Liečivé rastliny/Léčivé rostliny - časopis vydavateľstva Herba

Časopis o zdraví, fytoterapii, výžive, prírodnej kozmetike | Viac ako 50 rokov zaujímavého čítania
Články písané odborníkmi | ...vyliečime, spríjemníme, navoniame, potešíme, poradíme...

Všetky čísla

V harmónii s prírodou – rastliny čistiace životné prostredie, ekologické a bohaté na vitamíny (11)

Zimné obdobie môže biopestovateľ vhodne využiť na plánovanie jarných prác v záhrade. V tomto období sa môže venovať zdokonaleniu a vyčisteniu prostredia v byte od dnes už všade prítomných chemických a technických toxínov pomocou rastlín.

Moderný svet je plný chemických exhalátov a elektromagnetického smogu. Niektorým týmto produktom sa môžeme vyhnúť, ale iné toxíny nás sprevádzajú až do našich príbytkov. V zime sa zdržiavame najmä v bytoch a na pracoviskách, preto je dôležité aby sme sa tu prítomných exhalátov v čo najväčšej možnej miere zbavili. Sčasti sa to dá urobiť technicky, ale môžeme použiť vhodnejší biologický spôsob pomocou bytových rastlín. Z nábytku, z podlahy , zo stien sa sústavne uvoľňujú rôzne prchavé chemické rozpúšťadlá, zmäkčovače, exhaláty z kúrenia, ale aj z rôznych čistiacich a osviežujúcich prostriedkov. Atakujú naše zdravie, ba sú až karcinogénne. Situácia je o to horšia že na nás tieto toxíny pôsobia aj v spánku (teda dlhodobo), pretože v zime menej vetráme. Medzi najbežnejšie toxíny vyskytujúce sa v bytoch patrí formaldehyd , benzén, amoniak, trichlóretylén, xylén, ale aj oxid uhoľnatý, oxid uhličitý a samozrejme elektrosmog z obrazoviek, elektrických prístrojov a elektrických rozvodov.

Pri biologickom čistení nášho životného a pracovného prostredia využijeme princíp kolobehu prvkov, ktorý je bežný v celej prírode. To, čo je na jednej strane odpad, môže byť pre niektoré organizmy živinou. Vedci testovali množstvo bytových rastlín, aby zistili či oni samotné alebo ich korene, či mikroorganizmy v koreňovom substráte sú schopné tieto nepriaznivé látky absorbovať a inaktivovať. Niektoré z testovaných rastlín sa ukázali ako veľmi účinné.

Kuchyňa je miestom kde sa varí, pečie a neraz je spojená  s jedálenským kútom. Na čistenie vzduchu sa tu dobre uplatní antúria (Anthurium andreanum) , živými farbami kvitnúca ozdobná rastlina ktorá dobre pohlcuje amoniak, xylén, ale aj formaldehyd. Má rada vyššiu vlhkosť vzduchu, dobrú závlahu, svetlo, hoci nie priame slnečné.

Vždyzelená palmenka (Rhapis excelsa) tiež dobre pohlcuje tie isté látky ako antúria. Vlhkejšia kuchyňa jej vyhovuje, je menej náročná na svetlo i zálievku a dá sa pestovať aj hydroponicky.

Podobné nároky má i vždyzelená dracena (Dracaena deremensis) ktorá naviac absorbuje aj benzén. Tiež sa dá pestovať hydroponicky.

Totožné absorbčné účinky má aj stromčekový fikus malolistý (Ficus benjamina) . Vyhovuje mu dobré svetlo bez priameho slnka, chránime ho pred prievanom a zavlažujeme len mierne. Je to pekný stromček, ale je mierne jedovatý, preto pozor na deti.

Tam, kde sa používa plynový varič sa dobre uplatní nenáročný ťahavý potos (Scindapsus aureus), ktorý ale mierne dráždi citlivú pokožku, alebo aj trávovitý zelenec zvaný blázon (Chlorophytum comosus), ktorý je neškodný. Obe rastliny sú na svetlo i zálievku málo náročné a ľahko sa množia.

