Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Krátko o toxických prvkoch

Ing. Bernadetta Krkošková, CSc.                

Krátko o toxických prvkoch

Posledný príspevok na tému mikroelementov venujeme toxickým prvkom. Sú to tie prvky, ktoré majú  v čistej (elementárnej) forme alebo vo forme svojich zlúčenín toxické účinky na ľudský organizmus. Najdôležitejšie toxické prvky sú olovo, kadmium, arzén a ortuť. V súvislosti s toxicitou  treba poznamenať, že každý minerálny prvok, aj esenciálny, môže byť pre organizmus škodlivý, ak sa prijíma v neprimeraných množstvách. Toxické prvky patria v zmysle Potravinového kódexu Slovenskej republiky do kategórie kontaminantov v potravinách. Dostávajú sa do potravín z pôdy, vody a z ovzdušia ako kontaminanty; ale niektoré z nich môžu byť aj prirodzenou zložkou potravín. Ich obsah v potravinách sa prísne sleduje a pre jednotlivé kategórie potravín (mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, múka, nápoje, zelenina a ovocie, vajcia, rastlinné a živočíšne tuky, mäkkýše, kôrovce a pod.) sú určené ich najvyššie prípustné množstvá. Zvlášť prísne kritériá sa uplatňujú pre skupinu výrobkov  dojčenskej a detskej výživy. Najvyššie prípustné množstvá toxických prvkov sú pre tieto výrobky spravidla  rádovo 10-násobne nižšie ako pre ostatné potraviny. Najvyššie prípustné množstvo je krajnou koncentráciou, ktorá pri požití ešte nepredstavuje zdravotné riziko pre ľudí. Pri posudzovaní  zisteného množstva toxických prvkov v potravinách nie je rozhodujúci spôsob, akým sa do potravín dostali a či sa vyskytujú v čistej forme alebo v zlúčeninách.  Potravina, v  ktorej sa zistí prekročenie najvyššieho prípustného množstva toxického prvku, sa musí z použitia pre ľudskú výživu vylúčiť.

Ak by sme zoradili uvedené štyri toxické prvky podľa hodnoty najvyšších prípustných množstiev v jednotlivých druhoch potravín, potom najnižšie prípustné množstvá, od  0,02 do 0,05 mg/kg (s výnimkou rýb a mäkkýšov, kde sú limity 10- násobne vyššie) platia pre ortuť, čo svedčí o jej najväčšej toxicite. Potom nasleduje kadmium s limitnými množstvami  0,01 až 0,1 mg/kg, arzén s najvyššou prípustnou koncentráciou od 0,l do 1,0 mg/kg  a napokon olovo s najvyšším prípustným množstvom od 0,1 do 2,0 mg /kg.

Ortuť sa v životnom prostredí vyskytuje pomerne často. Do organizmu sa môže dostať vdychovaním pár kovovej ortuti z priemyselných emisií alebo pri používaní v laboratóriách, uvoľňovaním ortuti zo zubných amalgámov,  konzumovaním potravín so zvýšeným obsahom ortuti a aj cestou kontaktu ortuti a jej zlúčenín s kožou. Z potravín sú najčastejším zdrojom ortuti morské i sladkovodné ryby, najmä dravé, a výrobky z nich (najmä treščia pečeň), ako aj mäkkýše a kôrovce. Z ostatných potravín môžu ortuť obsahovať vajcia, cereálie (ryža, múka) i strukoviny. Ortuť sa v organizme hromadí v sivej kôre mozgovej, v obličkách a v pečeni. Prvé symptómy vyvolané toxickým účinkom zlúčenín ortuti sú zapálené ďasná a vypadávanie zubov. Účinky na nervový systém sa prejavujú podráždenosťou, ochabnutím svalov a zmenami správania. V tehotenstve sa intoxikácia ortuťou spravidla prejaví poškodením embria a nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Kadmium sa do ľudského organizmu môže dostať hlavne cez kontaminované potraviny a pitnú vodu. Do rastlín sa kadmium dostáva z pôdy, pri používaní  fosforečných hnojív alebo pri hnojení kalmi z čističiek odpadových vôd. Aj ovzdušie v blízkosti priemyselných objektov používajúcich kadmium (huty, výroba zliatín, výroba batérií) sa môže stať zdrojom kontaminácie rastlín a cez krmivá aj potravín živočíšneho pôvodu. Do organizmu sa môže dostať aj vdychovaním kontaminovaného ovzdušia.  Neprehliadnuteľným zdrojom kadmia pre človeka je aj cigaretový dym! Kadmium sa postupne s vekom  v tele kumuluje. Jeho obsah je v tele novorodencov veľmi nízky a s postupujúcim vekom sa  zvyšuje, pričom sa hromadí v obličkách a v pečeni. V oblastiach s vysokou kontamináciou povrchových vôd kadmiom je výrazne zvýšený výskyt rakoviny (najmä prostaty, tráviaceho ústrojenstva, obličiek, pečene a pľúc). Pre intoxikácie sú charakteristické aj početné zlomeniny a deformácie chrbtice a kostí.  Kadmium môže byť jednou z príčin nízkej pôrodnej hmotnosti novorodencov  matiek fajčiarok.

