Označenie „stopové prvky“ (mikroelementy) je odvodené od ich obsahu v potravinách, ktorý býva na úrovni desiatok miligramov v kilograme a menej. Majoritné minerálne látky (makroelementy) – sodík, horčík, fosfor, síra, chlór, vápnik a draslík sa vyskytujú v potravinách vo väčšom množstve.

Obvykle sa ich obsah pohybuje na úrovni percent alebo stotín percent. Sú to až tisícnásobne vyššie koncentrácie ako v prípade mikroelementov. Minoritné prvky, napríklad železo a zinok, sú v potravinách zastúpené v menších množstvách a tvoria z hľadiska obsahu prechod medzi majoritnými a stopovými prvkami. Obsah minerálnych látok v potravinách je veľmi rozdielny, dokonca v tej istej potravine môže značne kolísať. Pri rastlinách závisí obsah minerálnych prvkov od ich obsahu v pôde, od vlastností pôdy, od spôsobu a miery hnojenia, od klimatických podmienok, stupňa zrelosti plodiny atď. Pre potraviny živočíšneho pôvodu je rozhodujúca výživa, vek a zdravotný stav zvieraťa. V predchádzajúcom príspevku na tému stopových minerálnych prvkov sme zdôraznili, že sú to živiny v pravom zmysle slova, že sú nevyhnutnou súčasťou výživy a nemožno ich ničím nahradiť. Z deviatich esenciálnych prvkov sme sa v krátkom prehľade venovali fyziologickej funkcii zinku, selénu, medi a mangánu, ktoré sú dôležité pre správne fungovanie enzymatickej ochrany proti oxidačnému stresu. V nadväzujúcej časti budeme hovoriť o ďalších mikroelementoch dôležitých pre život.