Pri fajčiaroch sa zasa dobre uplatní krásne kvitnúca gerbera (Gerbera jamesoni), ktorá má ale rada plné slnko, dobrú zálievku a občasné prihnojenie.

Vysokú absorbčnú účinnosť má aj chryzantéma (Chryzanthenum morifolium), ktorá má podobné pestovateľské nároky ako gerbera.

V našej domácnosti plnej elekrospotrebičov, televízorov a počítačov sa dobre uplatní taký pohlcovač elektrosmogu akým je stĺpovitý kaktus (Cereus peruvianus). Zaujímavo kvitne a má rád plné slnko a len skromnú závlahu.

Nastal čas, aby sme podľa vopred pripraveného výsevného plánu zeleniny, byliniek a kvetov nakúpili nové semená. Stane sa však, že nám z minulého roku dajaké zostanú a chceme zistiť či sa dajú ešte použiť, akú majú klíčivosť a ako husto ich pri nižšej klíčivosti musíme vysievať. Máme dve možnosti ako otestovať klíčivosť semien. Na tanier rozprestrieme vrstvu jemného vlhkého piesku, naň rovnomerne vysejeme odpočítané množstvo, napríklad 20 či 50 semien. Veľmi drobné semená položíme na savý papier, ktorý sme pritlačili na vlhký piesok a všetko prekryjeme tabličkou skla. Semená však môžeme vysiať aj na plochý tanier, na ktorý položíme savý mokrý papier. Po vysiatí ich prekryjeme vlhkým papierom, potom tabličkou skla. Po 6 dňoch klíčenia pri teplote 18 – 20 °C spočítame naklíčené semená vyjadrujúce  klíčivosť v percentách. Na 14. deň znovu spočítame už vyklíčené semená a opäť vypočítame ich klíčivosť. Výsledok určí, či je semeno ešte dostatočne klíčivé, alebo ho treba hustejšie vysievať.

Nezabudnime, že je už najvyšší čas na výsev semien pre vypestovanie vlastných sadeníc teplomilnej zeleniny: rajčín, papriky, baklažánov, póru, zeleru, šalátu na rýchlenie v krytých priestoroch a vybraných byliniek a kvetov. Vysiať môžeme aj mesačné jahody, ktoré na jar presadíme do záhrady a tu budú rodiť aj ju zdobiť až do mrazov. Vysievame do hrantov umiestnených v byte za oknom.

Ak je humusom dobre zásobená pôda už rozmrznutá môžeme vysiať mrkvu, petržlen, paštrnák, čierny koreň, skúsiť aj hrach, ale najmä mak, ktorý môžeme vysiať aj na zasnežené hriadky. Musíme ich však chrániť ich pred vtákmi.

Ďalšou z ekologických a vysokovitamínových liečivých drevín, ktorá je vhodná na vysadenie do biozáhradky je tzv. zemolez kamčatský (Lonicera kamtschatica), nazývaný aj čučoriedka kamčatská. Je to kríček 1 – 2 m vysoký vyznačujúci sa dobrou odolnosťou voči nepriaznivým činiteľom, ale aj mrazuvzdornosťou. Znáša mrazy až do –50 °C a v kvete až –4° C . Pochádza z Ďalekého východu a Kamčatky. S čučoriedkou nie je príbuzná, podobajú sa len farbou plodu a rovnako nepotrebuje kyslú pôdu ako čučoriedka, ale uspokojí sa s bežnou, na humus bohatšou pôdou. Kvitne veľmi skoro, preto je vhodné, ak sa v záhrade nachádzajú na chlad odolné čmeliaky na ich dobré opelenie. Rastlina je cudzosprašná, preto je vhodné vysadiť viac odrôd. Lepšia je slnečná poloha, ale uspokojí sa aj s polotieňom. Pretiahnuté, tmavomodré kyslasto osviežujúce plody dozrievajú pri skorých odrách už v polovici mája, keď naše ovocné stromy ešte len kvitnú. Neskoršie odrody zberáme ešte aj v júli. Botanické druhy sa množia výsevom semena hneď po dozretí plodov, šľachtené odrody množíme radšej letnými odrezkami v júni a júli alebo drevnými odrezkami v novembri. Množiť ich môžeme aj nakopčením starých kríkov, keď zakorenenie trvá 1 – 2 roky.

