Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Okrasné rastliny - potenciálne liečivá

Ligustrum delavayanum Hariot a Ligustrum vulgare L.

Rastliny zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní zdravia a zlepšení kvality života ľudí už tisíce rokov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa asi 80 % obyvateľov Zeme spolieha na tradičnú medicínu v primárnej zdravotnej starostlivosti a väčšina tradičných medicín využíva rastlinné extrakty alebo ich aktívne komponenty. Dokonca aj mnohé klasické „západné“ liečivá majú svoj pôvod v rastlinnej ríši.

Rastlinná medicína (botanická medicína, fytoterapia, fytomedicína, bylinkárstvo) sa definuje ako „používanie rastlín a rastlinných prípravkov na liečbu a prevenciu chorôb“. Všeobecne sa uznáva názor, že bylinné prípravky sú bezpečné. V súčasnosti rastie trend kombinovať konvenčnú a alternatívnu medicínu, čím môže dôjsť k potenciácii účinkov, ale v niektorých prípadoch sa môže  tiež zvýšiť výskyt nežiaducich účinkov.

Rod Ligustrum (zob) je zaradený do kmeňa Oleae, podkmeňa Ligustrinae. Tento rod obsahuje 45 druhov vyskytujúcich sa v Eurázii, Austrálii a Severnej Amerike. V súčasnosti sa začali pestovať v mnohých oblastiach na celom svete ako okrasné rastliny a malé pouličné kríky. Mnoho druhov sa kultiváciou v niektorých oblastiach stalo invazívnou rastlinou.

Niektoré druhy rodu Ligustrum spp. sa po stáročia používali v tradičnej čínskej a japonskej medicíne, najmä pre ich protinádorový, imunomodulačný, kardioprotektívny, antibakteriálny, hypolipidemický a antidiabetický účinok. Biologická účinnosť je podmienená prítomnosťou glykozidov (flavonoidných, terpénových – najmä sekoirodoidových), ako aj fenylpropánových derivátov.

Ligustrum vulgare (zob obyčajný), v Európe často sa vyskytujúci krík, zohrával veľmi zaujímavú úlohu v historickej medicíne v oblasti Stredozemného mora. Druh Ligustrum delavayanum (zob Delavayov), pochádzajúci z Číny, z farmakologického hľadiska zatiaľ nie je dostatočne preskúmaný.

Dioscorides v 1. stor. pred n. l. opísal medicínske použitie listov zobu obyčajného (Ligustrum vulgare), ktoré sa žuli pri zápaloch v ústnej dutine. Odvar z nadzemných častí sa považoval za účinný pri popáleninách a bolestiach hlavy. Toskánsky lekár Mattioli (16. stor.) toto použitie potvrdil a Lemery v 18. storočí pripísal listom vtáčieho zobu aj použitie pri hnačke a skorbute. Cazin (1868) odporúča při zápaloch kloktanie vodného odvaru osladeného medom. V súčasnosti sa Ligustrum vulgare používa len ojedinele, na Cypre ako antireumatikum, v Azerbajdžane ako antihypertenzívum a v Turecku sa žujú čerstvé listy proti aftám.

Rastliny rodov Ligustrum a Astragalus sa často kombinujú, čo je známe už z tradičnej čínskej medicíny. Používajú sa na dlhodobú podporu imunity u ľudí s oslabenou imunitou alebo rakovinou.

Výsledky primárneho skríningu cytotoxickej aktivity ukázali, že extrakty z druhov čeľadí Fabaceae, Rosaceae, Oleaceae Staphyleaceae mali 100%-nú toxicitu na HeLa bunky. Extrakty z Ligustrum vulgareLigustrum delavayanum boli špecificky účinné len na HeLa bunky. Ligustrum vulgare L. ssp. Aureovariegata vykazoval veľmi vysokú cytotoxickú aktivitu s 56,3 (±1,8)%-nou degeneráciou buniek. V koncentrácii 125 – 250 ?g/mL spôsoboval oneskorený cytotoxický účinok.

Zápar z Ligustrum delavayanum, na rozdiel od záparu z Ligustrum vulgare, zvýšil kandidacídnu aktivitu monocytov. Fagocytová aktivita monocytov klesla účinkom záparu z Ligustrum vulgare, pričom neznížil ich schopnosť pohlcovať HEMA (2?hydroxymetylakry­látové) častice. Obidva extrakty výrazne znížili hemolytickú aktivitu komplementu aktivovaného klasickou cestou. Z tohto vyplýva ich imunosupresívny účinok na fagocytovú aktivitu ľudských makrofágov a na aktiváciu komplementu, čím vykazujú protizápalový účinok.

