Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

Pietro Andrea Mattioli

Pietro Andrea Mattioli (1501 – 1578) bol osobný lekár arcikniežaťa Ferdinanda Tirolského a neskôr aj cisárov Ferdinanda I., a Maximiliána II. Bol to odborník, ktorý v sebe vhodnou formou spájal teóriu s praxou, ale i bádateľskou a autorskou činnosťou.

Narodil sa v talianskom meste Siena, ku ktorému sa hlásil tak vrelo, že jeho latinský prepis Senensis si pridával k svojmu menu.

Už v mladosti získal vzťah k botanike, ktorý rozvinul po vyštudovaní medicíny v Padove a v Ríme. Mal vynikajúce vzdelanie z klasických jazykov, ktoré mu dovoľovali študovať mnohé diela v originále. Jeho vzorom a obľúbeným autorom bol Dioscorides, ktorého dielo Materia medica naštudoval tak dokonale, že ho mohol preložiť aj do taliančiny.

Ako lekár pôsobil v rodnej Siene, v Ríme, v Prahe, v Gorícii a v Tridente. Počas lekárskej praxe v slovinskej Gorícii sa preslávil tým, že odhalil príčinu nadmerného výskytu gingivitíd, tremoru a predčasnej straty zubov tamojších obyvateľov, ktoré boli spôsobené parami z baní uvoľňujúcich sa pri dolovaní ortuťovej rudy. V horách Gorície objavil a popísal rastlinu Solanum somniferum alterum. Veľa pozornosti venoval tiež výskumu tisu a bol jedným z prvých autorov, ktorý ho komplexne popísal ako jedovatý strom.

Počas štúdia Dioscoridovho diela si spracovával kritické poznámky, postrehy, novšie  názory a poznatky. Postupne k nim pridával opisy svojich rastlín a takto vznikol základ pre jeho vlastné dielo.

V roku 1544 vydal v Benátkach knižné dielo: Commentarii in sex libros Pedacii Dioscoridis Anazarbii de Medica materia, v ktorom nielen komentoval a spresnil poznatky tohto klasika, ale ho rozšíril aj o rastliny, ktoré našiel a popísal, najmä tie, ktoré sám v praxi užíval a liečil nimi svojich pacientov. Do diela zaradil aj drevoryty rastlín, ilustrácie, ktoré znásobili umeleckú a výpovednú hodnotu diela. Vzniklo tak dielo, ktoré bolo v čase vydania monumentálnym súhrnom všetkých vtedajších poznatkov o liečivých rastlinách z pohľadu medicíny, botaniky a farmakológie

Toto dielo zakrátko po vyjdení preložili do mnohých jazykov. V roku 1562 ho preložil lekár Tadeáš Hájek z Hájka do češtiny pod názvom Mathioliho Herbář aneb bylinář. Takto ho poznajú aj slovenskí čitatelia. V roku 1561 vydal v Prahe v nakladateľstve Melantrich prácu Epistolarum medicinalis libri quinque, ktorá analyzovala stav medicíny v tej dobe. Neskôr v roku l564 vydal aj dielo De peste liber, v ktorej sa zaoberal morom.

Mal už 75 rokov, keď sa v okolí jeho bydliska vyskytol mor. Ako praktický lekár sa veľmi aktívne zapojil do boja proti tejto nebezpečnej choroby, ktorá bola pliagou prakticky celej Európy. Pri jej likvidácii sa nakazil a na infekciu zomrel.

Vďační nasledovníci jeho diela po ňom pomenovali dve rastliny, a to Matthiola incana, ktorá je jedným z druhov záhradných rastlín a Cortussa matthioli , ktorá sa vyskytuje vo vyšších polohách hôr Európy a Ázie. Ešte väčším ocenením jeho osobnosti bolo to, že bol po ňom pomenovaný aj rod, ktorý v súčasnosti poznáme pod menom Mattiola.


Dr.h.c., prof. RNDr. Jozef Čižmárik, PhD.