Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Fytofarmaká pri ochorení dýchacích ciest

PharmDr. A. Jančovičová

Fytofarmaká pri ochorení dýchacích ciest (1)

 Pri liečbe ochorení dýchacích ciest má fytoterapia významné postavenie. Všeobecne známe ochorenia dýchacieho systému sa môžu bežne liečiť fytoterapiou, pri vážnych ochoreniach ako sú zápal priedušiek, emfyzém (rozdutie pľúc vyvolané ich zmenšujúcou sa plochou) a zápal pľúc je fytoterapia vhodná ako podporná liečba. Pri infekciách je už nevyhnutná liečba antibiotikami.

Fytofarmaká zmierňujú príznaky nachladnutia. Dosiahneme vypotenie pacienta, ľahšie oddeľovanie hlienov, upokojenie alebo zastavenie kašľa, dezinfekciu dýchacích ciest, ako aj priaznivé pôsobenie na zápalový proces. Pôsobenie fytofarmák závisí od obsahových látok, ale priaznivo účinkujú už samotným prísunom zvýšeného objemu tekutín do organizmu.

 Pri suchom zápale dýchacích ciest, zápale pohrudnice a iných ochoreniach bez expektorácie sa podávajú antitusiká. Nie sú však vhodné pri viaznucej expektorácii a bronchopulmonálnej chorobe. Ako antitusiká proti dráždivému suchému kašľu sa využívajú prípravky z rastlín, ktoré obsahujú slizy. Ich liečebné použitie vyplýva z ich fyzikálnych vlastností, schopnosti napučania, tvorby viskóznych roztokov a gélov. Pre svoju veľkú molekulu sa po vnútornom užití nevstrebávajú. Pôsobia povrchovo, vytvárajú ochrannú vrstvu na slizniciach čím chránia podráždenú alebo poškodenú sliznicu pred škodlivými vplyvmi (baktérie, dráždivé látky a pod.) Zmierňujú dráždivý kašeľ a napomáhajú prehĺtaniu. V terapii sa používajú najmä ako antitusiká, mucilaginóza.

Rastliny s obsahom slizov: ibiš lekársky (list, koreň), podbeľ liečivý (list), slez lesný (list, kvet), skorocel kopijovitý (list).

 IBIŠ LEKÁRSKY –  Althaea officinalis

Trváca bylina s priamou jednoduchou stonkou, listy sú trojuholníkovito alebo podlhovasto

vajcovité, končisté s vrúbkovane pílkovitým okrajom. V pazuchách listov na vrchole stonky

vyrastajú biele alebo bledoružové kvety. Hlavnou farmakologicky účinnou látkou je sliz.podbeľ,

Droga ďalej obsahuje flavonoidy, pektín.

Farmakologické účinky: Zápar z ibiša pôsobí antitusicky. Zmierňuje dráždenie na kašeľ

predovšetkým, keď dráždenie vychádza z horných dýchacích ciest.

Toxikológia: Nie sú známe žiadne nežiaduce účinky pri dodržaní bežných terapeutických

dávok.

 

PODBEĽ LIEČIVÝ – Tussilago farfara

Trváca bylina s hrubým podzemkom, na ktorom sú dvojité púčiky, z ktorých na jar vyrastajú

šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr vyrastajú dlhostopkaté listy

so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom, na rube sú bieloplstnaté.

Droga obsahuje sliz, inulín, triesloviny. V malom množstve droga ďalej obsahuje flavonoidy,

rastlinné kyseliny, triterpény a steroly. V stopových množstvách sa tu nachádzajú aj

pyrolizidínové alkaloidy.

Farmakologické účinky: Sliz má protektívny vplyv na zapálené

a poškodené sliznice. Účinnosť drogy podporuje protizápalové a adstringentné pôsobenie

trieslovín. Flavonoidy napomáhajú uvoľňovaniu spazmov hladkých svalov. Indikuje sa

v terapii zápalov slizníc horných dýchacích ciest s tvorbou hustých sekrétov.

Toxikológia: V terapeutických dávkach sa nezistili žiadne nežiaduce účinky. 

Pyrolizidínové alkaloidy pôsobia vo vysokých dávkach toxicky na pečeň, napriek ich

nepatrnému obsahu v listoch nie je vhodné dlhodobé užívanie a prekročenie odporučených

dávok. Fytofarmaká s obsahom listu podbeľa nie sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy, nie

sú vhodné tiež pre pacientov s poškodením pečene a cirhózou.