Ďalšia štúdia skúmala protizápalový účinok extraktov z listov Ligustrum vulgare ovplyvnením klasicke, aj alternatívnej cesty komplementu metódou podľa Simonsa, založenej na hemolýze membrány erytrocytov po aktivácii komplementu. Zistila sa dávkovo závislá inhibičná aktivita etylacetátových frakcií z listov Ligustrum vulgare na klasickú cestu komplementu, za čo sú zodpovedné flavóny izolované z týchto rastlín. Vplyv na alternatívnu cestu aktivácie komplementu nebol.Táto štúdia potvrdzuje použitie listov zobu obyčajného ako protizápalový prostriedok.

Viaceré rastlinné extrakty sa  testovali na antibakteriálnu aktivitu. Z nich etanolové extrakty z Ligustrum delavayanum, Ligustrum vulgare L. cv. Atrovirens a Ligustrum vulgare L. cv. Aureovariegata mali nevýraznú aktivitu na gram-pozitívne, ako aj na gram-negatívne baktérie, pričom inhibícia rastu gram-pozitívnych baktérií (Pseudomonas aeruginosa, Staphylococcus aureus) bola vyššia ako gram-negatívnych (Escherichia coli, Enterococcus faecalis). Žiadny zo skúmaných extraktov nebol taký účinný ako kontrolná látka, ampicilín.

Výskumom antibakteriálneho účinku niektorých iránskych rastlín na Helicobacter pylori sa zistilo, že účinnosť extraktu z nadzemných častí Ligustrum vulgare bola najnižšia v porovnaní s ostatnými skúmanými rastlinami, aj napriek tomu je účinnejší ako testované antibiotiká. Citlivosť tejto baktérie na extrakt bola 43 %.

V ľudovej medicíne Azerbajdžanu sa už dávnejšie používaju listy Ligustrum vulgare, z ktorých extrakt a frakcia s vysokým obsahom kardioaktívnych látok vykazujú silný hypotenzívny účinok.

Premedikáciou srdca etanolovým roztokom lyofilizovaného extraktu z listov Ligustrum delavayanum dochádza k redukcii diastolického tlaku ľavej komory meraného počas reperfúzie a k zlepšeniu kontrakcie ľavej komory. Zistil sa aj výrazný antiarytmický účinok.

Metódou s DPPH (1,1?difenyl?2?pikrylhydrazylový radikál) sa scavengerová aktivita extraktov z listov Ligustrum delavayanum a Ligustrum vulgare stanovila ako SC50 (= koncentrácia vzorky v ?g/ml, ktorá má schopnosť vychytať 50 % radikálov DPPH). Najvyššia účinnosť sa zistila pri vodnom zápare, menej aktívny bol chloroformový a n?butanolový extrakt a najmenej účinný bol metanolový a petroléterový extrakt. Petroléterový extrakt z listov Ligustrum vulgare sa nepodarilo zmerať v dôsledku zakalenia extraktu.

Napriek vyššie uvedeným terapeutickým účinkom sa Ligustrum vulgare zaraďuje medzi mierne toxické až toxické rastliny, v dôsledku prítomnosti ligustrínu a syringopikrínu. Najčastejšie sa vyskytujú otravy plodmi, ktoré sa prejavujú hnačkou, zvracaním, bolesťami brucha a hlavy, nízkym tlakom krvi a nízkou telesnou teplotou. Toxická dávka je individuál­na. Pri otrave je vhodné podať živočíšne uhlie, pri kŕčoch benzodiazepíny a v prípade požitia vyšších dávok je nutné vyvolať zvracanie.

Druhy rodu Ligustrum môžu vyvolávať skríženú alergiu medzi niektorými druhmi z čeľade Oleaceae, najmä s olivovníkmi (rod Olea).

Uvedené biologické účinky sú podmienené najmä prítomnosťou flavonoidných a terpénových (hlavne sekoiridoidových) glykozidov a fenylpropánových zlúčenín.

V jednotlivých druhoch rodu Ligustrum L. sa doteraz zistila prítomnosť flavonoidov kvercetínového, kempferolového, luteolínového a apigenínového typu. V plodoch sa našli len flavanóny a dihydroflavanóny. Pri stanovení flavonoidov v oboch rastlinách sa stanovil ich vyšší obsah v listoch ako v konároch, s prevahou O-glykozidov apigenínového typu. Najvyšší obsah flavonoidov v Ligustrum vulgare sa nachádza v listoch, kvetoch a kôre. V dreve sa prítomnosť flavonoidov nezistila. Kôra z mladších konárov mala výrazne vyšší obsah flavonoidov ako kôra zo starších konárov. Táto skupina obsahových látok sa významne podieľa na antioxidačnej/scavengerovej aktivite, a tým aj na prevencii ochorení kardiovasku­lárneho systému a mnohých ďalších.

