Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Pestrec mariánsky – história, súčasnosť a perspektíva

Pestrec mariánsky (syn. silybum mariánske, ostropestřec mariánsky, Silybum marianum L.) sa už od staroveku používal ako liečivá rastlina, avšak jeho liečebné použitie sa v priebehu stáročí dosť podstatne menilo. Vďaka intenzívnemu výskumu sa kedysi mystickými vlastnosťami opradená rastlina zaradila v modernej fytoterapii medzi najviac preskúmané. Moderné vedecké štúdie priniesli mnohé cenné poznatky, čo môže jej využitie už v blízkej budúcnosti rozšíriť aj do ďalších oblastí liečebnej praxe.

Ako naznačujú početné ľudové názvy vo viacerých jazykoch bol pestrec už od raného stredoveku spájaný s mariánskym kultom. V Herbáriu od Petra Meliusa z roku 1578 sa uvádza ako liek pri nechutenstve či kŕčovitých bolestiach brucha; toto použitie však na dlhší čas upadlo do zabudnutia. Vo viacerých knihách vydaných v stredoveku sa už však spomína ako prostriedok pri chorobách žlčníka a žltačke.

Indikačná oblasť pestreca sa v súčasnosti zúžila takmer výlučne na liečbu pečene pri, resp. po vírusových infekciách, poškodení alkoholom či inými toxickými látkami. Obmedzil sa aj okruh používaných prípravkov: absolútnu prioritu má štandardizovaný extrakt z plodov označovaný súhrnným názvom silymarín. Ide o komplex flavonolignánov, chemicky i farmakologickým účinkom podobných zložiek. Hlavnými komponentmi, ktoré sa dominantne podieľajú na pečeň ochraňujúcom a regeneračnom účinku sú silybín, silychristín a silydianín. Z ostatných obsahových látok rastliny sú prítomné ešte horčiny, biogénne amíny a silica.

Biologické účinky silymarínu na pečeň sa uplatňujú na niekoľkých úrovniach:

  • antioxidačnou kapacitou vychytáva tzv. voľné radikály, čím chráni pečeňové bunky pred oxidačným poškodením,
  • stabilizuje membrány pečeňových buniek a blokuje tak prienik toxínov (napr. po požití jedovatých húb už v koncentrácii 5 mg/ml,
  • zvyšuje aktivitu enzýmov v jadrách buniek pečene (najviac silybín a silychristín), v dôsledku čoho sa zvyšuje ich metabolizmus, najmä syntéza bielkovín.

V mnohých vedeckých štúdiách jednoznačne preukázaným priaznivým účinkom sa pestrec javí ako mimoriadne vhodné a veľmi cenné fytofarmakum pri liečbe akútnych a/alebo chronických stavov poškodenia pečene, a to bez  ohľadu na príčinu. S úspechom sa v mnohých prípadoch použil, napr. pri otravách jedovatými hubami (najmä muchotrávkami), keď sa podáva v injekčnej forme na rozdiel od bežnej praxe v až extrémne vysokých dávkach. Liečba týchto nezriedka až život ohrozujúcich stavov býva pri včasnom a odborne správnom manažmente vysoko efektívna a práve použitím pestreca sa podarilo významne znížiť úmrtnosť postihnutých osôb. Nezanedbateľný význam sa mu pripisuje aj v prevencii (užívanie pečeň zaťažujúcich liekov, vystavenie expozícii toxínov a pod.). Početné klinické pozorovania potvrdili, že prakticky vo všetkých prípadoch zlepšuje pečeňové funkcie, kvalitu života i šance chorých. Pri vírusových infekciách (typ C) vo vysokých dávkach podporuje okrem ochranného účinku aj exkréciu vírusov, čo sa vysvetľuje blokádou ich prieniku do buniek a transmisie.

Zaujímavosť: v súčasnosti pri všeobecne akceptovanej úlohe pestreca ako liečivej rastliny stoja za pozornosť v poslednom období publikované výsledky štúdie čínskych vedcov (Yin et al., 2011), v ktorých silybín významne brzdil v závislosti od podanej dávky agregačnú aktivitu vo vývoji Alzheimerovej choroby zrejme dôležitú úlohu zohrávajúcich látok bielkovinnej povahy (beta-amiloidov). Nemenej pozoruhodné sú aj v laboratórnych pokusoch a experimentoch na zvieracích modeloch už predtým preukázané protinádorové účinky silymarínu.

Akokoľvek nádejné výsledky z predklinických štúdii po uplatnenie v liečebnej praxi čaká zvyčajne ešte dlhá a dosť komplikovaná cesta. Silymarín, resp. jeho jednotlivé zložky, ktoré preukázali vysokú efektivitu a vyhoveli aj testom štandardne uplatňovaným na liečivá syntetického pôvodu, má však viac ako dobrú perspektívu na presadenie sa aj v klinických podmienkach. Výhodou je pohodlné podávanie per os, ako aj prakticky bezproblémová z hľadiska účinnosti a tiež požadovanej bezpečnosti, najmä pri závažnejších poškodeniach pečene, nevyhnutná dlhodobá aplikácia vyšších dávok.


Pharma Flóra 1, marec 2011, 10

PharmDr. Ľ. Farkaš


Home Archív Všetky čísla 2012 Liečivé rastliny 2/2012 Pestrec mariánsky – história, súčasnosť a perspektíva