Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Správna laboratórna prax vo výskume rastlinných lieklov a potravinových doplnkov

Kvalita každého výrobku musí byť tvorená už v jeho predvýrobných etapách, teda už počas výskumu alebo vývoja. To platí i pre rastlinné lieky a potravinové doplnky s obsahom rastlinných látok. Výskum rastlinných liekov má interdisciplinárny charakter. Zahrňuje v sebe výber, zhromažďovanie, botanické určovanie a spracovanie rastlinného materiálu, izoláciu predpokladaných aktívnych látok a ich predbežné analýzy, biologicky, farmakologický a chemický skríning surového extraktu, chromatografické oddelenie a čistenie biologicky aktívnych zložiek a ich biologické skúšanie, určenie chemickej štruktúry, chemicky a analyticky profil čistých zložiek  a skúšky toxicity.  Skúmanie takto získanej látky, zmesi látok (produktu) sa vykonáva jej skúšaním (testovaním), či majú vlastnosti liečiva, pomocnej látky alebo lieku. Skúšaním je aj hodnotenie kvality, bezpečnosti a účinnosti liečiv, pomocných látok, vnútorných obalov a liekov. Skúšanie zahŕňa farmaceutické skúšanie, toxikologicko - farmakologické skúšanie a klinické skúšanie. Výsledky skúšania sú podkladom na vydanie rozhodnutia o registrácií lieku. Tento postup platí pri výskume nových orginálnych rastlinných liekov. Obyčajne ním nekončí výskum účinných zložiek rastlinného lieku. V prípade identifikácie účinnej prírodnej látky a odskúšaním jej vlastností, ak zodpovedajú vlastnostiam liečiva, môže výskum pokračovať čiastkovou alebo totálnou syntézou účinnej látky, syntézou jej ešte účinnejších derivátov, na základe štúdií vzťahov medzi biologickou aktivitou a štruktúrou. Je množstvo chemických liekov, ktoré vznikli práve takýmto postupom. To však už je  problematika, ktorá patrí do oblasti výskumu syntetických chemických liečiv.  Výnimku z tohto postupu majú tradičné rastlinné lieky, u ktorých sa vychádza z dôkazov publikovaných vo vedeckých prácach o tom, že tradičný rastlinný liek alebo produkt sa používal na liečenie najmenej 30 rokov pred dátumom podania žiadosti o registráciu, z toho najmenej 15 rokov v spoločenstve (viď. Liečivé rastliny č. 2/2008 s. 74 ). Bezpečnosť tradičného rastlinného lieku sa môže dokázať aj bibliografickým prehľadom údajov so správou experta. Zákon u tradičných rastlinných liekov umožňuje i ďalšie výnimky, ktoré zjednodušujú registračný postup. Neodpustiteľnou požiadavkou pri registrácií tradičného lieku ostáva predloženie výsledkov farmaceutického skúšania.

Zatiaľ čo chemické lieky obsahujú jednu alebo viac presne definovaných aktívnych zložiek, sú rastlinné lieky obyčajne komplexom aktívnych látok, ktorých vzájomný vplyv môže, ale aj nemusí mať synergický účinok. To samozrejme má vplyv na ich farmaceutické, farmakokinetické a farmakodynamické vlastnosti. Z týchto dôvodov za rozhodujúce je možné považovať hodnotenie týchto charakteristík a profilu jednotlivých zložiek.   Základným predpokladom úspešného výskumu rastlinného lieku, okrem najnovších poznatkov základného výskumu, je získanie kvalitného rastlinného materiálu, ktorý má presne popísanú svoju históriu, ktorá nie je ponechaná na náhodnosť. Pri výskume jednotlivých zložiek je dôležité zamerať sa na východziu surovinu, presne ju charakterizovať, napríklad z hľadiska použitia herbicídov, fungicídov a ďalších ochranných prostriedkov. V krátkosti povedané, pri šľachtení a výskumnom pestovaní nových odrôd používať len zákonom povolené metódy a techniky a tieto podrobne zdokumentovať. V tejto fáze uplatňovať nielen zásady správnej poľnohospodárskej a zberovej praxe pre liečivé rastliny ale aj zásady správnej laboratórnej praxe, pretože testovacími pracoviskami nie sú len laboratória, ale  môžu byť aj skleníky a polia.

Druhý krok predstavuje vývoj extrakčnej metódy, pozostávajúcej z extrakcie, koncentrácie a sušenia extraktu. Extrakciu možno považovať za druhú selekciu účinných látok (prvou je výber vhodnej rastliny).