 

SKOROCEL KOPIJOVITÝ – Plantago lanceolata

Trváca bylina s ružicou prízemných kopijovitých listov na báze zúžených do listovej stopky.

Priamy ryhovaný stvol zakončený klasom malých žltobielych kvietkov v pazuchách blanitých

listeňov.

List skorocela obsahuje iridoidové glykozidy (aukubínkatalpol), sliz, triesloviny,

fenylkarboxylové kyseliny (kyselina kávová, chlorogénová, protokatechová, gentisová),

kumarín, eskuletín, flavonoidy (apigenín, luteolín) a kyselinu kremičitú.

Farmakologické účinky: Slizovité látky vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici

a protektívnym pôsobením tlmia dráždenie na kašeľ. Iridoidové glykozidy pôsobia tiež

protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Droga sa používa v čajovej zmesi predovšetkým

v terapii ochorení horných dýchacích ciest ako antitusikum a mucilaginózum. 

Toxikológia: V terapeutických dávkach sa nezistili žiadne škodlivé účinky. Izolovaný

aukubín môže v ojedinelých prípadoch vyvolať interne gastroenteritídu, preto sa v terapii

používa len celkový extrakt skorocelu.

 

SLEZ LESNÝ – Malva sylvestris

Dvojročná až trváca bylina s poliehavou, tenkou stonkou, v pazuchách dlaňovito

päťzárezových listov s okrúhlymi lalokmi vyrastajú lilavoružové kvety na dlhých stopkách.

Hlavná obsahová látka je sliz. Droga ďalej obsahuje triesloviny. Zafarbenie kvetu podmieňuje

významný antokyánový glykozid označovaný ako malvín.

Farmakologické účinky: Pôsobí mucilaginózne a pre obsah trieslovín mierne adstringentne.

Slez sa ordinuje pri bolestivých zápaloch ústnej dutiny, hltana a horných dýchacích ciest.

Osvedčil sa pri zápaloch bez expektorácie a pri neproduktívnom dráždivom kašli.

Toxikológia: Pri užívaní terapeutických dávok nie sú známe žiadne nežiaduce účinky.

 Čajové zmesi či už prieduškové, alebo proti kašľu sú podporné prostriedky pri ochoreniach z nachladnutia sprevádzaných zvýšenou teplotou. Podporujú potenie. Slúžia k podpornému liečeniu akútnych a chronických ochorení horných dýchacích ciest. Používajú sa nielen na zmiernenie alebo potlačenie prvých príznakov vznikajúceho ochorenia, ale aj počas choroby.

 

BAZA ČIERNA – Sambucus nigra

Krovitá drevina s protistojnými nepárno perovitými listami. Biele kvety vytvárajú bohaté chocholíkové mnohoramenné vrcholíky.  

Hlavné obsahové látky predstavujú flavanoly – kvercetínové glykozidy (rutín, izokvercitrín,

hyperozid a astragalín). Droga ďalej obsahuje silicu, kyselinu kávovú, chlorogénovú,

ferulovú, triesloviny a sliz.

Farmakologické účinky: Baza pôsobí potopudne a diureticky. Výluhy z kvetov sa podávajú

pri horúčkovitých ochoreniach, pri chrípke a prechladnutí.

Toxikológia: V bežných terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce

účinky. Fytofarmaká s obsahom bazy nie sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy.

 

LIPA VEĽKOLISTÁ – Tilia platyphyllos, LIPA MALOLISTÁ – Tilia cordata

Strom s hustou korunou. Charakteristické sú srdcovité listy a svetlo žlté kvety na niekoľko

početnej vidlici s kožovitým listeňom.

Hlavné obsahové látky predstavujú flavonoidy (kvercetínové, kempferolové a myricetínové

glykozidy), sliz, triesloviny, kyselina chlorogénová, kávová, p-kumarová a silica (farnezol,

geraniol, eugenol).

Farmakologické účinky: Droga mierni dráždenie na kašeľ (slizy), pôsobí potopudne (flavonoidy), spazmolyticky a žlčopudne. Užíva sa pri kašli, katare priedušiek, chorobách z nachladnutia (chrípka, nádcha a pod.) a pri tráviacich ťažkostiach.

Toxikológia: V bežných terapeutických dávkach nie sú známe žiadne škodlivé účinky. Pre nedostatok toxikologických údajov nie je vhodné užívanie v tehotenstve, pri dojčení a u pacientov s ochoreniami srdca.

Home Archív Všetky čísla 2008 5/2008 Fytofarmaká pri ochorení dýchacích ciest