohu, zvlášť v priestorových vzťahoch porastu liečivých rastlín, v zásobe pôdy vodou a pod.

 Ing. M. Habán, PhD.

 

Home Archív Všetky čísla 2007 5/2007 Pestovanie a využitie liečivých, aromatických a koreninových rastlín