Jar kladie na pestovateľa vysoké nároky. Čo nestihne urobiť včas, to  už počas vegetácie nedoženie, najmä pri pestovaní zeleniny. V teple predpestované priesady v byte, fóliovníku či skleníku, ktoré vysádzame von v máji – urýchlia zber úrody o 1 až 3 mesiace, a tým sa zvýši úroda alebo sa skôr uvoľní pôda pre pestovanie ďalšej zeleniny. Dĺžka predpestovania priesad je pri rôznych druhoch zeleniny rôzna, a preto sa výsadba niektorých začína už vo februári výsevom do ľahkej, na humus bohatej pôdy. Pripomeňme si, ktoré druhy treba na predpestovanie priesad vysiať (v zátvorke je uvedený počet dní potrebných na klíčenie semien, F –   znamená rýchlenie zeleniny vo fóliovníkoch alebo skleníkoch):

  • výsev vo februári (marci): zeler (15), pór (25), atričoky (18), čínska kapusta (11, F), envídia (11, F), roketa (5, F), špargľa (25), bôb (14, výsev  vonku), baklažán  (14 ),
  • výsev v marci: láskavec (18), kučeravý kel (6), ružičkový kel (6), brokolica (7), rebarbora (12), okrúhlica  (6, F), kvaka (6), reďkev čierna (7), cvikla (10), zelenošáchor (14, F), púpava záhradná (10),
  • výsev v apríli: teplomilná zelenina pre vonkajšiu výsadbu – uhorky, patizóny, tekvice,   melóny, cukina, okra, machovka peruánska, podzemnica olejnatá (klíčenie –  12 dní), novozélandský špenát (20, pred výsevom treba 2 dni máčať vo vode).

Na jar vysádzame čo najskôr do voľných hriadok  (keď sa už dá s pôdou pracovať) koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen, paštrnák, čierny koreň, koziu bradu), cibuľovú zeleninu (perlovku, poschodovú cibuľu, šalotku, zimnú cibuľu – sečku, pažítku, cesnak, cesnak medvedí), hrach, topinanbury.

byliniek si môžeme už od marca predpestovať ligurček, estrgón, potočnicu, yzop, majorán, bazalku, pamajorán, tymián, saturejku, rozmarín, šalviu, maralov koreň, pestrec mariánsky, požlt farbiarsky.

Po oteplení vysievame do voľných hriadok záhradnú lebedu (8), portugalku (5), štiav (8), sóju (10), proso (8), pohánku (10), cícer (8), jakon.

Pre naše zdravie a výživu sú však dôležité najmä prvé jarné vitamíny, ktoré môžeme  získať zo zeleniny prezimujúcej vo voľnej pôde: pór, petržlen, kel, najmä ružičkový, čierny koreň, púpava, valeriánka, topinanbur, potočnica. Aj konzumácia rozumne rýchlenej zeleniny s nízkym obsahom dusíka v pôde pri dostatku svetla nám pomôže prekonať jarnú únavu. Sú to najmä  reďkovka, cibuľka, šalát, okrúhlica, vňaťky kôpru, žeruchy, rokety, potočnica.

Účinnú zdravotnú prevenciu pred civilizačnými ochoreniami nám zabezpečí zelenina vo forme zeleninového šalátu ako predjedlo, šalát alebo hlavné jedlo, lacnejšie  a zdravšie, ak si zeleninu sami dopestujeme a ešte si doprajeme pohyb na čerstvom vzduchu.

Ing. J. Pížl