Tretím krokom je proces štandardizácie a hodnotenia podmienok, ktorého cieľom je minimalizovanie potenciálnych kritických parametrov ohrozujúcich kvalitu, účinnosť a bezpečnosť produktu. V procese hodnotenia podmienok možno za kritické parametre považovať čas, teplotu a tlak.. Hodnotiaci proces má byť zameraný na kvalitu rastlinného materiálu, extrakčné činidlá, technologické pomocné látky, medziprodukty, typ technológie, kvantitatívny pomer medzi rastlinným materiálom, extrakčným činidlom a výťažkom vo vzťahu k parametrom teplota, tlak, čas, typy strojov, zariadení a prístrojov, veľkosť šarže, medzioperačnú kontrolu, inštrukcie pre skladovanie a balenie a inštrukcie pre bezpečnosť pri práci. Posledným krokom je proces optimalizácie, zameraný na výber veľkosti a typov zariadení, tak aby bola zaručená reprodukovateľnosť v nasledujúcej priemyselnej výrobe a produkt, teraz už rastlinný liek, bol vyrábaný ekonomicky a bol kvalitný, bezpečný a účinný.

Celý proces výskumu rastlinného lieku, počnúc výberom rastliny a končiac optimalizáciou technologického procesu je potrebné robiť systémovo, preto je nutné na jeho realizáciu použiť systém správnych praxi.    Všade tam , kde je potrebné  vykonať neklinické štúdie za účelom testovania zdravotnej a environmentálnej bezpečnosti látky je potrebné uplatniť zásady správnej laboratórnej praxe. Za neklinickú štúdiu sa považuje skúška alebo súbor skúšok, ktorým sa za určených laboratórnych podmienok alebo v určenom prostredí testuje testovaná látka s cieľom získať údaje o jej vlastnostiach alebo jej bezpečnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim prvkom pri skúmaní produktu , či má vlastnosti liečiva, je jeho testovanie. U neklinických štúdií sa toto testovanie vykonáva prostredníctvom fyzikálno-chemických a biologických testovacích systémov na testovacom pracovisku. Aby sa získali reprodukovateľné a hodnoverné výsledky neklinických štúdií prostredníctvom týchto testovacích systémov a údaje o zdravotnej a environmentálnej bezpečnosti produktu, boli približne pred 20 rokmi zavedené zásady správnej laboratórnej praxe.

Zásady správnej laboratórnej praxe sa vzťahujú na testovanie zdravotnej environmentálnej bezpečnosti chemických látok obsiahnutých v humánnych liekoch, prípravkoch na ochranu rastlín, kozmetických výrobkoch, vo veterinárnych liekoch, v potravinových a krmovinových doplnkoch a v priemyselných chemických látkach a prípravkoch a v biocídnych výrobkoch. Zásady správnej laboratórnej praxe sa uplatňujú na všetky neklinické štúdie na účel vydania povolenia uviesť na trh humánne lieky, prípravky na ochranu rastlín, kozmetické výrobky, veterinárne lieky, potravinové a krmovinové doplnky a na reguláciu priemyselných chemických látok a prípravkov a biocídnych výrobkov.

Z voľne vyššie citovaných ustanovení  zákona o chemických látkach jednoznačne vyplýva,  že ak sa podnikateľ zaoberá skúmaním liečivých rastlín za účelom uvedenia rastlinného lieku alebo potravinovom doplnku s obsahom rastlinnej zložky na trh, musí pri svojej práci uplatňovať zásady správnej laboratórnej praxe. Musí byť držiteľom osvedčenia o dodržiavaní zásad správnej laboratórnej praxe, ktoré vydala akreditujúca osoba (v Slovenskej republike je to Slovenská národná akreditačná služba), alebo neklinické štúdie vykonať na pracovisku, ktoré je držiteľom takéhoto osvedčenia. Osvedčenie musí byť súčasťou registračnej dokumentácie. Len takto získané výsledky neklinických štúdií sa považujú za hodnoverné. Držiteľ osvedčenia je povinný pri odovzdávaní výsledkov neklinických štúdií potvrdiť, že tieto boli vykonané v súlade so zásadami správnej laboratórnej praxe.

To znamená, že organizácia, ktorá chce vykonávať neklinické štúdie v zmysle zásad správnej laboratórnej praxe za účelom testovania zdravotnej a environmentálnej bezpečnosti chemických látok obsiahnutých v rastlinných liekoch a potravinových doplnkoch, ktoré chce uviesť na trh, musí mať zriadené testovacie pracovisko alebo objednávať vykonanie týchto štúdií u testovaciemu pracovisku s takýmto osvedčením. Toto pracovisko musí mať organizačnú štruktúru, v rámci ktorej zabezpečuje dodržiavanie zásad správnej laboratórnej praxe vrátane:

  • prehľadu o osobách, ktoré zabezpečujú povinnosti  vedenia testovacieho pracoviska a jeho chod, vrátane prehľadu o vedúcich neklinických štúdií  a hlavných výskumníkoch a opis ich pracovnej náplne,
  • kvalifikovaných zamestnancov s výcvikom, praxou a určenou pracovnou náplňou potrebných na vykonanie neklinickej štúdie,
  • priestorového, materiálového a určeného prístrojového vybavenia potrebného na  vykonanie neklinickej štúdie,
  • náležitej identifikácie testovaných látok a referenčných látok,
  • vypracovania a dodržiavania štandardných pracovných postupov,
  • plánu neklinickej štúdie
  • uplatňovania programu zabezpečovania kvality určenými zamestnancami,
  • ukladania platných aj neplatných verzií štandardných pracovných postupov,  primárnych dokumentov, plánov neklinických štúdií, záverečných správ  neklinických štúdií.

