Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Azadirachta indica indická drevina s liečivými vlastnosťami

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydáva v Ženeve od roku 1999 monografie venované vybraným liečivým rastlinám z celého sveta. Cieľom monografií je internacionálna harmonizácia kvality používaných rastlinných liekov a slúži ako modelová príručka pre rozvíjanie národných monografií. WHO monografie nie sú liekopisnými článkami, ich úlohou je prinášať vedecké informácie o bezpečnosti, kvalite a účinnosti široko používaných liečivých rastlín. Selekcia takéhoto spektra farmakognosticky významných zdrojov má dve hlavné kritériá:

  • využitie rastliny musí byť všeobecne známe
  • vyhotovené podklady musia mať požadovanú vedeckú úroveň

Dosiaľ vydala WHO tri zväzky, posledný v roku 2007. Súčasťou 3. zväzku je rastlina, ktorej liekové formy sa presadzujú v terapii už aj u nás. Je to indický strom Azadirachta indica A. Juss., tiež Melia azadirachta z čeľade Meliaceae, slovenský názov je melia japonská, čeľaď meliovité. V Čechách je strom známy pod názvom Nimba. Slovenská botanická nomenklatúra pozná tiež názov Melia azedarach L. melia japonská, syn. Melia japonica indický orgován. Zoznam názvov rastliny podľa nárečí či pôvodu je bohatý a vyberáme niektoré z nich: Indian Lilac, Persian Lilac, Neem, Nim Tree, Neeb, Nimba.

Azadirachta indica je vždyzelený strom, 6 - 25 m vysoký, domáci na území Indie a Barmy. Kôra vetiev je tmavohnedá s vláknitými fraktúrami, listy sú asi 40 cm dlhé, belavé kvety sú v latách, plodom je kôstkovica, v ktorej dužine sú ukryté semená. Listy a výhonky majú cibuľovitú vôňu a sú horké. Ide o posvätný strom hinduistov, ktorý sa pestovaním rozšíril do južnej Európy. Vo WHO monografii sú vypracované požiadavky na určenie identity, skúšky na čistotu vrátane stanovenia obsahu pesticídov, ťažkých kovov, rádioaktívnych reziduí a vhodná metóda pre stanovenie hlavných obsahových látok. V Indii sa takmer všetky časti dreviny využívajú na liečebné účely: list, koreň, vetvičky, kvety, semená. Požiadavky 3. zväzku WHO sú vypracované však len pre list a olej, ktorý sa získava zo suchých semien.

Tradičné medicínske využitie listov má rozmanitú históriu a podľa indického manuálu sa používa na liečbu alergických kožných ochorení, astmy, koliky, zápalov očných spojiviek, dyzentérie, menštruačných bolestí, bolestí hlavy, ďalej na liečbu žltačky, kiahní, obličkových kameňov, lepry, psoriázy, syfilisu, proti červom, ale aj ako prostriedok proti počatiu či na zlepšenie chuti do jedenia. Pri využití najmodernejších metód sa pri podrobnej analýze listov potvrdilo, že listy melie indickej obsahujú viaceré skupiny obsahových látok: tetranortriterpény, polyfenoly aj s trieslovinami, rôzne kyseliny a zlúčeniny so sírou.

Home Archív Všetky čísla 2008 5/2008 Azadirachta indica indická drevina s liečivými vlastnosťami