Kyselina škoricová a jej deriváty sú v rastlinnej ríši veľmi rozšírené. V rode Ligustrum L. sa doteraz identifikovali kyselina ferulová, p?kumarová, kávová, chlorogénová a p?kumaroylchinová. Najväčšie množstvo obsahových látok tohto typu, vyjadrených ako obsah kyseliny kávovej, sa nachádza v listoch, menej v kôre, kvetoch, plodoch a konároch Ligustrum vulgare. V dreve sa zistilo len minimálne množstvo týchto derivátov. Kôra zo starších konárov mala o niečo vyšší obsah kyseliny kávovej ako kôra z mladších konárov. V listoch Ligustrum delavayanum sa stanovil väčší obsah derivátov kyseliny škoricovej ako v konároch.

Stanovili sa aj polyfenolické zlúčeniny (triesloviny), vyjadrené ako hydrochinón. Listy Ligustrum delavayanum sú bohatšie na triesloviny ako konáre. Ligustrum vulgare má najvyšší obsah polyfenolov v listoch, kvetoch a v kôre, menej v plodoch a najmenej v dreve.

Zo silice z čerstvých kvetov Ligustrum delavayanum sa izolovali najmä monoterpény a estery alifatických kyselín. Hlavné zložky silice tvoria deriváty mentónu (mentol), linalool a etyl dodekanoát.

Sekoiridoidy typu oleuropeínu, ktoré sa izolovali z Ligustrum vulgare, majú hypotenzívne, antiarytmické, spazmolytické účinky a dilatujú koronárne cievy.

Identifikovali sa aj niektoré triterpény (kyselina oleánolová, ursolová a ß?sitosterol). Z Ligustrum vulgare sa navyše izoloval aj glykozid ligustrín, ktorý je zodpovedný za toxické účinky.

Prítomnosť fenylpropánových zlúčenín sa zistila v silici Ligustrum delavayanum (benzaldehyd) a v listoch (p?hydroxyfenetylalkohol = tyrozol, monosacharidový ester kyseliny kávovej a akteozid).

Na základe spektra izolovaných obsahových látok a medzidruhovej podobnosti v rode Ligustrum možno predpokladať aj niektoré ďalšie účinky, ako napríklad antivirotický, hepato­protektívny, hypolipidemický, antiulcerózny, antidiabetický, protizápalový, analgetický, antiagregačný, diuretický a antihypertenzívny účinok, stimulačný účinok na CNS. Extrakty z niektorých druhov môžu taktiež zmierňovať menopauzálne symptómy a postmenopauzálnu osteoporózu.

Na katedre sa zaoberáme izoláciou obsahových látok a taktiež stanovením antioxidačnej/scavengerovej aktivity rôznych extraktov z rozličných častí uvedených rastlín viacerými metódami. Táto aktivita súvisí s množstvom farmakologických účinkov rastlín. Má význam najmä v prevencii ochorení, ktorých patogenéza súvisí s nadmernou hladinou voľ­ných radikálov poškodzujúcich bunky (napr. ochorenia srdcovocievneho systému, onkologic­ké, infekčné, zápalové a niektoré degeneratívne ochorenia). V súčasnosti sa zameriavame na stanovovanie aktivity a obsahových látok rôzne pripravených vodných záparov, čo má význam pri zisťovaní spôsobu prípravy, ktorým sa získa antioxidačne/scavengerovo najaktívnejší extrakt. Zároveň sa na základe priebehu reakcie a spektra obsahových látok v danom zápare zistí, ktorá skupina látok sa na účinku podieľa najvyššou mierou.

V poslednom čase sa farmakognostický výskum zaoberá aj menej známymi rastlinami, ktoré sa používali v tradičných medicínach niektorých krajín, prípadne ich príbuznými druhmi, ktoré sa dnes pestujú skôr ako okrasné. Vyššie uvedené výsledky štúdií ukazujú, že aj medzi týmito rastlinami sa nachádzajú druhy, ktoré je možné využiť vo farmakoterapii rôznych ochorení.

PharmDr. Z. Kontšeková, Katedra farmakognózie a botaniky, Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Home Archív Všetky čísla 2008 2/2008 Okrasné rastliny - potenciálne liečivá