Arzén vo forme kovu nie je pre človeka toxický, toxické sú však jeho zlúčeniny, ktoré môžu kontaminovať pôdu i vodu a tým aj potraviny. Do organizmu sa môže dostať aj vdychovaním z kontaminovaného ovzdušia v blízkosti zdrojov priemyselných emisií zo spaľovania uhlia a hutníckych prevádzok. Arzén môže spôsobiť akútnu i chronickú formu otravy. Akútna otrava arzénom je pomerne zriedkavá a ohrozuje najmä určité profesionálne skupiny v hutníctve. K otrave arzénom najčastejšie dochádza náhodným konzumovaním kontaminovaných potravín alebo nápojov. Pri nižších dávkach arzénu sa otrava prejavuje zažívacími ťažkosťami. Pri požití veľkej dávky nastávajú poruchy centrálnej nervovej sústavy, svalové kŕče, strata vedomia až smrť. Pri chronickej otrave (napríklad  pitím kontaminovanej vody) sa popri zažívacích príznakoch vyskytuje vypadávanie vlasov a poškodenie nechtov. Typickým prejavom je tmavé, bronzové sfarbenie kože a tiež hyperkeratické zhrubnutie kože na dlaniach a chodidlách.
Olovo je toxický prvok, ktorý patrí do skupiny ťažkých kovov a má široké využitie v priemysle. Olovo sa do organizmu dostáva najmä prostredníctvom kontaminovaných potravín a vody. Do tela sa môže dostávať aj cez respiračný systém vdychovaním  ovzdušia kontaminovaného priemyselnými emisiami a výfukovými plynmi. Olovo v potravinárskych plodinách môže pochádzať z kontaminovaného ovzdušia a  pôdy pri nevhodnom používaní pesticídov a priemyselných hnojív alebo pri hnojení kalmi z čističiek odpadových vôd.  Ďalším zdrojom, z ktorého sa olovo dostáva do potravín je voda. Do povrchových vôd sa olovo dostáva z priemyselných odpadových vôd a zrážkami, ktoré prechádzajú znečistenou atmosférou. Ryby a vodné živočíchy, žijúce v kontaminovaných vodách, akumulujú vo svojich telách olovo a konzumáciou takýchto rýb sa olovo dostáva do ľudského organizmu. Primárnym zdrojom olova v pitnej vode sú olovené potrubia alebo súčiastky vyrobené z materiálov obsahujúcich olovo. Potraviny sa môžu kontaminovať olovom aj pri spracovaní a balení. Zdrojom olova môžu byť náterové farby a zariadenia (stroje, potrubia), ktorých časti sú vyrobené alebo spájané materiálmi obsahujúcimi olovo. V baliarenskom priemysle sú hlavným zdrojom kontaminácie potravín olovom konzervy spájkované olovenými spájkami. Ďalším možným zdrojom olova pri balení potravín môžu byť farebné plastové tašky a baliaci papier, farebné kartónové obaly, olovené fólie na fľašiach vína, keramické obaly, olovnaté sklo alebo kovové nádoby vyrobené z materiálov obsahujúcich olovo, ktoré sa používajú na balenia alebo skladovanie potravín.

Olovo sa v organizme ukladá v pečeni, obličkách, mozgu, slezine, zuboch a najmä v kostiach. Chronická záťaž relatívne nízkymi dávkami olova môže viesť k poškodeniu obličiek a pečene i k poruchám  reprodukčného, kardiovaskulárneho, imunitného, nervového a tráviaceho systému. Krátkodobá záťaž vysokými dávkami olova môže spôsobiť ochorenia gastrointestinálneho traktu, anémiu, ochorenia mozgu a až smrť. Olovo je mimoriadne nebezpečné pre novorodencov a deti.

Zníženie obsahu olova v potravinách je celosvetovou snahou. Veľké úsilie sa vynaložilo na ukončenie používania spájkovaných konzerv hlavne u potravín pre deti, na kontrolu množstva olova vo vode, na zníženie migrácie olova z nádob vyrobených z materiálov obsahujúcich olovo alebo obmedzenie ich používania. Snahou je tiež zníženie množstva priemyselných emisií a obmedzenie používania olovnatých benzínov. Úplná eliminácia olova je nereálna. Pomocou vhodných poľnohospodárskych a výrobných techník sa však môže množstvo olova značne znížiť.

Konštatovania o možnostiach zníženia obsahu olova v potravinách v podstate platia pre všetky toxické prvky. Výskyt toxických prvkov v potravinách súvisí najmä so znečisťovaním životného prostredia. Hlavnými zdrojmi kontaminácie toxickými prvkami sú spaľovanie fosílnych palív, doprava, priemyselná výroba kovov, použitie jednotlivých prvkov v priemysle a technike a s tým súvisiaca produkcia odpadov. K tomu pristupuje nadmerné používanie priemyselných hnojív a iných agrochemikálií a aplikácia kalov z čistiarní odpadových vôd do pôdy. Znížiť obsah kontaminujúcich prvkov v potravinách možno teda najmä  obmedzovaním znečistenia životného prostredia a dôsledným dodržiavaním princípov správnej technologickej praxe, vrátane prísnej kontroly dodržiavania zavedených limitov najvyšších prípustných množstiev toxických prvkov v jednotlivých skupinách potravín.

 

                                                                                         

Home Archív Všetky čísla 2008 5/2008 Krátko o toxických prvkoch