Jednou z dôležitých podmienok správnej funkcie testovacieho pracoviska je písomne vypracovaný program zabezpečenia kvality vrátane pracovných náplní zamestnancov, ktorí zabezpečujú vykonávanie programu kvality. Títo zamestnanci sú priamo podriadení vedeniu testovacieho pracoviska, sú oboznámení s testovacími postupmi, nepodieľajú sa na vykonávaní neklinickej štúdie a overujú plán neklinickej štúdie a či neklinické štúdie sú v súlade so zásadami správnej laboratórnej praxe. Overovanie pozostáva s vnútornej inšpekcie neklinických štúdií, testovacieho pracoviska a pracovných postupov. Zodpovedajú za uchovávanie zápisov z vnútorných inšpekcií a ukladanie kópií všetkých odsúhlasených plánov neklinických štúdií a štandardných pracovných postupov, ktoré sa v testovacom pracovisku používajú.

Testovacie pracovisko musí počas platnosti osvedčenia spĺňať podmienky, za ktorých mu osvedčenie bolo vydané. Každú podstatnú zmenu musí oznámiť akreditujúcej osobe. Je povinné povereným osobám pri inšpekcii a dohľade poskytnúť súčinnosť, umožniť prístup na pracovisko a k dokumentácií.

Monitorovanie zásad správnej laboratórnej praxe vykonáva akreditujúca osoba. Osvedčenie vydané akreditujúcou osobou môže byť testovanému pracovisku odobraté ak nespĺňa zákonom stanovené podmienky.

Vzhľadom na náklady, ktoré vyžaduje zriadenie a prevádzka testovacieho pracoviska, len málo organizácií ktoré sa zaoberajú sa  v SR výrobou rastlinných liekov a potravinových doplnkov,  si za účelom ich  uvedenia na trh, zriadilo testovacie pracovisko. Skôr sa snaží testovanie látok riešiť zmluvným spôsobom s externým testovacím pracoviskom objednaním vykonania neklinickej štúdie. rastlinný liekI pri zriadení malého testovacieho  pracoviska musia byť vytvorené podmienky na uplatňovanie zásad správnej laboratórnej praxe v celom jej rozsahu a koordináciou úloh musí byť poverený na čiastočný úväzok aspoň jeden pracovník, prípadne môže tieto povinnosti vykonávať externý pracovník. I napriek týmto faktom, pre tých ktorí majú záujem o túto problematiku, uvádzam základné právne predpisy, ktoré sa zaoberajú správnou laboratórnou praxou uplatňovanou nielen vo výskume liečivých rastlín, rastlinných liekov a potravinových doplnkov:

  • zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a prípravkoch,
  • zákon č.   95/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z.   o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisoch   a doplnení niektorých zákonov,
  • Nariadenie vlády SR č. 298/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti  o činnostiach testovacích pracovísk, pracovných náplniach zamestnancov v nich   zamestnaných a podrobnosti o činnostiach a pracovných náplniach inšpektorov   vykonávajúcich inšpekcie a overovanie dodržiavania zásad správnej laboratórnej   praxe,
  • Metodická smernica pre správnu laboratórnu prax: Správna laboratórna prax   a zabezpečenie kvality MSA G-04, SNAS Bratislava, marec 2008,
  • všetky ďalšie smernice MSA série G týkajúce sa Správnej laboratórnej praxe
  • bližšie podrobnosti je možné získať aj na htp://www.snas.sk/
  • zákon č. 545/2006 Z. z.(úplné znenie zákona č 140/1998 Z.z o liekoch   a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č .455/1991 zb. o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,   (viď. ustanovenia ods.8 § 2, § 12, 13, 14, 21b),
  • zákon č. 270/2007 Z .z., ktorým s mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č.455/1991 zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisoch a o zmene doplnení zákona č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisoch

Ing. Valdemar Štalmach

Správna laboratórna prax, dôkaz hodnovernosti a reprodukovateľnosti výsledkov neklinických štúdií vo výskume rastlinných liekov a potravinových doplnkov s obsahom rastlinných látok

Home Archív Všetky čísla 2008 5/2008 Správna laboratórna prax vo výskume rastlinných lieklov a potravinových doplnkov