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ďalšou ekologickou drevinou z našej prírody. Je tiež veľmi odolná voči nepriaznivým činiteľom, aj voči mrazu. Znáša teploty až do – 35 °C v dreve a jahňady v kvete až – 5° C. Z vhodných odrôd je najodolnejšia a najúrodnejšia Hallská obrovská, ktorá začína rodiť v 5. – 6. roku, kým veľmi kvalitná Lombardská biela rodí už od 3. – 4. roku podobne ako Webbova. Liesky sú vetrosnubné a čiastočne samoopelivé, ale lepšie budú rodiť ak vysadíme zmes odrôd. Kvitnú veľmi skoro, často už vo februári a nezriedka ešte skôr. Kríky rastú rýchlo až do výšky 2 – 6 m a dožívajú sa až 100 rokov. Na pôdu i stanovište sú veľmi prispôsobivé, ale lepšie rodia na plnom slnku a v humusovej neutrálnej či až vápenitej pôde. Množíme ich výsevom na jar po stratifikácii semien, to je po ich zimnom uložení v mierne vlhkom piesku alebo ich vysievame do kvetináčov ako ochranu semien pred hlodavcami. Najjednoduchšie sa množia z výmladkov rastúcich okolo kríka alebo nakopčením materských kríkov. Pri dozrievaní orieškov si musíme dať ale pozor na malých „lúpežníkov“ ako sú veveričky, plchy, myši, ale i brhlíci, lebo sú nám schopní veľmi účinne „pomôcť“ so zberom týchto veľmi chutných a výživných orieškov.

Hrušky (Pyrus L.) sú lahôdkovým ovocím, ktoré okrem ozdravného významu majú schopnosť maškrtníkom zdravšie nahradiť svojou vynikajúcou chuťou a sladkosťou  nezdravé cukrovinky a sladké zákusky. Nemali by preto chýbať v žiadnej záhradke. Niektoré ich odrody sú však náchylnejšie na chrastavitosť, ale máme aj dosť kvalitných odrôd, ktoré tejto chorobe dobre odolávajú. Hrušky potrebujú teplejšie slnečné polohy, čo sa výrazne odzrkadlí na ich úrodnosti a chuti. Aby sa zmestili aj do menších záhrad, štepíme ich, očkujeme na dulový podpník, ak s ním daná odroda dobre zrastá. Aby sme si najmä zimné hrušky dobre vychutnali, vhodné je, ak ich pred konzumáciou donesieme z chladnej pivnice a necháme ešte pár dní v teple. Ich optimálna zrelosť sa prejaví ich vyfarbením a šíriacou sa lahodnou vôňou.

Z nasledujúcich odolnejších odrôd hrušiek s dobrými pestovateľskými i chuťovými vlastnosťami si môžeme vybrať pre jarnú výsadbu, aj pre predjarné preštepenie nevhodných, neodolných, ale zdravých a vitálnych stromčekov :

  • Letné odrody: Clappova, Júlová, Wiliamsova, Diana, Solanka, Santa Maria.
  • Jesenné odrody: Boscova flaška, Vienska, Konferencia, Thiriotova, Vila, Nitra, Leclerc.
  • Zimné odrody: Lucasova, Madame Verte, Parížanka, Grosdemange.

Keďže k biopestovaniu nerozlučne patria aj naši lietajúci pomocníci, ktorí každoročne účinne zregulujú množstvo škodlivého hmyzu v záhrade na únosnú mieru, mali by sme sa im vhodným zimným prikŕmením za to odvďačiť a uľahčiť im prežitie zimy a prilákať  j ďalších speváčikov do našej záhrady.

Ing. J. Pížl

Home Archív Všetky čísla 2011 1/2011 V harmónii s prírodou – rastliny čistiace životné prostredie, ekologické a bohaté na vitamíny (11)